Parta 77

Bratia Češi majú krásny jazykový zvrat: Kouzlo nechtěného. To keď sa niečo vydarí, bez toho, aby sme to chceli, či plánovali. I stalo sa. Rozhodli, že nezabudnuteľné udalosti spred 40 rokov bude divákom denne pripomínať jeden tv kanál (nečítaj stoka) celý jeden týždeň. A to hneď prvý januárový, aby bolo hlupákom jasné, ako na Nový rok, tak po celý rok.

Havlova parta vtedy spísala a zverejnila najvýznamnejšie filozofické dielo od čias, kedy bolo vynájdené klinové písmo. Aby dala najavo, že boj za ľudské práva im nedáva, už od počatia ich rodičov, spávať. Podtitulok si dali ešte lepší: spojila ich solidarita, priateľstvo a hodnoty (rozumej majetky).

Po predpísaných – a určite dobre honorovaných – úderoch na mozgový solar plexus ponovembrovým maturantom, ale aj nám ostatným obetiam komunizmu, to prišlo. Ten istý kanál, len o dnešku. Dalo by sa povedať: čierny štvrtok, 5. 1. 2017, ako vtedy na newyorskej burze. Nasledovali rukolapné, číslami a štatistikami doložené počty bezdomovcov v Českej republike: dohromady ich je cez 70 tisíc, s približne 20%-ným, stále sa zvyšujúcim zastúpením žien, pričom dominuje Moravsko- sliezsky kraj. Prizvaní odborníci na chudobu konštatovali, že týmto perspektívnym stavom je v Česku reálne ohrozený až jeden milión ľudí. Inými slovami, boj za ľudské práva, po zvrhnutí socializmu, sa úplne a nepopierateľne Parte 77 vydaril! Majú čo oslavovať, pripomínať a formulovať odkazy pre budúce generácie hlupákov. Už len dodať, že všetkých týchto úspešných bezdomovcov, chudákov z ulice, z brlohov a spod mostov, celkom určite spojila solidarita, priateľstvo a hodnoty darebákov.

Takúto lásku k blížnemu svojmu, a to treba otvorene priznať, komunisti nepestovali. A tých, ktorí toto svinstvo vydávali za ideály slobody a demokracie, bez ohľadu na dĺžku vlasov či umelecké štýly, izolovali a zatvárali. Neveríš, uveríš; až keď tam spadneš? Lepší dôkaz, i faktickú ilustráciu diela lumpeninteligencie, teda party zväčša pražských povaľačov, alkoholikov a nefachčenkov, hádam ani nevymyslíš. V oblečení aktuálnych moderátorov a hostí chýbali už len svetre, pravda nie z Tuzexu. Dnes zo second handov alebo kresťanskej charity.

Do mozaiky čierneho štvrtka zapadá aj fakt, že pár dní predtým dostala česká rímsko-katolícka eseročka a jej tichí spoločníci na svoje účty ďalšie miliardy korún. Ale ani halier pre bezdomovcov. Aby boj za ľudské práva, na farách a v kostoloch, nebol len frázou. Aby solidarita, priateľstvo a hodnoty majetku a mamona, stáli na pevných bankových základoch. Tak nám, ČNB, a mizerové ve volbách, pomáhejte.

x x x

Stručná osobka: ako čerstvý maturant, nastupivší v Prahe, som zažil zblízka aj Pavla Landovského, jedného zo skvelých bojovníkov Party 77. Písal sa rok 1971, Václavské námestie, niečo pred polnocou, zástavka autobusu 244, smer Braník, Praha 4, Novodvorská (pár metrov pod Dómom módy): skupina podgurážených a vulgárne hlučných sa blížila. Jeden z čakajúcich sa s ňou víta a ťahá Landovského, už filmovú hviezdu, k sebe. Niečo si povedali, ale Pavel sa nedal. S víťazným a pevným, už vtedy jasným protikomunistickým pokrikom: „A pít budú dál!“, vykročil vpred. Ako sa neskôr ukázalo, až do Dejvíc. Kde ho, aj spolu s Vaškom, neskôr zatkla hrôzostrašná a nemilosrdná, ako nám to dnes filmujú český umelci, StB. Ešte by mali natočiť niečo z tajných väzníc CIA či tamojší gentlemani sú pri mučení väzňov bez rozsudku lepší než nacistickí, alebo ich náskok je jednoducho nedosiahnuteľný. Aj v 21. storočí.

x x x

Humanisti všetkých čias, idealisti, materialisti, dualisti, utopickí socialisti, komunisti, veriaci i ateisti, ľudia dobrej vôle vôbec, vždy chceli – aj chcú – zmeniť svet. Od túžby po harmónii, ústrednej filozofickej kategórie v najstarších dielach čínskych mysliteľov, vždy dominovala snaha vytvoriť svet pre ľudí. Bez zabíjania, bez vojen, bez vykorisťovania, chudoby či terorizmu. Bez obáv čo sa stane v starobe či chorobe; alebo na ulici, na vianočných trhoch, v obchode, kine, na diskotéke, na letisku; všade. Marxizmus ako prvý ukázal ako sa to – a prečo – aj dá. Parta 77 ukázala a dokázala zmeniť svet tiež, ale presne opačným smerom. Za každého človeka hovoria jeho činy; ich činy sú zločiny. Nepremlčateľné, ale i dedičné. Ten najstarší dedičný hriech sa zmaže, podľa kresťanstva, krstom. Tento, z dielne Party 77, správnou voľbou. A rovnako ako u krstu, aj u správnej voľby sú dôležití rodičia, rodina. Pravdivé, ale nie jednoduché. A nielen v Prahe.

Nepretržitý, a zároveň sofistikovane inštitucionalizovaný tok klamstiev, lží, prekrúcania histórie, k tomu aj permanentný chaos, generovanie umelých nepriateľov a súčasné zakrývanie zločincov a zločiny, vedú k stavu permanentnej hlúposti. Hlupák ako živá bytosť – už to nie je len nadávka, ale má masový, nadnárodný charakter. A čo je tragické, neraz o tom nositeľ tuposti ani nevie. A nedozvie sa o tom za celú svoju voličskú a konzumnú kariéru. Akú náruč či odolnosť musí mať Stvoriteľ, aby toto všetko, vrátane Havlovho humanitárneho bombardovania Juhoslávie, aj vďaka slovenským kresťanským voličom nebolo podnetom na spätný Big bang? Alebo ho už spustil, zatiaľ podmienečne? Nepočujeme nič – sú naše mozgy i srdcia mimo signál? Tá masa bezdomovcov a žobrákov, chudoba bežných rodín, vojny a provokácie – čoraz bezohľadnejšie a agresívnejšie – z americkej dielne, kam sa len pozrieme; to nestačí?

Vďaka kapitalizmu sa svet blíži k bodu, kedy jeho záchrana bude paradoxne možná len jeho zničením. Aby sa nenapáchali ešte väčšie a krutejšie zločiny proti ľudskosti. Proti prírode, proti faune a flóre, proti zmyslu bytia a existencie. Zažijeme, ako civilizácia, aj tretí najvšeobecnejší zákon (podľa Hegla božej) dialektiky, zákon negácie negácie? Vývoj, naše konanie, aj vďaka takým partám z E 77, predchodcu E 55, k tomu smeruje.

Spoločnosť ako celok, od riadiacich štruktúr až dole, sa prestáva chovať racionálne – a zodpovedne. A prechádza do stavu myšlienkovej a etickej beztiaže. Do stavu permanentného, a zároveň stupňujúceho sa relativizmu, až nihilizmu. Tak je nastavený cieľ i cesta k nemu. Volič sa nemôže rozhodnúť tak, aby si slobodne, na základe pestovaného poznania a životných skúseností, zvolil systém (resp. vybral prvky, ktoré tento systém nastavia) k naplňovaniu všeľudských hodnôt, lebo mu to zvonka nedovolia. Dokonca, už pri náznakoch, že by sa takto mohol rozhodnúť, mu vždy a včas podhodia alternatívu: v nacionalistických, populistických, dávkovane extrémistických alebo pseudorevolučne sa tváriacich stranách či ministraničkách.

Vždy a načas dostane návnadu, hoci len na jedno voličské použitie. Len aby sa jeho hlasový potenciál trieštil a nekumuloval. Pre takýto postup, na takúto zradu, sa v každej vyberanej spoločnosti vždy nájdu talentovaní. Z tucta aspoň jeden a nemusí ísť o poslednú večeru. Ani len o Ukrajinu.

