Z knižnice utopického socializmu: Tomasso Campanella – Utópia v znamení Slnka

Po Thomasovi Morovi, ktorého sme si predstavili v minulej časti seriáluZ knižnice utopického socializmu“ je v našom poznávaní dejín filozofie ďalším z významným predstaviteľov kresťanského utopizmu taliansky filozof, mních, teológ a astrológ, Tomasso Campanella (1568 – 1639).  Campanella sa stal vďaka utopickému dielu Slnečný štát jedným z prvých filozofov kresťanského humanizmu (kresťanského socializmu [1] ) a zároveň jeden z prvých, ktorí vytvorili ucelenú teologickú obhajobu kolektívneho vlastníctva podloženú Bibliou a citátmi ranno-kresťanských filozofov.

Autor sa snažil preklenúť most medzi kresťanstvom, antickým odkazom a renesančným humanizmom. Neomarxistický filozof Max Horkheimer pripomína, že to bola práve renesancia, ktorá nastolila novú situáciu vo vzťahu k majetku, ktorý mal počas stredoveku iný význam (v stredoveku vystupoval ako nahromadenie nákladu k bezprostrednému pôžitku, neuzatváral bezpodmienečne moc medzi ľuďmi). Majetok sa stal v renesancii pre utopistov podľa Horkheimera symbolom diabla, nakoľko s novým spôsobom hospodárstva vznikla prvá fáza proletariátu:

…utopisti si všímajú ako sa zisk stáva hybnou silou dejín. Osud orabovaných roľníkov v Anglicku bol hrozný. Desaťtisíce ľudí boli vládou zabití alebo donútení k práci v hrozných podmienkach. Práve tu vzniká prvá fáza proletariátu – zbavení poddanstva, zároveň obratí o všetky prostriedky, odsúdení k živoreniu. … .národná konkurencia medzi Talianskymi mestami viedla ku krvavým následkom… utopisti pochopili, že príčina vojen bola taká istá ako príčina vyhnania nájomcov anglickými statkármi: Zisk. Nie je náhoda, že obaja veľkí utopisti More a Campanella boli katolíci. Henrich VIII. nechal svojho kancelára popraviť, lebo sa pevne držal katolicizmu a kresťanská vrchnosť kráľa nechcela uznať… Campanella napísal v španielskom väzení očarujúce spisy… [2]

Prečo by mal byť aj pre dnešné časy Campanella inšpiráciou? Čim je zaujímavý pre dnešnú sociálnu filozofiu a politológiu?


Cozza Tommaso Campanella.jpg

Životopis Campanellu

Tommaso Campanella OP (Tal: [tomˈmazo kampaˈnɛlla]; 5. september 1568, Stilo, Taliansko – 21. máj 1639, Paríž, Francúzsko), pred prijatím mníšskeho rádu (1582) Giovanni Domenico Campanella, bol dominikánsky mních, Taliansky filozof, teológ, astrológ a básnik, známy predovšetkým ako jeden z hlavných predstaviteľ raného utopizmu na prelome neskorej renesancie a novoveku. Z hľadiska kategorizácie utopistov by sme ho mohli zaradiť ku kresťanským rovnostárskym filozofom. Nezostal len pri teórii, zapojil sa do proti-španielského povstania v Kalábrii s cieľom nastoliť rovnostársku republiku na základe proroctva Joachima z Fiore. 

„Každý miluje iba peniaze a to je zdroj podvodov. Ľudia podchvíľou predávajú svoju vieru, lebo vedia, že peniaze sa tešia úcte a vládnu nad všetkým. Podrobili zisku vedu i náboženské kázne, zanedbali poľnohospodárstvo aj remeslá a stali sa otrokmi peňazí a boháčov.“ 
Tomasso Campanella

       V ranom období bol Campanella rozčarovaný Aristotelovou ortodoxiou a empirizmom Bernardina Telesia (1509-1588); v Neapole sa zoznámil s astrológiou, ktorá sa stala hlavným rysom jeho spisov. Campanella bol ako predstaviteľ kresťanského utopizmu ovplyvnený antickou a starokresťanskou filozofiou, ale aj Albertom Veľkým a Tomášom Akvinským. Pri teologickej obhajobe rovnostárstva a kolektívneho vlastníctva v kresťanstve sa odvoláva na Tertuliána, podľa ktorého bolo u prvých kresťanov všetko okrem žien spoločné; sv. Klimenta Rímskeho (užívanie všetkého na svete by malo byť spoločné) a taktiež sv. Augustína, podľa ktorého bolo vzdanie sa majetku posilnením lásky. Taktiež pripomína učenie apoštolov, ktoré zdôrazňuje, že kresťanský Boh nič nerozdelil, preto by malo byť všetko spoločné.  Odpor voči Aristotelovi ho priviedol do sporu s cirkvou, odsúdila ho následne inkvizícia (1597); po oslobodení organizoval povstanie v Kalábrii proti Španielskej vláde (v meste Stilo). Po zrade bol uväznený, sedem krát mučený a pred smrťou ho zachránilo predstieranie len šialenstva. Vo väzení v Neapole strávil 27 rokov, napísal tam niekoľko diel:  Španielske monarchie (1600), Politické aforizmy (1601), Atheizmus triumphatus (1607 ), Quod reminiscetur (1606?), Metaphysica (1609-1623) Theologia (1613-1624). Svoje najvýznamnejšie dielo Slnečný štát (Civitas solis) napísal taktiež vo väzení, v ktorom strávil dve dekády svojho života. Campanella sa zastal Galilea Galilei  spisom Apológia pre Galilea a prepustený z väzenia bol až v roku 1626 (vďaka pápežovi Urbanovi VIII., ktorí požiadal o prešetrenie jeho prípadu). Utiekol do Francúzska a chránený kardinálom Richelieu strávil posledné dni života v kláštore Saint-Honoré v Paríži. [3]

 Slnečný štát

Vo fiktívnom utopickom Slnečnom štáte ((Tal: La città del Sole; Lat.: Civitas Solis, 1602) vládne triumvirát filozofov (nadväznosť na Platónov štát filozofov, teda sofokraciu) a to Moc, Múdrosť a Láska. V Slnečnom štáte súkromné vlastníctvo nahradilo kolektívne nakoľko súkromné vlastníctvo je z morálneho hľadiska príčinou zla. To je je myšlienka, ktorú neskôr vyslovil napríklad aj Jean-Jacques Rousseau. V Campanellovej utópii existuje tu aj štátne plánovanie s cieľom vysokého zefektívnenia práce. Rozprávač pripomína, že v Slnečnom štáte je náboženstvo kresťanstvu veľmi blízke, avšak obyvatelia sa riadia prírodnou filozofiou a astronómiou (Campanella sa tak snažil prepojiť antiku, ranno-kresťanských filozofov a renesančnú prírodnú filozofiu; autor v diele spomína v rovnakej miere význam Archimeda, Sokrata, Platóna, Alexandra, Koperníka, ako aj Abraháma, Mojžiša, či sv. Augustína).

