Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
20. 2 2014 kulminovali v Kyjeve pouličné protesty do krvavého finále. Na druhý deň ráno sa prezident Viktor Janukovič rozhodol ustúpiť a podpísal s tromi vodcami opozície (Jaceňuk, Kličko, Ťahnybok) dohodu o urovnaní politickej situácie.
Hlavnými bodmi dohody boli predčasné prezidentské aj parlamentné voľby a návrat k ústave z roku 2004, čo znamenalo okamžitú stratu niektorých dôležitých prezidentských právomocí, šlo vlastne o Janukovičovu kapituláciu. Článok The Guardian, ktorý o tomto rozuzlení informoval ešte v ten istý deň, píše aj o tom, že garanciu nad plnením dohody prevzali ministri zahraničných vecí Nemecka, Frank-Walter Steinmeier, Poľska, Radek Sikorski, a Francúzska Eric Fournier, ten zároveň v mene EÚ. Títo boli priamo na mieste a viedli rokovania s prezidentom Janukovičom aj opozíciou na námestí.
Článok uvádza aj odkaz na plné znenie dohody v nemeckom jazyku, no ak sa ho pokúsite otvoriť, uvidíte „Server-Fehler 404“. Je to nielen preto, že nikto na Ministerstve zahraničných vecí BRD si nechce pripomínať toto fiasko nemeckej diplomacie, lebo táto dohoda, veľkolepo oslavovaná všetkými funkcionármi EÚ, sa obrátila na prach, kým ešte od jej podpisu neuplynulo 24 hodín. Je to aj preto, že logika nasledujúcich udalostí smerovala k tomu, aby sa táto dohoda nikdy nezačala plniť. Medzi iným sa totiž dohodlo, že prezident nevyhlási výnimočný stav, prestanú násilnosti a vzájomné potýčky, do 48 hodín všetky nelegálne držané zbrane budú uložené do vládnych skladov, násilnosti z posledných týždňov sa riadne vyšetria pod medzinárodným dohľadom a vznikne široká koaličná vláda národného zjednotenia za účasti všetkých troch podpísaných za opozíciu spolu s Janukovičovou stranou regiónov.
Prezident Janukovič po podpise dohody vydal rozkaz na návrat všetkých silových zložiek späť do útvarov a vydal sa na cestu do Charkova na zasadnutie delegátov oblastnej rady. Z ulíc zmizli silové zložky, no nie protestujúca opozícia. Niekto medzi ľuďmi rozšíril chýr, že bezprostredne po podpise dohody ušiel prezident Janukovič do Dubaja a niekto vnukol rozvášnenému davu nápad, aby sa pohol na pochod necelých 20 km do prezidentovej rezidencie neďaleko Kyjeva. O niekoľko dní neskôr zaplavili MSM svet správami o luxuse, v akom Janukovič žil zo štátnych prostriedkov Ukrajiny. Konkrétne v The Guardian takýto článok vyšiel už 24. 2., s bohatou fotografickou prílohou a porovnával život Janukoviča na vysokej nohe s luxusom Kaddáfiho, Saddáma Husajna, Husní Mubaraka, Nikolaja Čaušesku a podobných zvrhnutých diktátorov. Na rozdiel od nich však v čase vydania článku ešte Viktor Janukovič nebol po smrti.
Prinajmenšom, ešte to nebolo isté, MSM nepoznali miesto, kde práve je, no keď si on niekde v tento deň prečítal článok s fotografiami davov, ktoré sa prechádzajú vnútrajškom jeho domu, a s narážkami na Kaddáfiho, zrejme si o svojom ďalšom osude na Ukrajine prestal robiť akékoľvek ilúzie. O mnoho mesiacov neskôr, na Valdajskom klube 2014 povedal na túto tému Vladimír Putin jedinú lakonickú vetu: „Poviem to otvorene – požiadal, aby sme ho dostali preč do Ruska, a to sme urobili.“
Dnešný oficiálny výklad MSM znie tak, že dohoda bola od začiatku prakticky mŕtva, lebo Janukovič emigroval (nemôžem sa ubrániť dojmu, že v tomto výklade by bola oveľa vhodnejšia skutočná Janukovičova mŕtvola) a teda za jeho osobu už dohodu nemal kto plniť. V miernejšej forme, ktorú reprezentuje Cernegie center v Moskve, sa Janukovič po stiahnutí polície z ulíc zľakol ozbrojeného davu, ktorý sa dal na pochod k jeho rezidencii.
Čo sa v skutočnosti po podpise dohody s Janukovičom dialo, to sa nedočítame v našich MSM. No našiel som dva cenné zdroje, ktoré sú z vzájomne protistojacich táborov. Mat Babiak z University of Toronto začal už 25. 2. 2014 písať článok: Lov na Janukoviča a priebežne ho aktualizoval až do 28. 2. Z druhej strany barikády vyšiel pred necelým rokom na portáli ruských špeciálnych síl Alfa článok Zachrániť Janukoviča, zložený zo spomienok plukovníka Dmitrija Ivancova z ochranky prezidenta Janukoviča. Obidva popisy udalostí sa v hrubých rysoch zhodujú, líšia sa hlavne mierou poznania podrobností (každý zo svojej strany) a emóciami. (V ďalšom popise budem farby zelenú a červenú používať na rozlíšenie, z ktorého zdroja daná informácia pochádza.)
Trasa Viktora Janukoviča, na ktorej sa zhodujú obidva moje zdroje.
Bezprostredne po podpise dohody sa podľa prenasledovateľov Janukovič dozvedel, že Verchovná rada proti nemu pripravuje proces odvolania a tak vo vrtuľníku odletel do Charkova na kongres zástupcov regionálnej samosprávy. Aby zmiatol prenasledovateľov, poslal do Charkova autokolónu pod velením dôstojníka svojej ochranky Klujeva a sám odletel do Charkova vrtuľníkom. Nový predseda Verchovnej rady Turčinov vyhlásil, že Janukovič sľúbil podať demisiu, ale po konzultáciami so svojimi poradcami sľub zrušil a prehlásil posledné kroky Verchovnej rady za „ilegálne“. Turčinov nebol medzi vodcami opozície, ktorí podpísali dohodu s Janukovičom. Týmto vyhlásením prakticky potvrdil pokračovanie boja proti Janukovičovi.
Janukovičova cesta však bola plánovaná vopred. Po kongrese v Charkove mala nasledovať jeho účasť na kongrese samosprávy v Donecku a cesta mala skončiť na Kryme. Bol normálny postup, že časť ochranky cestovala v autokolóne vopred do Charkova a iná časť priamo na Krym, pripraviť bezpečnostné opatrenia. Dmitrij Ivancov o tom hovorí: „Cestou naša kolóna musela prejsť cez päť blokpostov domobrany. Na troch sme sa stretli s odporom, keď nám chceli zablokovať cestu, a na dvoch na nás spustili paľbu z ručných zbraní. Jedného nášho dôstojníka (Klujeva) zranili. Mal som šťastie, že som tam nenechal život. Jedna z guliek trafila dvere na mojej strane a uviazla v rezervnom zásobníku, ktorý nosím vo dverách. Pár centimetrov vedľa a je po mne. Útočníci si boli istí, že je s nami Janukovič. Informácia, že letel vrtuľníkom, bola tajná.“ Ivancov hovorí, že paľbu na nich spustili už z diaľky, keď ešte nemohli vedieť, kto cestuje v automobiloch. No ani sa nepokúšali o identifikáciu. Nebolo pochýb, že presne vedia, že ide o prezidentov sprievod. Militanti však boli neskúsení a nepripravení na podobné akcie, a tak sa im nepodarilo kolónu automobilov zastaviť. To prispelo k momentálnemu informačnému chaosu a pomohlo zakryť, kde sa v skutočnosti v danej chvíli nachádza Janukovič.
Veliteľom Janukovičovej ochranky bol vtedy Konstantin Kobzar a jeho náčelníkom štábu Vladimír Pavlenko. Ten o dianí v Charkove povedal toto: „Dostali sme informáciu, že počas kongresu v Charkove má niekoľko teroristických skupín zaútočiť na sprievod prezidenta s cieľom zabiť ho.“ Polícia a miestne úrady boli povinné niekoľko hodín pred plánovaným vystúpením prezidenta sprístupniť Palác športu, kde sa mal kongres konať, prezidentovej ochranke, aby mohla urobiť bezpečnostné prípravy. Z nejakých dôvodov, s odvolaním na rozkazy z Kyjeva, však polícia a miestne
orgány odmietli ochranke vstup. Pavlenko pokračoval: „Minister vnútra údajne vydal rozkaz, že do Paláca športu nesmie nikto vstúpiť so zbraňou a preto polícia požadovala, aby všetci členovia ochranky odovzdali zbrane na uloženie.“ Okrem toho si členovia ochranky v dave okolo budovy všimli viaceré militantné skupinky z „Pravého sektora“, niektoré dokonca plnili fľaše od piva neznámou tekutinou – presne takto zvykli vyrábať Molotovove koktaily na Majdane. Za týchto okolností velitelia ochranky asi pol hodiny pred začiatkom kongresu presvedčili Janukoviča, aby odriekol svoju reč a ihneď odletel vrtuľníkom do Donecka.
Prenasledovatelia celkom pomlčali o medzipristátí v Charkove, v ich rozprávaní Janukovič vzápätí po prílete do Charkova odletel do Donecka, kde sa pokúsil odletieť charterovým lietadlom, no služba ochrany letiska mu to nedovolila. Skupina ozbrojených mužov im ponúkla úplatok, ak dovolia lietadlu odletieť bez obvyklej kontroly. Janukovič potom odišiel z letiska v pancierovom automobile a podľa miestnych informátorov strávil niekoľko hodín v Donecku v niektorej z vládnych budov za pomoci Rinata Achmetova. Potom v autokolóne odišiel na Krym, pričom sa jeho auto vzdialilo od policajného sprievodu.
Let do Donecka však neprebiehal hladko. Asi 20 minút pred pristátím dostal pilot príkaz od dispečera, aby sa z rozkazu predsedu Verchovnej rady Turčinova okamžite vrátil do Charkova. Pilot to odmietol. Povedal dispečerovi, že už mu palivo postačuje len na prílet do Donecka.
Generálmajor Kobzar: „Po prílete do Donecka sme sa pokúšali mobilmi spojiť s Kyjevom, aby sme zistili, čo sa to deje. Naše mobily však nefungovali, boli odpojené alebo zablokované.“ Potom padlo rozhodnutie odletieť do Kyjeva lietadlom, no služba ochrany letiska dala odviezť schodíky a oznámila, že letisko je mimo prevádzky. Ochranka odprevadila Janukoviča k automobilu, no traja chlapi z ochrany letiska mu zastali cestu. Na Kobzarov výkrik, že prezident je podľa ústavy chránená osoba, vraj sklonili hlavy a jeden z nich priznal, že majú od ministra rozkaz zadržať Janukoviča.
Skúsený Kobzar už v tomto momente aj bez telefonátu do Kyjeva vedel, čo sa deje. Autokolónu rozdelil na dve časti a pokračovali v jazde na Krym. Vpredu v dostatočnom predstihu, šla predsunutá skupina a tá na predmestí Melitopoľa narazila na pascu. Cesta bola zatarasená betónovými blokmi a po oboch stranách boli rozmiestnené guľomety. Auto z predsunutej skupiny sa otočilo späť a hoci sa za ním hneď vydalo SUV, skúsený vodič mu unikol. Vladimír Pavlenko sa neskôr dozvedel od svojho známeho, ktorý mal na tomto blokposte vtedy službu, že mali rozkaz strieľať na kolónu prezidenta Janukoviča a nenechať nikoho nažive.
Janukovičovej ochranke už teraz bolo jasné, že ich očakávali dlho vopred, a že rozkaz na ich likvidáciu musel prísť z najvyšších miest. Podľa vojenských expertov, v tom čase radikálna opozícia nebola natoľko organizovaná, aby hoci s pomocou svojich ľudí v prezidentovej ochranke, dokázala riadiť a vykonať takú rozsiahlu operáciu po veľkom území Ukrajiny. Odborníci túto operáciu prirovnávajú k zabitiu Muamara Kaddáfiho, keď pohyb jeho kolóny presne monitorovali drony a družice CIA a militantom posielali presné informácie, kde sa pohybuje a kde na kolónu majú nastražiť pascu. Je veľká pravdepodobnosť, že prípravy boli vykonané tak dôkladne, aby sa aj Janukovičovo telo vzápätí objavilo na obrazovkách svetových spravodajských agentúr. Janukovičovmu úniku však okrem zlej subordinácie prenasledovateľov pomohli aj príslušníci silových zložiek, ktorí mu ostali verní a odmietli sa na tomto love na človeka zúčastniť.
Po krátkej porade sa prezidentova kolóna rozdelila na niekoľko malých skupiniek a rozdelila sa do rôznych smerov, postupne sa mimo bežných ciest približovala ku Krymu.
Prenasledovatelia vedeli, že kolóna sa rozdelila na dvojice a trojice, vypla mobily a tak sa jej podarilo nepozorovane prejsť až na Krym. Pri hľadaní Janukovičovej kolóny boli použité aj ukrajinské bojové MIGy a objavilo sa podozrenie, že vtedy Janukovičovi pomohol bývalý minister obrany Pavlo Lebedev.
Neskôr prenasledovatelia dostali správu, že na prelome 23. a 24. 2. sa Janukovič objavil blízko svojej rezidencie v Balaklave na Kryme, ale vyhýbal sa všetkým vládnym budovám. Predpokladalo sa, že sa pokúsi odletieť z Krymu z niektorého z tamojších štyroch letísk, pravdepodobne z ruskej námornej základne v Sevastopole. Úrady sa pripravovali zadržať ho, keď sa pokúsi dostať na medzinárodné letisko v Sevastopole, ale Janukovič sa nikdy neobjavil. Zato sa objavil v Kyjeve zranený Klujev. Prehlásil, že bol s Janukovičom na Kryme, že sa ho pokúsil zadržať, ale pri následnej potýčke na neho vystrelili a zranili ho, no podarilo sa mu dostať do Kyjeva a bude spolupracovať s vyšetrovateľmi.
Prezidentova ochranka zvažovala, ktoré letisko použiť na odchod z krajiny. Boli si vedomí, že sú monitorovaní a hrozí im stále riziko. Okrem toho dostali správu, že na letisku v Belbeku pristál charter so skupinou ozbrojených mužov, z ktorých niekoľkí hovorili anglicky. Dozvedeli sa tiež, že v skupine prišiel aj minister vnútra Avakov, aby osobne koordinoval záverečnú fázu lovu na Janukoviča. Janukovič už nemal na výber. Mohol sa len odovzdať do rúk svojim vrahom, alebo opustiť krajinu.
Komando ruských vrtuľníkov s rozkazom evakuovať Janukoviča, velil Alexej Djumin. Kvôli obmedzenej komunikácii vrtuľníky nejaký čas nemohli nájsť kolónu s Janukovičom, no potom sa vozidlá ohlásili, keď niekoľko z nich súčasne zaplo diaľkové svetlá. V dokumente o návrate Krymu túto epizódu Vladimír Putin komentoval: „To, že sme zachránili život jemu a jeho rodine, bol akt ľudskosti. Jeho pôsobenie hodnotiť nechcem. Prehlásil, že nechce podpísať rozkaz na použitie sily proti demonštrantom, že si nechce poškvrniť ruky. Dá sa mu to vyčítať? To ja neviem. Necítim sa povolaný posudzovať to – či to bolo dobré, alebo zlé. Ale je očividné, že táto nečinnosť mala ťažké dôsledky.“
Prenasledovatelia na Kryme 26. 2. oficiálne stratili Janukovičovu stopu. Večer na tlačovej konferencii minister Avakov povedal, že pátranie po Janukovičovi bolo zastavené: „Myslím, že nesmieme dovoliť, aby vznikol nejaký ozbrojený konflikt alebo situácia, ktorou by sme nemohli pohnúť. Budem k vám úplne otvorený: toto bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sme sa v noci, keď sme s Valentynom Nalivajčenkom boli v Sevastopole, rozhodli zdržať ďalších silových riešení vo veci Viktora Janukoviča… Pretože v tom momente sme zistili, že by sa to stalo zámienkou na konflikt pre ruské pozemné sily, aby v tomto konflikte intervenovali… Rozhodli sme sa, že budúcnosť Krymu je pre nás oveľa dôležitejšia, ako situácia s Janukovičom.“
Janukovič sa znovu objavil 27. 2. V Moskve a vydal prehlásenie, že „bol prinútený požiadať vládu Ruskej federácie o poskytnutie osobnej bezpečnosti pred ohrozením zo strany extrémistov“. V ten istý deň mimoriadne zasadal parlament autonómnej republiky Krym, vymenil republikovú vládu a za svojho predsedu zvolil Sergeja Aksjonova z proruskej strany Jednota. Ten vo svojom prvom príhovore prehlásil, že uznáva Janukoviča za legitímneho prezidenta Ukrajiny a bude plniť jeho príkazy. 28. 2. 2014 priletel Janukovič do Rostova na Done a na tlačovej konferencii prehlásil: „Do Ruska sa mi podarilo dostať vďaka vlasteneckým dôstojníkom. Poviem to takto: boli to dôstojníci, ktorí neprestali plniť svoje povinnosti a pomohli mi zachrániť si život.“
V tom čase už všetky svetové médiá písali o „zelených mužíkoch“, ktorí prevzali kontrolu nad vládnymi budovami a blokujú ukrajinské vojenské posádky na Kryme…
NavajaMM
Zdroje:
https://www.theguardian.com/world/2014/feb/21/ukraine-president-says-deal-has-been-reached-opposition-bloodshed
https://theday.co.uk/briefing/dictator-chic
https://www.theguardian.com/world/2014/feb/24/rebels-toured-palace-ukraine-presidential-compound-viktor-yanukovych
https://www.bbc.com/news/world-europe-29761799
https://piximus.net/celebrities/viktor-yanukovych-residence
https://en.wikipedia.org/wiki/Agreement_on_settlement_of_political_crisis_in_Ukraine
https://archive.is/20140223081530/http://www.president.gov.ua/ru/news/30117.html
https://en.wikipedia.org/wiki/Agreement_on_settlement_of_political_crisis_in_Ukraine
Skvelý článok… Vďaka…
Dalo by sa povedať, že pri všetkých tých prevratoch, ktoré sa stali posledných pár rokov je stále ten istý scenár, len s malými odchýlkami…
Pamätám si, ako médiá informovali o luxuse v akom žil Kaddáfi, aké orgie usporadúval a presne ten istý postup použili aj pri Janukovičovi, ktorý mal šťastie, že si zachránil život…
Veľká podobnosť bola aj pri prevrate v Turecku aj vtedy ruská strana zachránila prezidentovi Erdoganovi život…
Napísala som o tom malý článok vtedy…
http://devana.blog.pravda.sk/2016/08/15/konspiracna-teoria-o-erdoganovom-puci/
Čo je však zarážajúce, že médiá tajili luxusnú dovolenku terajšieho ukrajinského prezidenta, aj keď sa ňou Mrs. Petro Incognito preslávil vo svete…
Snahy prevziať moc podobným spôsobom boli aj u nás, našťastie to nevyšlo…
Devane, odpovedám: až keď som sa rozhodol napísať autorovi prosbu, aby uviedol presne z akého zdroja čerpá info pre článok, mi rozbresklo: to sú všetko zdroje Západu, ten konkrétny citát jeho ochranky je z ukrajiského poprevratového zdroja – na jeho ochranku nestrielali „separatisti“, ale štátna polícia, ktorá už mala príkaz po 21.2.2014 poľovať na prezidenta…hm, pekne sa nám to tu zamotáva, ak autor nevyjasnil svoj postoj k Ukrajine a iba spracoval senzačnú „story“ o tom, ako vlastná polícia chcela zabiť vlastného prezidenta…otázka: Prečo je to scenár prevratu odkopírovaný z Rumunska z decembra 1989? Myslte ľudia, myslite….ešte že toho Janukovyča nedostihli a nezastrelili na mieste…to by len bola oprávnená revolúcie, kde „ľud zas raz zvíťazil….“
Kantor, budem Vám teraz oponovať…
Mariána poznám ako človeka a autora, ktorý vie o čom píše a viem, že si starostlivo vyberá zdroje a poznám aj jeho postoj k Ukrajine, možno si stačilo prečítať jeho komentáre k článku p. Fábryho…
Myslím, že Vy dvaja by ste si veľmi dobre rozumeli v mnohom:-)
Veď podľa čoho, čo počúvam, aj Vy si perfektne pripravujete podklady a veľmi veľa som sa z toho, čo rozprávate vo svojich reláciách dozvedela…
Viem, že sa budem opakovať…
Mnoho zbytočných konfliktov a najmä nedorozumení vzniká z toho, že sa nedostatočne počúvame…
Skutočne stačí málo…
A nebuďte stále nahnevaný:-)
Úsmev Vám viac svedčí ;-)
Vďaka, usmejem sa až keď prídu žartovné historky. Veď je dobré, že M.Moravčík otvoril tému, ktorá je tabu. Rok 2014 totiž bol rokom vypuknutia občianskej vojny na Ukrajine, nie „ruskej agresie“. Niečo o tom viem, obchodný zástupca z Kramatorska ušiel na poslednú chvíľu s rodinou do Rostova na Done v Rusku. Bombardovali to tam ukrajinské stíhačky – vo vnútrozemí, asi dvesto kilometrov od ruských hraníc…Moravčík otvoril tému, ako sa mal Majdan rýchlo skončiť. Prezidenta by boli zastrelili a lá Ceaušescu a Ukrajina by bola „v Európe“…len to treba hlbšie analyzovať, a nie z kanadských zdrojov, či od Carnegieho centra US v Moskve.