Rukolapným dôkazom sú aj voľby amerického prezidenta. Za to, že nevyhrala vojenskopriemyselným komplexom vybraná osoba, môžu Rusi, dokonca Putin. Tajné služby USA opäť predkladajú dôkazy, s rovnakou vierohodnosťou ako predkladali i na pôde OSN dôkazy o prítomnosti zbraní hromadného ničenia v Iraku! Zúrivo klamali, len aby tam mohli zaútočiť, lúpiť a vraždiť. Čím intenzívnejšie dnes túto lož servírujú, tým sú smiešnejší. A samotná kvantita týchto klamstiev vyvoláva averziu už aj pri pohľade na mapu Ameriky. Riziko je v inom, ich zjavná nervozita a neskrývaná agresivita, že čas na najväčšie vojnové dielo proti Rusku sa kráti, môže založiť konflikty či udalosti, ktoré budú pripomínať gordický uzol. Zdochýnajúci kôň kope, na všetky politické i svetové strany. Krajina dvoj- a trojzadkov sa zároveň blíži k šanci zastaviť zlo, ktoré desaťročia saturovala do celého sveta. Bože, ak si na nebesiach, ochraňuj Ameriku. Lebo ochrániš aj nás a svoje dielo.

x x x

Socialistické Československo malo cca 15 miliónov obyvateľov. Viete si predstaviť, že by terajšia masa bezdomovcov a žobrákov, stvorená chartistami, bola jeho realitou? A ďalšie milíóny, tak ako dnes, by boli ešte na čakačke? Slobodná Európa či Hlas Ameriky by len za toto – a oprávnene – zverejnili a vymenovali všetkých členov KSČ, s Husákom na čele. Aby svet vedel, kto týchto chudákov – a akí darebáci – majú na svedomí. Aká je úroveň ich ľudských práv, ako ich komunisti utláčajú chudobou. A sociálnymi istotami.

Parta 77 sa maskovala osobnosťami tej doby. Aké osobnosti to boli, aké mali morálne hodnoty a skutočné ciele, ukázal čas, i keď vzdelaným a zodpovedným to bolo jasné už vtedy. Celá konštrukcia Patočkovej filozofie a etiky, pred média vystrčenej osobnosti, sú vlastne len patoky. K českým štatistikám chudobných a najchudobnejších pripočítajme aj slovenské a vyjde nám reálny obraz Party 77. Za viac ako 27 rokov ich myšlienkovej a morálnej vlády sa Československo prepadlo o stáročia vzad. Náš svet urobili bezohľadným, cynickým, bez morálky, elementárnej slušnosti (už aj detí na školách) a dôstojnosti. Vďaka novým spojenectvám, osobitne s partou NATO, ho posunuli (a denne posúvajú) k vojne a zániku. A zdalo by sa, že až nezvratne.

Nový rok začali tým – aké symbolické pre Partu 77, že nám navážajú tanky a žoldnierov z Ameriky a umiestňujú ich blízko našich spální, materských škôl, detských ihrísk ale i kostolov a domovou dôchodcov. Už sú v Nemecku a hrozí, že než sa zo zlého ne-sna zobudíme, budeme kolektívne klopať na nebeskú bránu. Parta 77, parta z dielne globálnej a bezcitnej lumpeninteligencie, tak ako bola vymyslená a financovaná, pracuje ďalej. Deštrukciu a úpadok vyzdvihujú symbolicky v Havlovej Lucerne ako cestu vpred. Pričom je to cesta do pekla. Pre ich Plastic people.

Ľudia stvorení láskou a z lásky, či ako dar evolučného vývoja, nepotrebujú ani vojny, ani násilie. Potrebujú skutočnú solidaritu, úprimné priateľstvo a jednoduché, zrozumiteľné hodnoty, ktoré nášmu bytiu dávajú zmysel a dôstojnú existenciu. Bez rozdielu majetku, rasy či náboženstva.

Falošní proroci, vrátane Party 77, raz pominú. Zdrojom ich moci je klamstvo a lož. Tento zdroj je ako fosílne palivo, raz sa vyčerpá, minie. Potom všetci bezdomovci a žobráci, žijúci i nežijúci, v Čechách i na Slovensku, ale aj tí, ktorí sa im dali oklamať; my všetci, ktorých nás okradli a vyvlastnili z národného majetku, vystavíme tejto Parte svoje radostné – a možno nielen filozofické – parte.

7. január 2017, Michal Dieneš

 Foto: Jacob Bøtter, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *