Z knižnice utopického socializmu: Nová Atlantída Francisa Bacona, utopické science-fiction

Ipsa scientia potestas est.
(Samotné poznanie je moc)
—  Sir. Francis Bacon

Predstavte si, že by ľudstvo využilo všetky technológie a možnosti vedy v prospech vlastného seba-rozvoja, teda pre všetkých obyvateľov planéty. Predstavte si, že by vďaka technológiám a automatizácii nebolo biedy, ťažkej práce a nastal by všeobecný rozkvet ľudského poznania. Tak nejak si môžeme predstaviť sen významného novovekého filozofa, vedca a štátnika Sira Francisa Bacona, ktorý neskôr transformovali do svojich politicko-spoločenských teórií velikáni ako Voltaire, Newton, Henri de Saint-Simon či Karl Marx a Friedrich Engels. Kým väčšina utopistov hľadala zlatý vek v minulosti, v objatí s nevinnosťou prírody, Bacon a jeho nasledovníci predstavili novú víziu filozofie dejín – umiestnili zlatý vek do budúcnosti, kde pokrok, veda a technológie budú slúžiť človeku.

Anglický novoveký filozof, učenec, historik, politik, vedec, právnik a štátnik Francis Bacon, 1. vikomt zo Saint Albanu, barón z Verulamu, Baco oder Baconus de Verulamio, lord kancelár (* Londýn, 22. januára 1561 – †Highgate, Middlesex, Anglicko, 9. apríla 1626), známy aj ako otec empirizmu a vedeckej metódy, napísal na sklonku života nedokončenú novelu Nová Atlantída o ideálnom štátnom zriadení na utajenom ostrove Bensalem (z hebr. ben ןב ,syn + salem םלש ,úplné; syn celistvosti). Vydaná bola rok po smrti autora, v roku 1627.

Baconove sci-fi utopické dielo Nová Atlantída vyšlo v Československu dvakrát (1952, 1980), a to vždy v českom preklade. Slovenský preklad Baconovej sci-fi utópie Nová Atlantída (preložila Mária Stanková) vyšlo tento rok vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov (citácie v texte budú uvedené z tohto vydania). Vydavateľstvo tak vydalo, po Morovej Utópii, už druhý a svojím významom rovnako dôležitý preklad klasickej utopickej literatúry. Hneď v úvode by som sa chcel poďakovať Romanovi Michelkovi, za umožnenie participácie na vydaní tohto diela doslovom a poznámkami. Knihu bolo dodnes možné zohnať iba v antikvariátoch, preto je slovenský preklad tohto diela mimoriadne dôležitý. Pre svoju unikátnu beletristickú hodnotu kniha nie je len študijným materiálom pre filozofov, ale je inšpiratívna pre každého čitateľa, ktorý má rád dobrodružné a vedecko-fantastické romány. Kto pozná vedecko-fantastické romány Verna, ocení aj dielo Bacona, ktoré bolo napísané už v 17. storočí (pozn. Verne pôsobil až na prelome 19. a 20 storočia).

Nová Atlantída je svojím spôsobom vyvrcholením Baconovej snahy na poli filozofie transformovaním popularizovania pokroku do polobeletristickej románovej formy opierajúcej sa o určitú fabulu. Po slávnych sociálnych utopistoch Thomasovi Morovi, Tommasovi Campanellovi, chýba už do tretice iba tretí najznámejší novoveký utopista, Francis Bacon.

Život a dielo

Francis Bacon sa narodil sirovi Nicholasovi Baconovi, lordovi a ochrancovi pečate u kráľovnej Alžbety I., a Anne Cooke-Baconovej, dcére humanistu Anthonyho Cooka. V dvanástich rokoch ho poslali na univerzitu v Cambridgei a už v mladosti cítil potrebu reformovania vedy. Tu sa stretol s kráľovnou Alžbetou I., ktorú tak zaujal jeho intelekt, že ho zvyčajne oslovovala „mladý lord“. Bacon navštívil Blois, Poitiers, Tours, Taliansko a  Španielsko (počas svojej cesty pri vykonávaní diplomatických úloh študoval jazyk a  právo). V  politickej kariére si vytýčil Bacon tri ciele: odhaliť pravdu, slúžiť svojej krajine a slúžiť cirkvi.

Čakal ho značný kariérny rast: stal sa členom parlamentu, bol menovaný advokátom, neskôr generálnym advokátom, členom tajnej rady, strážcom pečate a nakoniec lordom kancelárom. V rámci politickej praxe sa usiloval o zjednodušenie zákonov, postavil sa proti náboženskému prenasledovaniu, presadzoval zjednotenie Anglicka a Škótska, bojoval proti feudálnym výsadám, a to aj napriek tomu, že bol zároveň priaznivcom koruny.

V roku 1621 ho po kariérnom vzostupe postihol drsný politický pád – bol odvolaný za korupciu, odsúdený na uväznenie v londýnskom Towere. Dodnes sa vedú diskusie, či bol Baconov čin výsledkom politických intríg a vydierania. Tomu však už my z tak vzdialeného časopriestoru nedokážeme porozumieť. Bacon nakoniec chybu priznal a už nikdy nevstúpil do parlamentu: „Ja jasne a úprimne priznávam, že som vinný z korupcie a vzdávam sa akejkoľvek obhajoby…“ Ale už v roku 1624 ho kráľ Jakub I. oslobodil od všetkých obvinení, a tak sa v posledných rokoch života mohol venovať iba práci na filozofických spisoch. Zomrel na zápal pľúc v dôsledku svojich vedeckých experimentov so zmrazovaním kurčiat.

Medzi Baconove diela patria okrem New Atlantis aj Cogitata et Visa de Interpretatione Naturae (1607), rozsiahle dielo Novum Organum Scientiarum (1620), Essays (1597, 1612, 1625) a De dignitate et augmentis scientiarum (1623; dostalo sa na Index zakázaných kníh). Na jeho filozofické postoje mali vplyv Platón, Cicero, Machiavelli a Montaigne. Francis Bacon je autorom filozofických spisov, tematizoval nadvládu človeka nad prírodou, vzťah teórie a praxe, je autorom náuky o  zdrojoch omylov,  induktívnom poznaní a teórie experimentu.

Bacon inšpiroval autorov desiatky až stovky rokov po svojej smrti, inšpiroval Hobbesa, Newtona, Locka, encyklopedistov, ale aj Thomasa Jeffersona či Karla Marxa. Ideovo ovplyvnil britskú učenú spoločnosť Royal Society for the Improvement of Natural Knowledge založenú v  roku 1660 v  Londýne. Karol Marx považoval Bacona za praotca materializmu, ktorý v prírodných vedách a filozofii vybojoval víťaznú bitku so všetkými starými predsudkami, špekuláciu nahradil experimentom, náboženstvo vedou. Marxisti považovali Baconovo náboženstvo za taktický prostriedok, za ústupok teológii, teda predstieranie lojality k cirkvi v prospech šírenia poznatkov o vede. Bacon sa však tvrdo vyhranil aj voči ateizmu: „Veľkí ateisti sú skutočne pokrytci; ktorí stále robia sväté veci, ale bez citu … Pretože ateizmus je vo všetkých ohľadoch nenávistný, predovšetkým v tom, že zbavuje ľudskú prirodzenosť prostriedkov, ktoré sa majú vyzdvihnúť, nad ľudskú krehkosť.“ Rozpor medzi vedou a  náboženstvom, svoju túžbu po poznaní odôvodňoval slovami: „Znalosť je bohatý sklad pre slávu Stvoriteľa a úľavu ľudského panstva.”

Baconov život je opradený aj mnohými záhadami: sú to napríklad hypotézy o Baconovom autorstve Shakespearových hier (teória Delie S. Baconovej), no predovšetkým stretnutia spoločnosti advokátov a sudcov Gray’s Inn a spojenie Bacona s okultnou skupinou tzv. rosikruciánov (známymi predstaviteľmi boli napr. mystik Jakob Böhme a teológ Johannes Valentinus Andreae). Rosikruciánska organizácia AMORC (Starý mystický rád ruže a kríža) dokonca uvádza, že Nová Atlantída je návrh rosikruciánskej organizácie. Taktiež je tu spoločná symbolika chrámu poznania ako alegórie vývoja ľudskej duše. V novele sú taktiež popísane rosikruciánske rituály. Bližšie vysvetlenie dole vo videu. Nová Atlantída reprezentuje podľa historičky renesancie a autorky knihy Okultná filozofi a v alžbetínskom veku Frances Yatesovej rosikruciánsku spoločnosť (Yatesová k tejto hypotéze dospela pri porovnaní s  rosikruciánskymi manifestmi o  reformácii božského a ľudského chápania). Historik Paolo Rossi si taktiež všíma vplyv okultizmu na Baconovu tvorbu, nakoľko poznal moderné alchymistické texty. Rossi však zároveň dodáva, že Bacon odmietol filozofické základy okultizmu práve prostredníctvom teórie modernej vedy. Kým Baconovo dielo Nové Organon bolo metodologickou príručkou pre súdobých vedcov, jeho utopický román Nová Atlantída sa stal predvojom nového žánru science fiction a vedecko-technickej utópie (ale aj dystopie), ktorú v ďalších storočiach preslávili také mená ako vizionár Saint-Simon, spisovatelia Jules Verne, H. G. Wells, Ray Bradbury, Aldous Huxley či Karel Čapek. Kārlis Balodis použil priamo názov Atlanticus v diele Der Zukunftsstaat (1898).

Sir Francis Bacon & Freemasonry & Rosicrucianism

Nová Atlantída

Názov Nová Atlantída je odvodený od Platónovej Atlantídy, ktorej skazu
spája Bacon v diele so starozákonnou potopou. Dej Novej Atlantídy sa začína napínavým opisom stroskotania európskej lode v  odľahlej časti Tichého oceánu, na západ od Peru (inde sa uvádza Južného oceánu). Posádka narazí na ostrov Bensalem a následne ju obyvatelia ostrova ubytujú v Dome pre cudzincov, kde sa tri dni liečia. Po troch dňoch prichádza posol a oznamuje im, že na dobu šiestich týždňov dostávajú povolenie pre časovo obmedzenú návštevu vedecky vyspelého ostrova. Pripravte sa na vzrušujúcu prehliadku ostrova, kde jeho obyvatelia poznajú vynálezy, z ktorých mnohé ešte len mali byť vynájdené. Centrom vedeckého bádania je Šalamúnov dom.

OBJEDNAJTE SI NOVÚ ATLANTÍDU TU ALEBO TU

V tejto vedeckej inštitúcii robia pokusy na liečbu chorôb, predĺženie života, ochladzovanie, pokusy s liečivými rastlinami, pokusy so zvieratami, umelým plodením živočíchov, plodnosťou, výrobou tepla, existujú tu ďalekohlady a mikroskopy, experimentujú s letom vtákov, majú proto-ponorky, skúmajú geometriu a matematiku. Kým v Novom Organone vytvoril teóriu, v Novej Atlantíde túto teóriu transformoval do beletristickej fantázie – ovládnutím prírody človekom, ako pripomína Milan Šimečka, predvídal technický rozvoj. Dokazuje to nasledujúca ukážka:

„…umelo vytvárame a napodobňujeme poveternostné javy, ako sú sneh, krupobitie, umelý dážď, pri ktorých neprší voda, nehrmí a neblýska sa. … máme rôzne stroje, aké vy nepoznáte, a hmoty a látky, ktoré nimi vyrábame. … máme aj rozličné veľké pece udržiavajúce rôzny stupeň žiaru: prudký a rýchly, vysoký a stály, mierny a rovnomerný, vybuchujúci, pokojný, suchý, vlhký a  tak ďalej. … Máme aj stroje, ktoré vytvárajú teplo len pohybom. Rovnako máme aj miesta pre silné slnečné žiarenie, aj iné miesta pod zemou, z ktorých prirodzeným alebo umelým spôsobom sála teplo. … máme aj domy optiky, v ktorých sa zaoberáme druhmi svetla a žiarenia, všetkými ich farbami. … Máme aj domy mechaniky, v ktorých zostavujeme stroje a nástroje pre všetky druhy pohybu.“ (s. 45 – 51)

Hlavná vedecká inštitúcia, Šalamúnov dom je v rukách štátu, čo považuje M. Šimečka za hlavný sociálno-politický odkaz. Francis Bacon bol známy ako reformátor, kritik feudálnych výsad a bojovník proti náboženskému prenasledovaniu, čo sa prejavilo aj v Bensaleme, kde existuje náboženská tolerancia medzi kresťanstvom a judaizmom. Bacon má s ostatnými utopistami spoločný príklon k prírode – človek je v jeho ponímaní vykladačom a služobníkom prírody; avšak prírodu nevníma tak ako Rousseau, Mably a Morelly, teda ako dejinno-filozofické východisko prírodného stavu mimo techniky a civilizácie; ide skôr o príklon od kontemplatívneho poňatia poznania k prakticko-účinnému vymedzeniu využívania prírodných síl.

POZRI AJ: Gabriel Bonnot de Mably, prirodzeno-právny filozof osvietenstva

Baconova utópia je silne etnocentrická – Šalamún totiž ostrov uzavrel v čase jeho rozkvetu a sebestačnosti, aby zabránil negatívnym vplyvom z externého prostredia:

„Čo sa týka našich ciest do cudziny, náš zákonodarca sa rozhodol zakázať ich. … Ale tento náš zákaz má jednu pozoruhodnú výnimku, ktorá zachováva to, čo je na komunikácii s cudzincami dobré a zároveň nás ochraňuje pred tým, čo je zlé.“ (s. 30)

Vedcov však vysiela do sveta každých dvanásť rokov – v krajinách študujú vymoženosti vedy, priemyslu a následne sa vracajú do vlasti. Baconov rozprávač v podobe vzdelaného a osvieteného sprievodcu ďalej popisuje život na ostrove: vedu, rodinu, zvyky a rituály obyvateľov. Viera v nadprirodzeno a veda sa v Novej Atlantíde vôbec nevylučujú, naopak, vzájomne sa dopĺňajú túžbou po gnostickej poznateľnosti sveta:

„V tom ma utvrdzuje aj skutočnosť, že v starých listinách sa spoločnosť niekedy nazýva Šalamúnov dom a  niekedy Akadémia diela šiestich dní. Rozumiem tomu tak, že náš skvelý kráľ sa poučil od Židov, že Boh stvoril svet a všetko, čo sa v ňom nachádza, za šesť dní, a tak keď zakladal Dom na skúmanie pravej podstaty vecí, aby sa  poznávaním vytvoreného diela vzdávala 65 väčšia sláva Bohu a človek aby tak získaval väčší úžitok z jeho plodov, pomenoval ho i takto.“ (s. 31)

Ideológia ostrova je postavená na legende o zjavení Biblie, ktorú sprevádzal svetelný stĺp siahajúci do nebies.

Kresťanská etika je však fundamentálnou podstatou etickej filozofie obyvateľov Baconovej utópie – celé dielo je popretkávané teológiou a kresťanským mysticizmom, predovšetkým v pasáži popisujúcej udalosť objavu Biblie: „… počas noci (zamračenej a chladnej) zbadali na mori vo vzdialenosti niekoľko míľ veľký pilier svetla. … a našiel v nej Knihu a List.“ (s. 21)

Nová Atlantída sa medzi vedecko-technické utópie zaraďuje predovšetkým pre jej formu, nie pre sociálny obsah (vedecko-technický aspekt spätý so sociálnym pokrokom predstavil až utopista Saint-Simon). Autor prvej ucelenej slovenskej knihy o utopizme (Sociálne utópie a utopisti) M. Šimečka pomenoval Baconov ostrov ako „zasľúbenú krajinu s modernou efektívnou výrobou a  rozumnou vládou elity vedcov“, ktorá však nie je krajinou rovnosti. Aj napriek tomu, že Baconova utópia nie je rovnostárska, sám autor sa vo svojich Esejách (O bohatstve) pohŕdavo vyjadroval k otázke hmotného bohatstva. Tvrdo odsudzuje rýchlo získané bohatsvo a úžeru:

„Nehľadaj veľké bohatstvo, ale také, aké môžeš nadobudnúť spravodlivo, užiť striedmo, rozdať veselo a opustiť v spokojnosti … Najprv hľadajte cnosti mysle; a iné veci buď prídu, alebo nebudú potrebné.“

Bacon odmieta aj v Atlantíde honbu za hmotným bohatstvom: obyvatelia pri stykoch s národmi nevyhľadávajú zlato, striebro, drahokamy; tie pre nich nič neznamenajú, hľadajú to, čo „Boh stvoril ako prvé – Svetlo.“

Symbol biblického svetla poznania je viac než majetok, je symbolom spojenia túžby po poznaní a duchovného mysticizmu. Aj preto je zaujímavosťou na jednej strane zameranie na technický pokrok a na strane druhej prísny asketizmus odvodený od mystickej skúsenosti sv. Bartolomeja, ktorý sa stal patrónom ostrova. Baconov rozprávač odmieta Morov racionálny hedonizmus – „v jednej knihe jedného z vašich mužov,“ čím priamo naráža na Utópiu, kde sa píše o rituálom obhliadnutí partnerovho tela pred sobášom. Toto považuje Bacon za urážku, pretože manželstvo považuje za posvätnú vec a takýto akt je ponižujúci v prípade, že skončí odmietnutím: „To sa tunajším ľuďom nepáči, pretože sa im prieči predstava, že by niekto mohol niekoho odvrhnúť po takom dôvernom zoznámení.“

Bacon v Esejách odkázal aj pozoruhodné humanisticko-utopické posolstvo: „Ak je človek milý a zdvorilý voči cudzím ľuďom, ukazuje, že je občanom sveta…,“ Aj preto je zvláštne, že kým More sníval o štáte sociálne spravodlivom, Bacon sa sociálnej otázke nevenuje.

POZRI AJ: Z knižnice utopického socializmu: Thomas More – Vizionár utópie

Na rozdiel od Mora a Campanellu, ktorí predstavili beztriedne spoločnosti, nestojí na strane bezzemkov-pauperov, ale hlása toleranciu medzi šľachtou a  buržoáziou. Uvažuje hlavne o rozsiahlom využití modernej vedy pre rozvoj spoločnosti. Bacon je známy tiež svojím citátom Môžeme toľko, koľko poznáme. V diele Nové Organon písal:

„Zdá sa, že najväčšou prekážkou pokroku vedy a uskutočňovania nových úloh a odborov v rámci nich je, že ľudia zúfajú a myslia si, že veci sú nemožné. … najväčšia prekážka ľudského chápania vychádza z obmedzenosti, nekompetentnosti a zmyslových klamov. … Pravda sa skôr vyjaví z omylov než zo zmätku. … Nie je možné správne nastaviť kurz, keď samotný cieľ nebol správne zameraný.“ (Nové Organon)

Filozof Milan Šimečka pripomína, že na rozdiel od starších rovnostárskych utópií je Nová Atlantída skôr vedecko-fantastickým románom. Bacon je podľa M. Šimečku skôr konzervatívcom, zástancom súkromného vlastníctva, filantropizmu; zástancom nadtriedneho mieru medzi bohatými a chudobnými: „… veril v civilizačné poslanie buržoázie, veril v štát všeobecného blahobytu, vyžadovaný na existujúcich sociálnych vzťahoch a vedecky zorganizovanej výrobe.“ Aj keď je kolektívny blahobyt z vedeckého pokroku až sekundárnym cieľom, práve tento moment je podľa M. Šimečku novým prínosom – „spoločnosť v  Bensaleme je bohatá, energická v  civilizačnom úsilí o ovládnutie prírody.

