Váha zodpovednosti

Zodpovednosť ako závažná spoločenská otázka sa často zjavuje v histórii obyčajne po veľkých politických zvratoch. V posledných rokoch sa opäť ocitá na programe dňa. Nastoľuje ju odhalenie obdobia, keď sa nezodpovednosť stávala všeobecnou a spôsobila miliónové škody a deformácie, za ktoré voláme na zodpovednosť tých ľudí, ktorí ich zapríčinili. Vinu si človek uvedomuje až po čine, keď sa má zaň zodpovedať alebo ho zaň trescú či vyvodzujú iné konzekvencie. Ale zodpovednosť si človek uvedomuje ešte pred činom. Do popredia mu vystupuje pozitívny výsledok rozhodnutia, ktorý predpokladá, ale iný výsledok ho prekvapí. No ostatní ľudia hodnotia čin človeka podľa toho, ako sa realizuje, aký vplyv má na ich život a ďalší vývin.

Pocit zodpovednosti sa viaže na osobnosť človeka. Totiž zodpovedný môže byť za to, o čom sám rozhodol, za čin, ktorý vykonal. Vzniká tu aj otázka príkazu, na ktorý sa odvoláva. Kto je zodpovedný za konanie príkazu, ten, kto ho dáva, alebo ten, kto ho plní? Podľa mňa človek, ktorý príkaz dáva v rámci určitej hierarchie služobného rebríčka, nesie svoj diel zodpovednosti. Ale aj ten, kto príkaz plní, je človekom, je osobnosťou, teda má možnosť výberu a preto má takisto zodpovednosť. Ak sa s príkazom stotožňuje, prijíma ho za vlastný. Ak sa sním nestotožňuje, vzniká konflikt. No mnohokrát bezprostredné konštatovanie, bez rozboru motivácie daného činu, môže narobiť veľa zla a odsúdiť aj nevinného najmä z morálneho hľadiska. Ak zodpovedný preberá zodpovednosť, preberá riziko. Dokonca politik má zodpovednosť aj za to, čo neurobil, za to, že nebol aktívny v určitej situácii, že sa neprejavil ako osobnosť. Keď sa spájajú takéto tendencie viacerých ľudí, môžu vyvolať všeobecnú pasivitu, ktorá potom plodí všeobecnú nezodpovednosť. Ľudský čin vždy obsahuje riziko omylu a zodpovednosť človeka prijatím vyššej funkcie narastá.

Spoločnosť musí vytvoriť určitú atmosféru, aby sa ľudia cítili zodpovední za svoje činy. Na to je predovšetkým potrebné, aby mali slobodu konania, ktorá je predpokladom pre vznik zodpovednosti. Ak sa všetko prikazuje, potom človek zvaľuje celú zodpovednosť na toho, kto príkazy dáva, čo budí zdanie odoberania zodpovednosti z pliec toho, kto príkazy plní. A skutočne, kto zastáva vyššiu funkciu v ľudskej spoločnosti, nesie väčšiu zodpovednosť, lebo má právo rozhodovať a to právo je zabezpečené aj mocenskými prostriedkami. Myslím, že najlepším nástrojom výchovy k zodpovednosti je ustanovenie presnej miery právomoci, vyplývajúcej z funkcie a neustála kontrola verejnosti, čiže ľudu. Prax, kedy ľudia volia politika, ktorý sa im nemusí zodpovedať, vedie k nezodpovednosti. Človek je zodpovedný za svoje činy, ale zároveň uznávam, že jeho rozhodovanie ovplyvňujú životné podmienky, do ktorých sa narodil. Musíme teda rozlišovať, akou mierou je kto zodpovedný. Zodpovedný je dokonca aj ten, kto sa neangažuje, kto nechce riešiť problémy, pretože tým tiež vytvára určitú situáciu. Každý čin človeka ovplyvňuje činnosť druhých ľudí a ich činnosť zasa ovplyvňuje jeho konanie, nikto nie je v tomto zmysle osamotený a izolovaný.

Nový systém riadenia treba doplniť zákonom, ktorý zabezpečí, že nad aparátom, ktorý zvolili ľudia a ktorému zverili určitú právomoc rozhodovania, spočívala moc ľudu. Takto moc ľudu a jeho kontrola umožní včas odvolať politika, ktorý sa neosvedčil. Je potrebné vytvoriť aj iné princípy volieb, vrátane odvolateľnosti politikov. Čiže zmena demokratického procesu nezávisí iba od zmeny ľudí, ale aj od prehodnotenia systému, princípov a orgánov, ktorý vytvára nezodpovedných ľudí.

Foto: Búchanie na riad sa stalo akýmsi celosvetovým symbolom boja za skutočne demokratickú spoločnosť, hojne sa vyskytovalo počas protestov na Islande, Argentíne alebo – ako na tomto obrázku z roku 2011 – v Španielsku (Pepe Pont, Flickr, CC).

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *