Spoločensko-politická situácia na Slovensku, ktorá momentálne graduje v podobe vládnej krízy, je veľmi vážnym varovaním pre Slovensko. Rozohrala sa politická hra, ktorá môže mať fatálne dôsledky pre slovenskú suverenitu, štátnosť, medzinárodno-politickú orientáciu, bezpečnosť obyvateľstva i celej krajiny. Je tu reálne riziko dramatického zhoršenia životnej úrovne obyvateľstva, nárastu nezamestnanosti, chudoby a sociálnej odkázanosti. Je tu vážne riziko zatiahnutia Slovenska do vojenských plánov a hier USA a NATO a jeho vystavenia vážnym bezpečnostným rizikám. Zdá sa, že Igor Matovič a jeho vláda zďaleka nemusí byť v politike to najhoršie, čo Slovensko postretlo.
Viaceré politologické analýzy, ako aj samotní vládni politici, vykresľujú spor vo vládnej koalícií predovšetkým ako spor medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom. Mnohí vcelku oprávnene poukazujú na komplikovanú a nevyspytateľnú osobnosť premiéra Igora Matoviča. A preto, aspoň navonok, strany SaS a Za ľudí podmieňujú svoje zotrvanie v koalícií odchodom Igora Matoviča z pozície premiéra. Toto považujem len za povrchné a javové vykresľovanie celého sporu a celej situácie.
Súčasnú vládnu krízu vnímam ako pokračovanie geopolitického scenára, ktorý bol písaný za hranicami Slovenska a ktorého ponovembrové dejstvo nadobudlo nové kontúry po vražde novinára Kuciaka a jeho partnerky. Celé hnutie odporu proti vláde vedenej Ficovým Smerom pod názvom Za slušné Slovensko malo za cieľ odstaviť pre transatlantické záujmy nie celkom spoľahlivú vtedajšiu vládnu garnitúru a nahradiť ju globalistami tvrdej neoliberálnej orientácie. Treba otvorene priznať, že bývalá „smerácka“ vládna koalícia svojou nenažranosťou, korupciou a klientelizmom, zrodeným po novembri 1989 sama vytvorila živnú pôdu pre svoj pád. Hoci sa odchodom Fica z pozície premiéra podarilo odvrátiť pád vlády Ficovcov, Dankovcov a Bugárovcov minuloročné parlamentné voľby začali slovenskú politiku výrazne prekresľovať.
Doterajším úspechom celého transatlantického a neoliberálneho mocenského projektu na Slovensku bolo zvolenie Zuzany Čaputovej za prezidentku republiky. Tá nepochybne oddane aj keď často diplomaticky a veľmi sofistikovane plní inštrukcie Bruselu a jednej totálne oplotenej ambasády na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Februárové parlamentné voľby napriek tomu, že znamenali porážku Smeru a z politiky diskvalifikovali Danka i Bugára nedopadli podľa predstáv autorov scenára. Progresívci zostali pred bránami parlamentu a strana úlisného exprezidenta Kisku Za ľudí preliezla len s odretými ušami. Čo čert nechcel, suverénnym víťazom volieb a zostavovateľom novej vlády sa stal Igor Matovič. Politik (ako aj celé hnutie OĽANO) politicky a programovo nesúrodý, nevyspytateľný a navyše svojou psychologicko-osobnostnou výbavou absolútne neštandardný.
Parlamentné voľby vo februári 2020 síce znamenali výmenu vládnych garnitúr a priblíženie Slovenska k neoliberálnym a transatlantickým hodnotám a k väčšej oddanosti Bruselu a Washingtonu, no nenaplnili ucelené očakávania globalistov. Práve nevyspytateľnosť, svojskosť a nespoľahlivosť Igora Matoviča ako predsedu slovenskej vlády, ktorá sa prejavila aj nákupom ruskej vakcíny proti ochoreniu Covid–19 je dôvodom na ďalšie dejstvo v politickej hre so Slovenskom, ktoré sa práve odohráva v podobe vládnej krízy.
Na ťahu je Igor Matovič. Nech sa rozhodne akokoľvek táto vládna koalícia nikdy nebude stabilnou a nebude prínosom pre riešenie problémov Slovenska vrátane boja s koronavírusom.
Z hľadiska ústavnosti môžu byť politickým východiskom predčasné parlamentné voľby. Veľmi vážne však vyjadrujem obavu, že ich výsledok môže byť dovŕšením politických snáh o totálne preformátovanie tradicionalistického, sociálne a vlastenecky orientovaného, ale aj kresťanského Slovenska na pozície neoliberalizmu a absolútnej oddanosti záujmom lídrov Európskej únie, NATO a USA. Ako veľmi reálne a nebezpečné po prípadných predčasných voľbách vnímam spojenectvo liberálov s Pellegríniho Hlasom, so Sulíkovcami a pretransformovanými progresívcami a žaľuďmi. Optimistický scenár ďalšieho vývoja na Slovensku predpokladá a priam si vyžaduje účelové spojenectvo a spoluprácu všetkých vlasteneckých, zdravých národných, tradicionalistických a ľavicových politických prúdov. To je jediná momentálne možná a reálna bariéra neoliberalizmu a zhubnej globalizácii. To je jediná cesta k zachovaniu našej národnej hrdosti, štátnej suverenity a aj nádeje na sociálne spravodlivý vývoj Slovenska. Ešte stále je čas, no je opäť minút dvanásť…
17. marca 2021
Jozef Hrdlička
predseda KSS
PERFEKTNÉ!!!
Zachráňme Slovensko! Zachráňte sa, ľudia!
DEMOKRATICKÝ
Nechoď, Honzo, s pány na led:
mnohý příklad máme,
že pán sklouzne a sedlák si
za něj nohu zláme.
/ K. H.Borovský/
…sme príliš malí, príliš slabí, pseudodemokratickí a hlavne bez vzoru – ťahúňa na medzinárodnej scéne, ku ktorému by sa dala aspoň časť národa stotožniť a šíriť medzi ostatkom „kapitál-demokratického stáda“ akú takú osvetu socializmu…