Žartovná historka?
Pýtam sa zákazníka z lodeníc v Nikolajeve (pobrežné lodenice za Krymom smer Odessa): No a čím budete platiť? Odpoveď: Porošenkom! Otázka: To je nová mena? Odpoveď: Ale nie, len hrivnami kúrime lebo je nám zima, ale do kontraktu mám pri platebnom prostriedku napísať podľa šéfa, že „Porošenko zaplatí“…a kedy?, pýtam sa…odpoved: neviem, čakám sám na výplatu už dlho….
PROČ SE DOOPRAVDY KONAL KYJEVSKÝ MAJDAN
aneb O TOM, O ČEM SE AUTOR ČLÁNKU NEZMÍNIL
Autor toho kolem bývalého ukraj. prezidenta Viktora Janukoviče napsal docela dost. Hotový špionážní román. Ale to hlavní obešel stranou. Tedy, že exprezident Janukovič je pro Ukrajinu totéž, co ruský car Alexandr II., jenž v r. 1867 prodal jeden a půl miliónu kilometrů čtverečních ruské Aljašky USA za cenu 5 dolarů za kilometr čtvereční. Takže? Co provedl s Ukrajinou ten, jehož syn již v r. 2013 se stal miliardářem, tedy oligarcha Viktor Janukovič? Zaprodal celou Ukrajinu amer. společnosti Chevron a evropské společnosti Shell na věčné časy a nikdy jinak.
V lednu 2013 v Davosu byla podepsána „břidlicově-plynová“ dohoda na dobu 50 let. V této souvislosti uvedl pučem stále nesesazený ukraj. prezident Janukovič, že dohoda s Chevronem umožní Ukrajině, aby se stala do roku 2020 energeticky nezávislou na Rusku. Avšak Majdan 2014, paradoxně, plány USA a EU, alespoň dočasně, zhatil. Smlouva s amer. Chevronem a eurounijním Shellem na 50 a více let bezuzdné těžby plynu z břidlic kilometry pod zemí byla podepsána za Janukoviče, ne za vládců po Majdanu, to obzvláště podotýkám. S právem prodloužení lhůty na neomezenou dobu. To říká řádně podepsaná smlouva mezi Ukrajinou, EU a USA, o které se Němci zmínili již v r. 2012:
https://www.youtube.com/watch?v=VORmsWtkPn0
Historicky vysoce cenný dokument o Janukovičově aktu velezrady v Davosu je v tomto krátkém videu:
https://www.youtube.com/watch?v=yZCPQ-ilCSc
A smlouva nebyla zrušena. A kdo ji podepsal za Ukrajinu? No přece ten, koho zachránil prezident Putin. Tato těžba plynu z břidlic na Ukrajině, bude-li v průmyslovém měřítku zahájena, bude mít veškeré ekolog. a zdravotní dopady na milióny Ukrajinců a Rusů v okolí těžby. Ne nadarmo např. Francie tuto těžbu na svém území – ZAKÁZALA. Co mám na mysli, mohu v případě zájmu zveřejnit. Je to hrůza, doslova horor. Proto ta válka na Donbase, protože se tam perou americké, eurounijní a ruské ekonomické zájmy nejen kvůli tomu břidličnému plynu.
POSTSKRIPTUM
K anexi Krymu Ruskem. Krym pro Američany zcela jistě představoval důležitou zónu pro kontrolu Černého moře. Na Krymu měla vzniknout základna Bondsteel-2 s tisíci křídlatých raket Tomahawk. Proč? Aby vojensky chránila tamější terminál amer. Chevronu pro tankerovou dopravu zkapalněného plynu z Donbasu do USA.
Pro ty, kdož neví, co je Bondsteel-1. Jedná se o základnu amer. Pentagonu v původně srbské provincii Kosovo proti RF. Tato amer. voj. základna není obyčejnou základnou. Jedná se o 2. nejmohutnější základnu PRVNÍHO ÚDERU v Evropě proti Rusku. O této základně zasvěcené prameny píší, cituji: „Jsou jen dvě stavby na planetě Zemi viditelné pouhým okem z orbity – Velká čínská zeď a Bondsteel v Kosovu.“ Konec cit. Podívejte se:
https://cz.sputniknews.com/svet/201604012725427-usa-polygon-evropa-bondsteel-nato-kosovo/
Pán Vašek z Moravy.
Majdan sa konal preto, lebo Janukovič odmietol podpísať prístupovú zmluvu s EU.
A to je všetko.
Také jasné až to bolí však:))
Zdroje:
Agentúra Sputnik:))
Alebo konšpiračný článok sa odvoláva na konšpiračné weby. :)
Výborný príspevok, len pokiaľ ide o vytvorenie vlády národnej jednoty a niektoré ďalšie opatrenia, tak tie sa nedohodli akosi mimo alebo po dohode prezidenta s predstaviteľmi Majdanu, ale toto všetko je hneď v prvom bode dohody a každý si ju môže prečítať tu v plnom znení (https://www.theguardian.com/world/2014/feb/21/agreement-on-the-settlement-of-crisis-in-ukraine-full-text). Ak by si Francúzsko, Nemecko a Poľsko plnili povinnosti, ktoré im plynuli z funkcie garanta uvedenej dohody, tak by sa musela do 10 dní vytvoriť vláda národnej jednoty, v ktorej by museli byť aj predstavitelia Krymu, Donbasu a pod. a je možné, že vývoj na Ukrajine by sa uberal iným smerom. Svedkom vyššie uvedenej dohody na požiadanie prezidenta Janukoviča bol aj zástupca Ruskej federácie Vladimír Lukin, ale ten odmietol podpísať dosiahnutú dohodu tu je zdôvodnenie jeho rozhodnutia (https://web.archive.org/web/20160304112848/http://www.newsru.com/russia/22feb2014/lukin_print.html). Svoj postoj zdôvodňuje jednak tým, že nie je jasné kto je subjektom danej dohody, kto kontroluje situáciu na Majdane a nikde nie je vidieť tie sily, ktoré by mali začať realizovať danú dohodu.
Ďakujem za relevantné doplnenie. Pod Váš príspevok v diskusii uvediem niektoré svoje domnienky, ktoré by som nedal do článku. Janukovič úprimne nechcel prispieť k vzniku občianskej vojny na Ukrajine a naozaj nechcel využiť silové zložky proti demonštrantom. V tom sklamal aj svojich ruských ochrancov, lebo keby bol rozhodnejší, všetko mohlo byť jednoduchšie.
Mal som dojem, že keď Krym vyhlásil nezávislosť, zvolil za predsedu svojho parlamentu Aksjonova a ten prehlásil Janukoviča za legálneho prezidenta, ktorého bude poslúchať, tak vznikla situácia, že Janukovič sa mohol vrátiť na Krym ako stále fungujúci prezident a z Krymu začať „oslobodzovanie“ Ukrajiny. Ruskojazyčné oblasti od Charkova po Odesu by sa zrejme pripojili ku Krymu a Ukrajina by sa rozdelila, Krym by sa nepripojil k Rusku. Janukovič zrejme odmietol hrať túto hru a ostal pasívny v exile. Rusko s Krymom museli voliť alternatívu s „anexiou“, ktorá má veľa zahraničnopolitických nevýhod.
Pán Moravčík.
Jednoducho človek musí žasnúť.
Dovolím si citovať:
„V tom sklamal aj svojich ruských ochrancov“.
Hlavne chlebodarcov p. Moravčík, cez ktorého chceli Rusi ovládať Ukrajinu. Je fajn že ste to priznali.
No a keď sa to nepodarilo, tak teda vec riešili napadnutím Ukrajiny.
Som rád že to priznávate.
..úplne vedľa, autor vyzerá byť Váš človek….aspoň podľa prameňov z ktorých zostavil článok.
Pán Jankech, kedysi som Vám napísal – so svojou protiruskou rétorikou nikde neuspejete, najmä nie tam, kde vedia o vyše dvoch miliónoch obetí v Iraku, ktoré mala na svedomí zločinná agresia pod taktovkou Bush-Blair. Len na okraj, obaja boli medzinárodným tribunálom v Kuala Lumpure obvinení z vojnových zločinov.
Autor clanku ma moje sympatie, nielen preto, ze pripomina Franka Zappu.
Všetko ok, dokonca by som povedal, že je výborné, čo sa dozvedáme…vierohodnosť mi však „kazí“ tá poznámka v článku,
citujem :“Dmitrij Ivancov o tom hovorí: „Cestou naša kolóna musela prejsť cez päť blokpostov domobrany. Na troch sme sa stretli s odporom, keď nám chceli zablokovať cestu, a na dvoch na nás spustili paľbu z ručných zbraní. Jedného nášho dôstojníka (Klujeva) zranili. Mal som šťastie, že som tam nenechal život. Jedna z guliek trafila dvere na mojej strane a uviazla v rezervnom zásobníku, ktorý nosím vo dverách. Pár centimetrov vedľa a je po mne. Útočníci si boli istí, že je s nami Janukovič. “
…otázka: kto to vlastne hovorí? Pretože palba z blokpostov v Donecku? Vo februári 2014? Keď vznikli streľby na kyjevskom Majdane, ešte Donecká oblasť nebola ovládaná separatistami. Ďaleko v hĺbke smerom ku Kyjevu v Doneckej oblasti a možno až v tej Charkovskej stoja mestá Kramatorsk a Slavjansk a tie boli prvé ohniská bojov – boli kruto napadnuté a vybombardované Kyjevom, ale to predsa bolo dlho po Janukovyčovom zvrhnutí…
Prosím autora, či by nemohol zverejniť aj prameň odkiaľ čerpal tú citáciu ochranky Janukovyča. Doneck a Luhansk sa vzbúrili až po Majdane, nie súčasne s Kyjevom – a to na základe utečených alebo ranených navrátilcov z Berkutu, ktorí priniesli domov správy o tom, čo sa skutočne deje v Kyjeve – …alebo som v tom čase zle porozumel ? Dával som vtedy blogy do webu Slova o tom, ako tankami a stíhačkami útočili vojaci povolaní Kyjevskou vládou na Slavjansk a Kramatorsk – a to už mali „príkaz z novej vlády v Kyjeve“ dávno po Janukovyčovom úteku….
opravte ma, ale podľa prameňov prosím.
Ďakujem za komentár k veci. Zdroje vždy pripájam na konci článku. Tie zdroje sú pre mňa pracovný materiál, nepoužívam jednoduchú metódu ctrl+C, ctrl+V. Doslovné znenie si môžete porovnať priamo v zdrojoch a môžete si urobiť aj úplne iné závery, ako ja. To všetko je OK, je to samostatné myslenie a to uznávam a podporujem.
Ešte slovo na záver. Nie som ničí „váš človek“, som samorast a sympatizujem so všetkými samorastami.
Pán M.Moravčík, ten článok je „kontaminovaný“ ukrajinským pohľadom na udalosti. Vaše zdroje sú wikipwdia a západné, resp. ukrajinské prokyjevské a ja s tým nič nenarobím…nechcem aby boli „proruské“, ale určitú úctu k faktom by som odporúčal zachovať. Na inom mieste v odpovedi k Devane, ktorú si vážim, konštatujem, že popisujete situáciu, ako „sa to asi podľa scenára malo odohrať“, kde zastrelenie prezidenta v priamom prenose by viedlo k okamžitej stopercentnej zmene Ukrajiny tak ako ked v Rumunsku zastrelili „nenávideného diktátora Ceaušescu“ a ten odkaz vyplašil i čs.KSČ.
Fakticky by ste mali dokázať, že na ceste do Charkova a v Donecku už v tom čase 26.februára 2014 operovali ozbrojení separatisti a nelogicky by strieľali na prezidenta Janukovyča, ktorému Berkut robil ochranu ako špeciálna garda ešte na Majdane…práve ľudí z Berkutu strieľali ostreľovači a práve Berkut sa bránil polofašistickým skupinám, históriu poznám inak – tí chlapci z Berkutu mali po Majdane čas naložiť rodiny do voza a ťahať preč z Kyjeva. Boli Janukovyčovi verní…Tá situácia na doneckom letisku tiež vlastne prezrádza, že naň poľovali štátne jednotky a nie Berkut či !separatisti“, prepáčte, že sa vyznám….Arsen Avakov sa stal ministrom vnútra UA práve 27.2.2014 a to na základe „úspechov“ majdanských násilnosti, on prehlásil potom obrancov Slavjanska, Kramatorska aDonbasu za separatistov a teroristov…to máte pravdu, on poľoval na oficiálneho prezidenta Ukrajiny. A útok na Slavjansk a letisko v Kramatorsku začal až 15,apríla, ked už Avakov vyhlásil ATO . protiteroristickú operáciu.
Zelení mužíci – no, aj v Slovenskom národnom povstaní boli partizáni fašistickou mocou označení za banditov a „zelení mužíci“ boli vojaci Slovenskej armády, ktorí sa pridali k Povstaniu. Skúste si to zrovnať…a- držte sa faktov.
Chápem, že ste „samorost“, ale zatiaľ ste neobhájil svoju nestrannosť. Skúste. Budem rád. Aj kvôli Devane, lebo by bolo mrzuté, neporozumieť si. Pre mňa je Ukrajina citlivou témou – stratil som tým tou občianskou vojnou tam obchodné teritorium v 2014…
Peter, myslím, že si zle pochopil výraz „domobranci“. Ako som ja z kontextu pochopil, išlo o profašistické skupiny, nie separatistov.
Pán Kantor, chápem, že máte o Ukrajine hlboké znalosti, väčšie ako ja, a paradoxne Vám to zabránilo poriadne prečítať článok. Mrzí ma, že tu v DavDva zrejme nie je jednoduché meniť farby písma. Použil som dva protistojace zdroje – jeden promajdanovský ukrajinský a jeden ruský z prostredia špeciálnych jednotiek. Veľmi dobre sa dopĺňajú, takže sa dá povedať, že udalosti sú popísané pomerne verne. Tú farebnú verziu si môžete pozrieť tu:
https://poznamkypanabavora.wordpress.com/2018/12/07/ako-janukovic-unikal-z-lopaty/
Čo sa týka tej domobrany, ktorá Vám nedá spať, v mojom ruskom zdroji bolo napísané doslova toto:
По ходу движения кортежа нам пришлось преодолеть порядка пяти блокпостов „самообороны“, – вспоминает те события Дмитрий Иванцов. – На трех из них мы встретили сопротивление в виде блокирования кортежа, а на двух последующих по нам был открыт огонь из огнестрельного оружия.
Myslím, že nikto nemyslel slovom „domobrana“ opolčencov z Donbasu. Proste blokposty po Ukrajine zrejme v tých dňoch narástli na mnohých miestach a aj prezidentova ochranka to považovala za vec, čo ich v princípe prekvapila až tým, že chlapi po nich začali strieľať.
Dokonca ani chlapi na Donbase neboli prví, čo obsadzovali vládne budovy. Začali s tým prívrženci Ťahnyboka vo Ľvove a okolí – vtedy to bolo „povstanie“ proti Janukovičovmu režimu a západ to propagandisticky podporoval.
Odporúčam dať veci do súvisu aj s udalosťami pri Korsuni, kde tiež podobná „domobrana“ zastavila niekoľko autobusov Krymčanov z antimajdanu. Oficiálne bola práve táto udalosť spájaná so strachom Krymčanov pred pomstou Tretieho sektora, lebo Krymčania takmer bez výnimky podporovali Janukoviča. Ku Korsuňskému masakru som pred 2 rokmi napísal:
https://vlkovobloguje.wordpress.com/2016/07/06/korsunsky-masaker-ako-ho-informacne-spracovat/
musim potvrdit, na nasom webe sa nedaju menit v clankoch farby pisma, a v povodnom texte to bolo zmenene, ospravedlnujem sa za vzniknute nedorozumenia, ale takto je to nastavene…
Pán Moravčík, ten „váš ruský zdroj“ ale nebol v tej podobe pod článkom. A ANI NIE JE! Ak ste niečo mali vyjadrené v článku a chcelo to tak dôveryhodne pôsobiť, že ste tam dávali aj pramene, asi ste tým niečo sledovali. Tu na webe to nie je vedecká inštitúcia a nikto by Vám nezazlieval, ak by tam tie zdroje uvedené neboli. Navyše ten istý článok ste poslali do Hlavných správ …takéto rozsievanie článku s možným nie jednoznačným vyznením, navyše podložené prameňmi a nie kompletnými, mi je veľmi podozrivé. Viete, ak dr.B.Fábry dáva článok na tri-štyri redakcie a weby, a má tam i zdroje, je to dôveryhodné. U Vás to zaznelo – falošne. Najmä ak človek zasvätený do udalostí priamo Ukrajincami prečíta článok a je mu jasné, z akého pohľadu bol článok „vyprodukovaný“.
Ale vážim si, že ste sa odhodlali do diskusie uverejniť aj text, ktorý ste nevysvetlili ako autor, len uverejnili v článku. Ten text v originál azbuke – tu ide o ten pojem „blokpost samooborony“. Vo februári 2014 predovšetkým pod hystériou Majdanu a ozbrojených zrážok s políciou vznikla neprehľadná situácia, keď zvláštne jednotky pomenované BERKUT bránili poriadok aj okolo námestia Majdan a aj vládu a prezidenta, potom ich Janukovyč po 21.02.stiahol, ale otvorene vystúpili aj polovojenské fašistické skupiny, ktoré vznikali ako „jednotky samooborony“ všelikde po Ukrajine. Teda aj v Charkove, aj v Odese a aj v Donecku – to vyvolávalo potom ten odpor.
Pán Moravčík: základná literatúra v slovensko jazyku tu už bola vydaná: kniha V TIENI MAJDANU, Pravda o ukrajinskom konflikte: autori novinári ako i napr.Ľudovít Števko. Reláciu o knihe i o udalostiach už široko na ploche 153 minút vysielal Slobodný vysielač B.Bystrica vid link z 4.12.2017
https://hearthis.at/slobodnyvysielac/v-prvej-lnii-2017-04-12-vojna-v-tieni-majdanu-pravda-o-ukrajinskom-konflikte/…a aj preto mám veľmi nepríjemný dojem, pán Moravčík. S pozdravom redaktor SVBB Peter Zajac-Vanka
Ale dobre, odpusťte „rozhnevanému starému mužovi“, že vie a že ešte dokáže oddeliť zrnká nejednoznačných textov od pravdy. Učíte sa, pán Moravčík, vzhľadovo ste mladý, takže máte právo na občasné omyly. Možno ste sa ešte nedostali ku knižke V tieni Majdanu, už je vypredaná. Ale mimochodom, hlavným expertom v tomto je stále Roman Michelko. Redakcia by ho mohla požiadať o jeho pohľad. Veľa úspechov v ďalšej tvorbe a príďte do vysielania. Budem rád.
Pán Zajac-Vanka, ďakujem za všetky pripomienky aj pozvanie.
Na vysvetlenie k tomu „chýbajúcemu zdroju“ – mám ho pod článkom v anglickej mutácii prepnutie do ruštiny je jednoduché – kliknutie na ruskú vlajočku v záhlaví stránky. Nie je to iný zdroj. Prečo preferujem citáciu anglickej verzie? Myslím že s väčšou pravdepodobnosťou si ten zdroj prečíta niektorý z mladších čitateľov, ktorý bude mať o tému záujem. Nájde tam viac zaujímavých informácií, ktoré sa mi do článku nezmestili.
Ďakujem pekne za link na Vašu reláciu, rád si ju vypočujem a budem sa zaujímať aj o knižku, ktorú ste mi odporučili.