V auguste 1991 pred budovou KGB v Moskve strhli sochu zakladateľa prvej sovietskej tajnej služby ČEKA, pretože pre mnohých bol symbolom politického teroru. Dnes sa v Rusku diskutuje o možnosti jeho sochu vrátiť na pôvodné miesto, pretože symbolizuje kontinuitu ruských dejín, z ktorej nemožno jednoducho vygumovať ani sovietsku éru, počas ktorej sa zo zaostalej krajiny stala v podobe ZSSR jedna z dvoch rozhodujúcich globálnych superveľmocí s jadrovým potenciálom a vesmírnym programom.
Revolúcia, ktorá sa v našich končinách tradične nazývala októbrová, sa vo svete označuje pojmom ruská – podobne ako napríklad francúzska či americká. Generácia s dlhšou pamäťou si možno ešte spomenie na anekdotu, v ktorej sa vnuk pýta starého otca, ako sa vlastne Rusko zmenilo na prvý štát robotníkov a roľníkov, teda na Sovietsky zväz. Dedko povedal – začalo sa to októbrovou revolúciou, ktorá bola v novembri, jej lídrom bol Lenin, ktorý sa volal Ulianov, po ňom sa stal šéfom krajiny Stalin, ktorý sa volal Džugašvili, jeho hlavným súperom v súboji o moc bol Trockij, ktorý sa volal Bronštejn atď.
Tak sa nevdojak dostávame k téme, kto vlastne uskutočnil transformáciu Ruska. Skutočnosť najlepšie charakterizujú stručné profily aspoň niekoľkých kľúčových historických postáv. Leninovi starí rodičia z otcovej strany boli Kalmyci, babička jeho matky bola Volžská Nemka evanjelického vyznania, jej prastarý otec Izraiľ Moisijevič Blank konvertoval z judaizmu na pravoslávie. Lenina vylúčili z právnickej fakulty, ale študoval ako samouk a získal povolenie vykonávať právnickú profesiu. Stalin bol Gruzínec, ktorého vylúčili z pravoslávneho seminára. Trockij bol syn zámožného farmára, vylúčili ho z vysokoškolského štúdia matematiky. Jeho sestra Oľga si vzala tiež významného revolucionára Leva Kameneva (vlastným menom Rozenfeľd). To by azda na ilustráciu stačilo.
Tak sa vráťme na začiatok – dôležitým činiteľom nového politického systému v Rusku bol Feliks Edmundovič Dzeržinskij (pôvodným priezviskom Dzierżiński), ktorý sa narodil na území dnešnej Litvy v katolíckej rodine poľského šľachtica. Chcel sa stať kňazom, ale pred maturitou ho vylúčili zo štúdií. Práve on založil prvú sovietsku tajnú službu ČEKA (Črezvyčajnaja komisia) s plným názvom Všeruská mimoriadna komisia pre boj s kontrarevolúciou a sabotážou. Bola vytvorená na jeho návrh v decembri 1917 politickým rozhodnutím, teda nemala právny základ a nepodliehala zákonnej kontrole. Pri vzniku mala 100 príslušníkov, ale ich počet rýchlo rástol a začiatkom roka 1921 predstavoval 280 000. Bolo zrejmé, že podobná organizácia priťahovala najmä ľudí s kriminálnymi sklonmi, pretože sústreďovala v podstate neobmedzené právomoci – policajné, vyšetrovacie i súdne. Negatívnym trendom objektívne nemohlo zabrániť ani Dzeržinského okrídlené heslo – chladný rozum, čisté ruky, horúce srdce.
Pochopiteľne treba objasniť, prečo sa vlastne vraciam k udalostiam, ktoré už zdanlivo nenávratne patria minulosti. Áno, pripomínam ich práve preto, aby sa už nikdy neopakovali bez ohľadu na ideologické zafarbenie politických fanatikov, dogmatických fundamentalistov a profesionálnych revolucionárov. Veď sa dnes u nás ozývajú hlasy, že naša prezidentka je vlastne slovenský Václav Havel, teda zrejme treba v Bratislave konečne zavŕšiť prevrat, ktorý sa už dávno uskutočnil v Prahe, kde Havla zvolilo za prezidenta ČSSR komunistické Federálne zhromaždenie 29. 12. 1989. Prax stúpencov bezohľadnej svojvôle zreteľne poukazuje na to, že pri výbere prostriedkov sa netrápia ústavou a údajne zbytočnými právnymi formalitami. Nekonečné obmedzovanie základných ľudských práv a občianskych slobôd je však priveľké riziko, ktorým má celá spoločnosť zaplatiť za vládu nevzdelaných vekslákov a iných pravicových dobrodruhov.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 45 krajinách.
Článok po dohode s autorom nie je možné komentovať. Privítame, ak svoju reakciu napíšete formou samostatného príspevku.
