Zneužité deti

Ak by na Slovensko priletel mimozemšťan, zrejme nadobudol dojem, že jediným a najväčším problém Slovenska je korupcia. Programová a osobnostná vyprázdnenosť niektorých opozičných strán – konkrétne OĽaNO – zašla až tak ďaleko, že svoj program v podstate zredukovali na jedinú tému.

Jedným z vrcholov snažení lídra OĽaNO bol pokus o majdanizáciu Slovenska. Ten, ako vieme, nevyšiel. Okrem iného aj vďaka veľmi zlému načasovaniu – všetky protesty pre komplexom Bonaparte začali na začiatku prázdnin a skončili na ich konci. Ich protestný potenciál postupne vyprchal, rovnako ako sa topila dôveryhodnosť „neohrozeného“ bojovníka proti korupcii Igora Matoviča. V priebehu jesene a zimy aspoň u trocha súdnych ľudí klesla na nulu.

Jeho pochybná podnikateľská minulosť ho dobehla. Matovičove daňové podvody si v hrubozrnnosti v ničom nezadali s tými Baštrnákovými – prepis firmy na bieleho koňa Vandáka, špekulácia s dovozným clom pri dovoze rotačky. Korunu všetkému však nasadil pri hrubozrnnom krátení daní pri odpisoch na „povestnú Fábiu“, v ktorej údajne brázdil Slovenskom so svojou matkou bajočko šesťsto kilometrov dennodenne, vrátane sobôt, nedieľ a sviatkov – i tých vianočných.

Ako vieme, jeho podvody sú už dnes premlčané a vážne  stíhaný nebol predovšetkým preto, že v rokoch 2010 – 2012 bol súčasťou vládnej koalície. Tlak dôkazov bol nakoniec tak silný, že na chvíľu vypadol z roly a použil argument, že o vine či nevine u nás rozhodujú súdy. Väčší vtip som od neho fakt nepočul. Matovič sa pri politikoch dovoláva prezumpcie neviny. To už fakt muselo aj to peklo zamrznúť. Tým dal len najavo, že svoju temnú minulosť nemôže nijako argumentačne ustáť.

Paradoxne sa mu dokonca začali vracať ako bumerang jeho vlastné nápady. Keď ho jeho biely kôň Vandák vyzval na detektor lži, ako gáfor zdúchol. Vedel prečo – ten detektor by vyhodil poistky polovici Slovenska. Keď teda bolo nad slnko jasné, že hlavná ikona boja proti korupcii sa stala karikatúrou samej seba, bolo treba niečo vymyslieť.

Ešte jednu vec treba zdôrazniť a je paradoxné, ale v istom zmysle aj logické, že o tom všetky média zaryto mlčia. Napriek tomu, že dnes tomu nikto súdny nemôže veriť, vystupujú strany SaS a, samozrejme, aj OĽaNO ako silno protikorupčné strany.

V roku 2010 už medzi širokým okruhom novinárov a aj politikov koloval spis Gorila. Ešte pred sformovaním koalície, z ktorej vznikla Radičovej vlády, stranícke špičky veľmi dobre vedeli, s kým chcú ísť do vlády. V čase, keď bolo jasné, že šéfka FNM Bubeníkova vypláca Mikloša a Dzurindu, keď bol detailne popísaný celý korupčný systém, ktorý dlhodobo fungoval, „útlocitný“ Igorko Matovič a „zásadový“ Richard Sulík nemali žiadne väčšie výhrady sedieť s „megaGorilami“ Dzurindom a Miklošom v jednej vláde.

Uvedomiac si túto skutočnosť, musí byť každému jasné, že masívna korupcia neprekáža súčasnej opozícii ani v najmenšom. Stačí len participovať na moci a výhrady sa šmahom čarovného prútika vytratia. Dôveryhodnosť opozície čoby protikorupčnej sily je dnes v troskách. No a médiá a ľudia z tretieho sektora na takúto situáciu , samozrejme, museli zareagovať. Nelenili. Kto by lepšie držal štafetu boja proti korupcii než ľahko manipulovateľní, a, ako sa ukázalo, aj veľmi nevedomí stredoškolskí študenti. Ako nástroj špinavej politickej hry sú priam ideálny. Sú vo veku, keď sa akosi prirodzene búria proti staršej generácii.

Prirodzená rebélia mladých sa, ako vieme, veľmi jasne prejavuje pri voľbách u prvovoličov, ešte viac pri simulovaných študentských voľbách. Ak by skutočné voľby dopadli rovnako ako tie na stredných školách, Kotleba by bol najhorúcejším kandidátom na premiéra. Stačilo teda nájsť dvoch štatistov – Karolínu Farskú a Dávida Straku – maskotov, ale aj tu vznikla chyba.

Ako sa ukázalo, duo protikorupčných aktivistov len plnilo dopredu pripravený scenár. Určite sa na ňom podieľal herec a kandidát na nitrianskeho župana Greššo a káder z Hríbovej stajne Mojžiš. Ako tak sa im podarilo nabrífovať ľahko manipulovateľné deti. Lož má však krátke nohy. Prvý rozhovor študentského aktivistu jasne ukázal, aké hlboké sú (ne)vedomosti protikorupčného aktivistu Straku. Nemal ani „tucha“ o najväčšej korupčnej afére v ponovembrovej histórii, teda o kauze Gorila. A možno je len čisto „náhodné“, že Greššo a Dzurinda boli v spoločnej rodnej strane SDKÚ.

Mladí ľudia sú dnes cynicky manipulovaní a je im dlhodobo podsúvané, že najväčšou korupčnou kauzou na Slovensku je kauza Bašternák, v ktorej bol štát okradnutý približne o dva milióny eur. O tom, kto a o koľko ožobráčil občanov Slovenska pri privatizácii, teda „darovaním“ VSŽ (1440 miliónov eur) či pri Slovenských elektrární, kde ide o stovky miliónov, sa taktne mlčí. Čím skôr na to prídu, tým lepšie pre Slovensko.

Roman Michelko

text vyšiel aj v SNN

——

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

One thought on “Zneužité deti

  • 10. augusta 2017 at 2:37
    Permalink

    Ten moment, keď komunista obhajuje oligarchov, zlodejov a korupčníkov

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *