Ing. David Diczházy vydáva pod hlavičkou o. z. DAV DVA svoju e-knihu, ktorá sa venuje fenoménu ekonomickej demokracie. Knihy si možno stiahnuť zdarma v internetovom kníhkupectve INLIBRI, ktoré sám autor vedie a spravuje.
PREDSLOV
David Diczházy sa ekonomickej demokracii venuje už niekoľko rokov. Predložená e-kniha je jednak teoretickým vstupom k tematike a zároveň sumarizuje články, ktoré autor k téme publikoval pre periodikum DAV DVA. Autor v minulosti založil občianske združenie Centrum pre rozvoj ekonomickej demokracie a svoje články o ekonomickej demokracii pôvodne publikoval na blogu ekonomickademokracia.blogspot.com. Týmito článkami čiastočne inšpiroval aj vznik slovenského družstva ŽIVA (súčasťou e-knihy je aj rozhovor s jeho zakladateľom).
Ak by sme išli hlboko do ďalekej histórie tak priamo-demokratické princípy možno nájsť už v staroslovanských občinách, ktoré spomína Ľudovít Štúr v diele Slovanstvo a svet budúcnosti. Autoritu tu mali starší pričom dominoval princíp samosprávy a kolektívneho vlastníctva. Za spomenutie stoja určite aj staro-ruské novgorodské veče, teda zhromaždenia, ktoré anticipovali budúce soviety. Princíp kolektívnej participácie (na rozhodovaní, kolektívnej práci a kolektívnom prerozdeľovaní produktov práce) možno nájsť v rozličných historických modifikáciách. V praxi prírodných národov, v kresťanských monastérach či v rámci tzv. jezuitských redukcií. Kolektívny spôsob výroby a spotreby praktizovali aj v komunitách kibuci, ale taktiež rovnostárski kresťania habáni a hutteriti. A to je iba zopár príkladov participatívneho komunitarizmu z histórie ľudstva.
Filozofické korene princípu samosprávy a spolurozhodovania o riadení podnikov môžeme nájsť už u Thomasa Mora (autora Utópie), v osvietenstve (Morelly, Mably, Babeuf), u predstaviteľov tzv. „utopického socializmu“ (Fourier a Owen) a taktiež u chartistov, anarchistov, narodnikov a kooperativistov (Proudhon, Bakunin, Kropotkin, Landauer, Blanc, Thompson, Černyševskij a ďalší). Princípy samosprávy sa naplno uplatnili aj v Parížskej komúne, ktorú ideovo viedol Blanqui. Idea komunistickej samosprávy je tiež súčasťou finálnej etapy dejín u Marxa a Engelsa, v ktorej – ako predpokladali – odumrie štát a nahradia ho soviety a samosprávny princíp.
S termínom „ekonomická demokracia“ je azda najviac spájaný ekonóm, menovec autora, David Schwieckart, ktorého dielo (Po kapitalizme – ekonomická demokracia) vyšlo s pomerne silným ohlasom vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. Ekonomickú demokraciu popularizoval tiež Robert Dahl v diele A Preface to Economic Democracy. K téme vyšla tiež kniha Ekonomická demokracia dnes od Petra Dinuša a Kristíny Šabíkovej. Princípy ekonomickej demokracie sa tiež objavujú v teóriách súčasných sociálnych filozofov preferujúcich demokratický resp. samosprávny socializmus (Rodney Peffer, Noam Chomsky, Martin Buber, Michael Walzer). Napokon azda najviac príkladnou krajinou pre rozvoj ekonomickej demokracie v podmienkach trhového socializmu bola Titova Juhoslávia. Princípy samosprávy sa dostali do povedomia aj v Československu počas tzv. Pražskej jari na čo vo svojich článkoch často upozorňuje filozof Michael Hauser.
Ekonomická demokracia má veľa spoločného (dalo by sa možno hovoriť čiastočne aj o synonyme[1]) s princípmi kooperativizmu-družstevníctva – a napokon je tu (ako slovenský prorok družstevníctva a ekonomickej demokracie) samotný slovenský zakladateľ družstevníctva, zakladateľ Spolku gazdovského ako prvého úverového družstva – Samuel Jurkovič. Spolu s autorom tejto knihy sme Jurkovičovi vzdali hold spoločnou prezentáciou o ekonomickej demokracii priamo v obci Sobotište, kde toto družstvo fungovalo. Tento text je súčasťou druhej časti knihy. V súčasnosti sa na Slovensku propagácii ekonomickej demokracie venujú okrem Davida Diczházyho aj Peter Zajac-Vanka, Ľuboš Blaha, Marián Sekerák, Igor Melicher, Eduard Chmelár či Michal Polák, ktorý legislatívne podporil rozvoj sociálnych podnikov). Predložená Diczházyho kniha – ktorá vychádza v Edícii DAV DVA – je užitočná najmä pre sociálnu prax, konkrétne pre zakladanie samosprávnych podnikov, družstiev či iných kolektivistických inštitúcii.
PhDr. Lukáš Perný, editor e-knihy
[1] Rozdiel spočíva snáď v tom, že kým družstevný podnik má princíp rovnosti už vo svojej podstate, ekonomickú demokraciu možno aplikovať v širšom meradle, aj v ne-družstevných podnikoch (sociálny podnik, občianske združenie, nezisková organizácia atď.). Ekonomická demokracia je teda širší zastrešujúci termín pre zamestnaneckú participáciu bez ohľadu na druh podniku.
