Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Zákruty nielen horské
Viera Švenková: HORSKÉ ZÁKRUTY Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, s. r. o., 2020, 1. vyd., 165 s., ISBN 978-80-128-1 (viaz.)
V trinástich poviedkach Viery Švenkovej – so spoločným menovateľom Horské zákruty – cítim spoločného menovateľa aj v motívoch – a povedzme priamo – aj v posolstve: podľa môjho názoru je hovorkyňou „ponížených a urazených“, ale múdrych ľudí, žijúcich v obavách o udržanie ľudskej súdržnosti (a slušnosti). Ich dialógy sú z roveň znepokojivou diagnózou – najvyšší čas uvedomiť si, že treba začať s terapiou. Aj by vedeli ako, ale nevedia s kým a s čím prvým treba začať.
Protagonisti – protagonistky reprezentujú zväčša strednú spoločenskú vrstvu – vnímajúcu svoje upadajúce postavenie v spoločnosti – láska je zväčša vo funkcii záchranného pása – ale u Švenkovej sú „šťastné konce“ vzácne ako v živote – v podstate ide o hľadanie polohy prežiť vo zvetrávajúcich ľudských vzťahoch.
Otázniky, výkričníky, ktorými autorka vie osloviť čitateľa, vyvolať v ňom rezonanciu a vnútornú sebareflexiu. Ale: najsilnejšou motiváciou pre siahnutie na „horské zákruty“ je neopakovateľnosť V. Švenkovej v štylistickej virtuozite. Melodikou jej viet (a súvetí priam barokových rozmerov) možno kráčať (alebo surfovať) ako po hudobnej osnove (alebo priamo čítať partitúru). Jej svieža bohatosť slovenčiny (priam voňajúca tatranskou prírodou) až vyvoláva otázku, či v tých trinástich jazykoch, do ktorých boli jej poviedky preložené, sa prekladateľom podarilo (alebo aspoň do akej miery) preniesť to fluidum, tú bohatú synonymitu, ktorú nemožno slovenčine uprieť zásluhou skutočných majstrov reči, medzi ktorými má V. Švenková výsostné postavenie.
Pôvodne som zamýšľala vsunúť do recenzie aspoň niektoré zo zarážajúco závažných dialógov, respektíve upozorniť na zdôraznenie autorkynej nevyhnutnosti vracať sa k znovupoznávaniu koreňov našej kultúry a histórie (napríklad kto z nás, okrem autorky, pozná príbeh statočných dievčat z Podolia?), ale som si to rozmyslela: kto sa k poznaniu prebojuje sám, väčšmi si výsledok bádania váži. Švenkovej Horské zákruty si takéto osobné prebádanie zaslúžia.
Eva Fordinálová, vyšlo v Literárnom týždenníku