Zakladanie komunít v Novom svete

S Morom a Campanellom Bacona spája nielen detailný opis spoločenského zriadenia, s Campanellom, ale aj náznaky vedecky plánovaného riadenia spoločnosti. Od oboch sa však podľa Aínsu odlišuje otvorenosťou ostatnému svetu, čo však platí iba smerom von, nie dovnútra – Bensalem je totiž etnocentrický a cudzinci majú všeobecný zákaz dlhodobého pobytu. Pre bližšie pochopenie Baconovho postoja treba siahnuť po autorových Esejách, konkrétne časti O zámorských osadách. Utópie vznikajú práve v období zámorských objavov a obývania nového sveta. Rozmach utópie teda všeobecne prichádza s rozvojom moreplavectva a objavením Ameriky (ten mal vplyv aj na samotného Thomasa Mora). Táto pasáž Bacona spája celkovo s budúcimi nasledovníkmi Owena, Cabeta a Fouriera, ktorí v Amerike zakladali komunistické kolónie. Obývaním objaveného kontinentu bol fascinovaný aj Bacon, ktorý v Esejách podobne popísal zakladanie ideálnych osád. Táto informácia je mimoriadne dôležitá pre celé dejiny utópií a analyzuje ju bližšie Aínsa: prejavy priestorovej utópie utékov do zasnúbenej Zeme stotožňovanej s Amerikou: „Americká zem bola utópiou, kde nebolo aristokratov a kde sa ľudia „nemuseli toľko lopotiť, aby mali všetkého dostatok. … plodný raj určený katolíkom (Considérant).“

POZRI AJ: Z knižnice utopického socializmu: Tommaso Campanella

Teda začínaním budovania utopického raja od nuly, ten bol ale neskôr spojený s veľkým sklamaním emigrantov, ktorí sa následne utiekali k túžbe po stratenej krajine (domovskej krajine, ktorú opustili). Aínsa zdôrazňuje, že americký utopizmus bol spojený práve s podceňovaním domorodých obyvateľov, čo je citeľné aj u Bacona, ktorých ich v tomto kontexte nepriamo označuje za občanov druhej kategórie, ktorí sa od nás civilizovaných majú čo naučiť. Bacon upozorňuje na problém osadzovania takejto osady so skazenými, lenivými a zlým ľuďmi (osada je tým odsúdená na zánik). V komunite musia byť záhradníci, robotníci, kováči, tesári, rybári, lekári, kuchári a ďalšie užitočné povolania. Ďalej navrhuje takúto osadu založiť tam, kde je dostatok zdrojov jedla a surovín (prirodzené bohatstvo zeme). Dostatok zdrojov pre budovanie mesta ušetrí počiatočné náklady. Navrhuje rovnostárske prerozdelenie potravín, v prídeloch a najväčšiu časť pôdy určenú pre pestovanie odporúča do spoločenského vlastníctva. Vládu odporúča zveriť do rúk jedného, odvolateľého človeka. Neodporúča príliš veľa radcov a podnikateľov z vyslanej zeme: „je lepšie keď sa skladá zo šľachticov a urodzených pánov než obchodníkov, pretože tí hľadia na okamžitý zisk.“ Aj tento citát oponuje stereotypnému vnímaniu Bacona ako obhajcu trhového modelu, tu sa prejavuje skôr ako feudál. Ďalej komunitu navrhuje oslobodiť od cla a čo je najdôležitejšie, za najväčší hriech považuje opustenie a spustnutie rozvíjajúcej sa osady. K Baconovi sa v kontexte zakladania novej Ameriky hlásia aj rosenkruciáni, nakoľko podľa nich prispel svojimi myšlienkami k zakladaniu amerických rosenkruciánskych komunít pod vedením Johannesa Kelpia a taktiež mal vplyv na H. Spencera Lewisa, zakladateľa rosenkruciánskeho parku v San Jose, Kalifornia.[


Na záver ešte treba dodať, že Bacon nezostal vo svojom vedecko-technickom bádaní iba pri teórii: už v roku 1594 sa zaoberal plánom zriadenia knižnice, ktorá by obsahovala všetky známe spisy, zoologickú a botanickú záhradu a múzeum s výtvormi človeka. Stal sa vizionárom, a  ako konštatuje John W. Henneberger, prorokom moderného parku prírodovedy, ktorý sa prvý raz zrealizoval až v roku 1872 – vznikom Yellowstonského národného parku. Baconov odkaz pre dnešok však spočíva predovšetkým v túžbe po poznaní. Poznanie, veda a technológie majú byť využité v prospech človeka. Otázky vyplývajúce z dôsledkov vedy a pokroku (automatizácia výroby v neprospech človeka, rast nerovnosti, privatizácia ziskov a socializácia strát, kumulovanie nadhodnoty najmajetnejšími, uprednostňovanie okamžitej výnosnosti vedúcej k okamžitému prepúšťaniu, následný rast nezamestnanosti, nedostatok zmysluplnej práce, neistota) sa práve dnes vynárajú ako mimoriadne aktuálne.

Bacon naznačil fenomén, ktorý neskôr popísal Karol Marx ako využitie tzv. všeobecný intelekt v prospech celej civilizácie. Slovami Ladislava Hohoša:

„Marx predpovedal: do akej miery sa spoločenské poznanie stalo bezprostrednou výrobnou silou, podmienky spoločenského výrobného procesu sa dostali pod kontrolu „všeobecného intelektu“ a v súlade s ním sa pretvorili. … Termín „general intelect“ Marx nepreložil do nemčiny, zrejme nenašiel ekvivalent. V príslušnej pasáži v druhom zväzku Grundrisse rozvíja svoju myšlienku o skutočnom bohatstve človeka, ktorým je voľný čas, presnejšie čas na sebarealizáciu človeka. … Ide o to, ako tento predpokladaný návrat do zlatého veku ľudstva premeniť z utópie na cieľ transformácie, pretože materiálne podmienky na jeho uskutočnenie budú v blízkej budúcnosti k dispozícii.“

Využite vedy v prospech všeobecného rozvoja civilizácie naznačil už Francis Bacon. Využitie technického pokroku v prospech pokroku sociálneho pre 21. storočie je nesmierne dôležitou témou. Aj preto treba čítať Bacona, pre ktorého bolo svetlo poznania viac než zlato a drahokamy.

Mgr. Lukáš Perný,
Inštitút filozofie, Filozofická fakulta Prešovskej Univerzity, 
autor sa profesionálne venuje utopizmu

Použitá a odporúčaná literatúra

BACON, F.: Nová Atlantida a Eseje. Praha: Mladá fronta, 1980
BACON, F.: Nová Atlantída. Praha: Nakladatelství Rovnost, 1952
BACON, F.: Nová Atlantída. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018

AÍNSA, F.: Vzkřísení utopie. Brno: Host, 2007. s. 82[AÍNSA, F.: Utopie a země zaslíbená, emigrace a vyhnanství. In: Vzkřísení utopie. Brno: Host, 2007. s. 73 – 79
LEŠKO, V., MIHILINA, F. (ed.): Dejiny filozofie. Bratislava: IRIS, 1993
MARX, K., ENGELS, B.: Absolútna kritická kritika… In MARX, K., ENGELS, B.: Svatá rodina aneb Kritika kritické Kritiky, 1845. In Marxist.org. Digitalizované a dostupné online: https://www.marxists.org/cestina/marx-engels/1844/ch06.html
ŠIMEČKA, M.: Sociálne utópie a utopisti, Bratislava: Vydavateľstvo Osveta n.p., 1963

http://amorc.cz/sk/amorc.htm, http://amorc.cz/history.htm, https://www.amorc.org/history

Zdieľaj tento článok:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

close

Pomôžte nám s propagáciou: