Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Jarko Elen, občianskym menom Jaroslav Kaiser (5. apríla 1895 Komárov – 20. apríla 1978 Bratislava), bol slovenský spisovateľ, textár, básnik, prozaik, dramatik, člen kolektívu DAV.
V rokoch 1905 až 1913 študoval na reálnom gymnáziu v Písku, od 1913 strojné inžinierstvo na Českom vysokom učení technickom v Prahe (nedokončil). Od roku 1919 pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach na Slovensku (Spišská Nová Ves, Topoľčany, Sereď, Ľubietová, Martin), v rokoch 1928-1938 ako riaditeľ meštianskej školy v Senci, od roku 1938 bol v Bratislave najprv učiteľom, v rokoch 1945-1952 prednostom oddelenia umenia na Povereníctve školstva a osvety, od roku 1952 tri roky riaditeľom strednej školy, potom odišiel do dôchodku.
Po príchode na Slovensko spolupracoval s literárnymi časopisy (Mladé Slovensko, Svojeť, DAV, Pravda chudoby), v ktorých publikoval básne, poviedky a dramatické práce.
Najvýraznejšie sú drámy uverejňujú v Mladom Slovenskom (Rozchod, Tragédia Krajina, Západ, Jar, Vstup i.), Poviedková tvorba (Hriech pátera Marcela, Tajomstvo Holíčskeho učňa Janka, Hadí tanečnice, Vôňa Talianska vo vlaku).
Písal grotesky, kabarety a skeče, od konca 20. rokov sa venoval hlavne hudobne zábavným žánrom a tvorbe libriet, napísal viac ako 500 a preložil cez 700 textov tanečných a masových piesní (Stupavská krčma; Katarína, Katka; Ej, Hořička zelená ; Milión hviezd i.), ale hlavne desiatky libriet k operám, operetám a hudobným komédiám.
Z DAVu
Balada každodenná
Pol sta bolo zápaliek,
v škatuľke modrej,
pol sta to bielučkých panien
s hlávkami rudými,
s hlávkami rudými,
ktoré sa v jedinej chvíľočke
zmenili
v červený plameň.
A potom ruky ich hodili,
čo drievko zčernalé
do blata ulice, Ech!
Pol sta prišlo dievčat
do fabriky šedej,
pol sta ešte bielostných panien,
s hlávkami rusými,!
s hlavkami žltými,
ktoré sa za jednej chvíľočky
zmenili
v červený plameň.
A potom ruky ich surové hodili
tak ako fabričky
bezcené, špinavé,
do blata úzkej
a ztemnelej uličky… Ach!
DAV, zima 1924
Toto je vraj ľavicová stránka…
…takže prikladám k tým všetkým článkom čo tu riešia všetky problémy sveta, aj taký náš (těžko)slovenský – echtĽAVICOVÝ…článoček…ze svojí zahrádky…prosím pěkně…
https://bit.ly/2Negp3u
Martin,
ak sa o túto tému viac zaujímate, máte okolo toho aj viac naštudované a premyslené – nechcelo by sa Vám napísať o tom motivačný článoček? Rád ho zverejním a ešte radšej budem, ak sa okolo neho rozvinie diskusia.
Môžete mi ho, ak bude, poslať na túto adresu (navajamm@gmail.com)
Netlačím na Vás, no človek na všetko sám nestačí a je dobré, keď si tieto témy trochu rozvrhneme.
“ literárnymi časopisy, Ej, Hořička zelená“ Vy tie články prekladáte z češtiny, alebo ako sa dajú vysvetliť vaše švejkizmi.