Obyvatelia Campanellovej utópie si idealizujú tvrdý Sparťanský rovnostársky režim (v štáte je všeobecná branná povinnosť, ženy aj muži musia športovať pre dobrú fyzickú kondíciu; majú taktiež zdravú životosprávu vďaka čomu sa dožívajú vysokého veku; odkaz na antickú kalokagátiiu), Platóna (nachádzame mnohé podobné znaky s Ústavou), ale aj Ovídia (inšpirujú sa ním praktickými radami v poľnohospodárstve). Úradníci sú volení prostredníctvom priamej demokracie, ženy sú v rámcoch svojej doby rovnoprávne (treba si uvedomiť, že toto dielo je písané v 17. storočí). Do vojny idú obyvatelia iba v prípade obrany a majetok nepriateľa sa po víťazstve stáva automaticky kolektívnym vlastníctvom. Pracovný čas je v zriadení stanovený iba na 4 hodiny denne (práca tu nie je drinou, ale príjemnou a užitočnou činnosťou). Proto-vedecké riadenie spoločnosti (sofokracia) však podlieha astrológii, čo je typickým Campanellovým znakom (v dobe, keď bolo dielo tvorené bola astrológia rovnocennou vedou; veda, astrológia a náboženstvo u Campanellu splývajú). Medzi najčastejšie povolania obyvateľov patria: poľnohospodárstvo, remeslo, chovateľstvo, vojenstvo a duchovenstvo.  V Campanellovej utópii je veľa dnes nepochopiteľných prvkov, predovšetkým reglementácia, byrokratizácia života, podriadenie astrológii, no najrozporuplnejším je vojenský režim a uniformita, na čo nie je každá ľudská povaha prispôsobivá. Campanellova utópia je podľa jeho opisu realizovaním kráľovstva Božieho na Zemi; na rozdiel od Thomasa Mora, ktorý v Utópii preferoval rozumný hedonizmus; je Campanellova utópia založená na stoickej askéze a pokore.

Aj po kritickom posúdení diela však nachádzame myšlienky, ktoré autora prežili: právo na dôstojný život, právo na prácu, idea kolektívneho vlastníctva, zrovnoprávnenie žien či 4-hodinový pracovný čas. Campanella však zostáva v rámcoch svojej doby – napriek tomu, že bojoval za republiku, pre ľudstvo predpovedá osvietenú kresťanskú monarchiu. [5] [6] 

Vydania
Kniha bola uverejnená v latinčine vo Frankfurte (1623) a neskôr v Paríži (1638).  [4] Preklad Campanellovej kultovej knihy Slnečný štát vyšiel v Česku a Slovensku celkovo tri krát: v roku 1934 (edícia J. L), 1951  (edícia Rovnost) a 1979 (edícia ABC marxizmu-leninizmu); fragment slovenského prekladu vyšiel v knihe Vojtecha Zamarovského, Utopisti z roku 1961. Campanellov Slnečný štát tak stále čaká na svoju reedíciu. Verím, že sa to podarí rovnako ako sa to podarilo pri minuloročnej reedícii Utópie Thomasa Mora, prostredníctvom Spolku Slovenských Spisovateľov, v Edícii svetových mysliteľov (členom spolku je aj náš prispievateľ, člen redakcie DAV DVA, Roman Michelko).

 


E-BOOK SLNEČNÝ ŠTÁT PROJEKT GUTENBERG

 Dajú sa nájsť link aj na ulozto, 2, 3,. a anglický preklad na FCSH, ukážka na Google knihy, ale aj audiokniha.
Kým Morovu Utópiu na Marxist.org nájdete, Campanella je k dispozícii iba na projekte Gutenberg.


Niekoľko citátov Tomassa Campanellu

„…V celom kresťanskom svete sa ukazuje tento omyl že jedni sú chudáci a druhí boháči. … Bohatstvo a chudoba, moc peňazí vedú k vláde súkromného záujmu v spoločnosti, k honbe za zárobkom ku skaze mravnosti,“  (Campanella, Della monarchia di Spaggna)

„…užívanie všetkého, čo na tomto svete existuje, by malo byť pre všetkých spoločné“ (Campanella, 1978, 68)

„…každý chce byť prvý v práci, ktorej nie je mnoho a dáva bohaté výsledky…“ (Campanella, 1978, 36)

„…ak oni poznajú len zákon prírody, sú tak blízko kresťanstvu, ktoré učí okrem prírodných zákonov len sviatostiam, napomáhajúcim ich plneniu, je to pre mňa presvedčivým dôkazom v prospech kresťanstva ako najpravdivejšieho zo všetkých náboženstiev, ktoré po odstránení neporiadku bude panovať v celom svete,, ako učia slávni teológovia…“ (Campanella, 1978, 53)

