Niekdajšie socialistické krajiny v úvodnej etape vlastného vývoja charakterizovali svoj politický systém pojmom ľudová demokracia. Úprimne povedané – tiež som to dlho pokladal za nadbytočné hromadenie príbuzných významov, veď slovenský preklad znie – ľudová vláda ľudu, teda niečo podobné ako vodnatá voda či mäsité mäso.
Až po desaťročiach demokracie bez prívlastkov (okrem špecifických spojení parlamentná, liberálna, kresťanská či sociálna demokracia) som si uvedomil, že voľakedajšie hanlivé označenie buržoázna demokracia, je predsa len opodstatnené a najvýstižnejšie, pretože v konkrétnych spoločensko-ekonomických podmienkach objektívne nemôže uspieť nijaká politická strana, ktorá nedisponuje prakticky neobmedzenými finančnými zdrojmi domácej či zahraničnej proveniencie.
Mimochodom – západné médiá vrátane našich tradične pokladajú Vladimíra Žirinovského za primitívneho ruského ultranacionalistu, niektoré dokonca za fašistu. Oficiálne sa však jeho strana nazýva liberálnodemokratická. Jej líder sa do roku 1964 volal po svojom otcovi – podnikateľovi Volfovi Isaakovičovi Eideľšteinovi (1907 – 1983), ktorý je pochovaný v Izraeli. Po dosiahnutí dospelosti prevzal meno matkinho prvého manžela – Žirinovskyj. Je absolventom univerzitného štúdia so zameraním na turecký jazyk a literatúru. V roku 1989 bol riaditeľom židovskej kultúrnej organizácie Šalom. To sa všetko akosi nezhoduje s jeho negatívnym mediálnym obrazom na Západe.
Politickú stranu založil 13. 12. 1989 v rámci Gorbačovovej perestrojky, a tak ju západné zdroje považujú za nástoj sovietskej tajnej služby KGB a jej šéfa za spravodajského dôstojníka. V načrtnutom kontexte vyvstáva logická otázka, ako inak si možno predstaviť založenie opozičných politických zoskupení v ostatných krajinách, ktoré vtedy patrili do sféry sovietskych bezpečnostných záujmov.
Ak prijmeme západné vnímanie politickej reality, tak máme pred očami dosť nepríjemnú predstavu o univerzálnom pozadí verejného života kdekoľvek na svete. Zároveň však získame optiku, prostredníctvom ktorej pochopíme aj zdanlivo nepochopiteľný chaos vo vývoji uplynulých desaťročí vrátane najaktuálnejších turbulencií súčasnej vládnej a parlamentnej krízy na Slovensku, ktorá len odzrkadľuje vyhrotenú situáciu na rozhraní siločiar rozhodujúcich geopolitických gravitačných polí.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 45 krajinách.
Článok po dohode s autorom nie je možné komentovať. Privítame, ak svoju reakciu napíšete formou samostatného príspevku.