Učia sa, že v prvej rade sa treba starať o život celku, a až potom o život jednotlivcov.“ (Campanella, 1978, 37)

Nikomu nič nechýba ani z toho, čo je nutné, ale nič z pôžitkov.“ (Campanella, 1979, 24)

Každá práca má svoj význam a práve tak je čestné nohám chodiť a črevám sa vyprázdňovať ako očiam vidieť a jazyku hovoriť…“ (Campanella, 1979, 28)

Ale najskôr sa musí všetko vytrhať a vyhladiť,  a potom sa bude budovať a sadiť.“ (Campanella, 1979, 54)

„…nechovajú sa ako zvieratá, ktoré sa zmocňujú prvej dosiahnuteľnej samičky, ale riadia sa určitý poriadkom, ako som o tom už hovoril, ktorý je podriadený záujmu o rozmnožovanie potomstva. Je však možné, že to aj tak nie je správne. Oni sami citujú ako dôkaz Sokrata, Catona, Platóna a sv. Klementa, aj keď, ako ty hovoríš, zle pochopený. … Naša cirkev potom pripustila súkromné vlastníctvo nie preto, aby dosiahla väčšieho dobra, ale aby sa vyhla väčšiemu zlu. …“ (Campanella, 1979, 29)


Podobne ako v prvej časti o Thomasovi Morovi uvádzame hodnotný text z pera Vojtecha Zamarovského.

Vojtech Zamarovský: Utopisti – Thomasso Campanella [7]

Predkladáme vám špeciálny, dnes už zabudnutý text z knihy Vojtecha Zamarovského: Utopisti z roku 1961

      Giovanni Domenico Campanella (1568-1639), ktorý prijal po vstupe do dominkánskeho rádu meno Thomas (taliansky Tomasso) je jedným zo zakladateľov utopického socializmu novej doby. Vo svojich filozofických a politických dielach, predovšetkým však v „Slnečnom štáte“, nakreslil podobne ako Thomas More „utopistický obraz ideálneho spoločenského usporiadania“ (Engels). Aj keď táto Campanellova práca stojí svojou literárnou hodnotou i bohatstvom myšlienok nižšie než Morova „Utópia“, prispela prinajmenšom v rovnakej miere k rozšíreniu komunistických myšlienok, pravda, „len zhruba spracovaných, surových“ (Engels) v nasledujúcich storočiach a bola často znovu vydávaná a parafrázovaná. Jej frankfurtské vydanie podnietilo dokonca wurtemburských protestantov k premene Campanellových komunistických myšlienok na skutočnosť vo forme slobodnej občiny, zvanej „Civitas solis.“

Taliansky dokument o Campanellovi

     Campanellov život bol veľmi pohnutý. Narodil sa v obci Steniano v Kalábrii, ktorá bola vtedy pod vládou Španielov, 15 ročný vstúpil do kláštora, ale dlho tu nežil pokojným životom, naplnených štúdium Alberta Veľkého, Tomáša Akvinského, starších kresťanských a gréckych filozofov, ako aj vtedy módneho talianskeho filozofa Telesia, odporcu scholastického aristotelizmu. Čoskoro vystúpil literárne i politicky. Jeho spisy, ktoré dokazujú spojenie bystrého politika s odvážnym sociálnym reformátorom, a jeho protišpanielskeho revolučného činnosť, ktorou chcel prispieť k oslobodeniu svojej kalábríjskej vlasti, ho priviedli k tomu, že strávil vyše ¼ storočia v 50 väzniciach, pričom bol sedemkrát podrobený neuveriteľnému mučeniu. Pred smrťou na hranici, ktorej neušiel iný veľký dominikán, Giordano Bruno, ho zachránili len vplyvní priatelia. A že neskončil život vo väzniciach, za to ďakuje len azylu,  ktorý mu ako nepriateľovi Španielska poskytla francúzska vláda. Hoci sa mu priatelia medzi nimi významný filozof Gassendi, snažili zabezpečiť pokojný život, žil aj vo Francúzsku v biede a po 4 rokoch exilu zomrel krátko po tom, čo dostal z Ríma povolenia vydať svoje zobrané spisy.
Z Campanellových spisov uvádzame: „Filozofia dokázaná zmyslami“, kde vyslovuje materialistickú tézu o nutnosti štúdia prírody podľa skutočnosti; „O zmysle vecí“ , kde sa zaoberá štúdium „prírodnej mágie“, astrológie, v ktorú verili aj takí učenci ako Bacon a Cardano a o ktorú sa zaujímal i pápež Urban VIII., čo nemálo prispelo k zmiereniu Campanellovho položenia, ďalej celý rád talianskych písaných „Rozpráv“, najmä „O kresťanskej monarchii“, „O cirkevnej vláde“, „O španielskej monarchii“ a iné, kde stojí na pôde pravoverného katolicizmu. Z ďalších spisov treba uviesť „Reči k talianskym kňazom“, odvážnu „Obranu Galilea“ a „Triumf nad ateizmom“. Trvalý historický význam má však len „Slnečný štát“, ktorý vyšiel po prvý raz roku 1623 ako príloha k jeho spisu „Politica“.
Slnečný štát“ je písaný vo forme dialógu podľa vzoru antických a renesančných spisovateľov. V skutočnosti je to súvislý výklad cestovateľa o hospodárskom, politickom, kultúrnom atď. zriadení doteraz neznámej krajiny. [7]

Vojtech Zamarovský


Zdroje a poznámky

[1] V línii kresťanského utopizmu pokračovali Johann Valentin Andreae, Étienne Cabet, Gerrard Winstanley, John Goodwyn Barmby, Edward Bellamy, Wilhelm Weitling, Hughes Felicité Robert de Lamennais a Liga spravodlivých, ktorej cieľom bolo „nastolenie raja na Zemi“ (členmi boli aj Marx a Engels, ktorí ju pretransformovali na Komunistickú ligu). Na kresťanské rovnostárske ideály sa odvolával aj utopický socialista Charles Fouriér či vo svojom neskoršom období Saint-Simon (dielo Nové kresťanstvo). Pozri tiež enycklopedické heslá christian communism, christian socialism
[2] voľný preklad Horkheimerovho článku o utopistoch
[3] ZIGO, M., BALÁŽOVÁ, M.: Príbehy veľkých myšlienok a tých, čo ich tvorili: Tomasso Campanella. Bratislava: RTVS. 2006 (stiahnuť audio súbor)
[4] CAMPANELLA, T.: Slunečný stát. Praha: Mladá fronta, 1979
[5] GORFUNKEL, A. CH.: Renesanční filozofie. Praha: Svoboda, 1987
[6] HANZEL, L.: Utopisti – predchodcovia vedeckého socializmu. In ZAMAROVSKÝ, V.: Utopisti. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1961
[7] ZAMAROVSKÝ, V.: Utopisti. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1961

Literatúra

CAMPANELLA, T.: Slunečný stát. Praha: Mladá fronta, 1979
GORFUNKEL, A. CH.: Renesanční filozofie. Praha: Svoboda, 1987
ZAMAROVSKÝ, V.: Utopisti. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1961

Odporúčané linky
text dr. Jaroslavy Nemečkovej
Ideal Commonwealths by Bacon, Campanella, Hall, More, Plutarch, and Morley na projekte Gutenberg
Tommaso Campanella (1568-1639), Projekt Galileo, Univerzita Rice;
Text o Campanellovi od Petr Strnisko,
Texty na Český jazyk.cz, Prometheus,
Zápas Katolíckej cirkvi o vytvorenie sociálne spravodlivej spoločnosti,
Historická revue o utopizme,
Rozhovor
s Beatou Novomeskou o Campanellovi.

Foto: Wikimedia Commons


Mgr. Lukáš Perný, autor sa v súčasnosti odborne zaoberá výskumom dejín utopizmu; text je ukážkou z pripravovanej monografie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *