Ako vnímali ekonomickú transformáciu po roku 1989 umelci v roku 1990. Prekvapil Pavol Hammel

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Mytológie okolo roku 1989 a ilúzie vytvorené udalosťami novembra sa začali rozpadať po masovom prepúšťaní a chaose, ktorý nastal po zmene ekonomického systému. O povahe revolúcií alebo kontra-revolúcií a ich zámeroch najviac ukazuje stav zvaný „deň po tom,“ teda keď prichádza vytriezvenie a bublinky z šampanského spôsobia poriadnu opicu…

Zaujímavým dokumentom o stave spoločnosti v roku 1990 je jedna z častí seriálu Noc v archíve. Ľudia, resp. dobová propaganda, boli/bola nastavená tak, že ľudia verili tzv. švajčiarskej utópií, teda že nikto nebude manuálne pracovať a všetci budú podnikať a mať sa dobre. Idea komunizmu ako všeobecného blahobytu pre všetkým bola už vzdialenou minulosťou a túto víziu nahradilo Slovensko ako nové Švajčiarsko. Mnohí tomu uverili, jeden z mála tých, ktorí dobovej propagande nepodľahli bol Pavol Hammel. Vypočujte si jeho reakciu.

S tou bezbrehou demokraciu, ktorou sa snažíme niečo ukázať, neviem či nespravíme ešte horšie ako bolo.

Pavol Hammel

Zažil som tak veľa pozitívnych šokov, že už ten najpozívnejších… čo už viac chceme… všetko je už najlepšej ceste…

Richard Muller

Jedným zo šokov by bolo keby odstúpil Gorbačov… Veďla týchto vecí (zahraničnej hudby, pozn. aut.) by sa mala pohybovať naša populárna hudba a konkurovať…

Miroslav Žbirka

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


8 thoughts on “Ako vnímali ekonomickú transformáciu po roku 1989 umelci v roku 1990. Prekvapil Pavol Hammel

  • 4. januára 2020 at 16:10
    Permalink

    Ak by som mal vyjadriť jedným slovom ducha prevratového obdobia, najlepšie ho vystihuje slovo :

    N A I V I T A

    Tá postihla zjavne nie len radových občanov, ale aj ľudí na vrchole spoločnosti – tu zjavne umelcov – politikov.

    Sen o ZDANLIVEJ životnej úrovni „na západe“, ktorá samozrejme dorazí aj ku nám v podobe konečne dostupného spotrebného tovaru, sen o konkurenčnom spolužití nie len na trhu výrobkov aj služieb, ale aj tu spomínaného populárneho umenia, sen o spolupráci národov v Európe a spoločnom mierovom napredovaní trval rok, a potom pekne „odspodu“ prichádzalo vytriezvenie.

    Jeden príbeh za všetky z nášho rozvojového kapitalizmu : jeden anglo-americký výrobca motorov prejavil záujem o kúpu jednej našej motorárne. Súčasťou jednaní bolo aj predstavenie zákazníkov a odberateľov slovenského výrobcu. To stačilo. Z obchodu nebolo nič, no v priebehu pár mesiacov kovbojstanci pooslovovali všetkých týchto odberateľov, ktorým ponúkli svoje engines za podtrhovú cenu. Netrvalo dlho, a slovenskému výrobcovi tak podtrhli nohy. Továreň nemuseli kúpiť, samozlikvidovala sa a im ostala rozšírená paleta odberateľov. Genitálne.

    A že na čo sú tie všetky Fašinktonské diverzné mimovládky …kapitalihnus je nádherný.

    Reply
  • 4. januára 2020 at 16:45
    Permalink

    Negatívny šok? Umelci! Zradili! Aj seba! Neverím už ich pesničkám!

    Reply
  • 4. januára 2020 at 17:48
    Permalink

    Čo čakáte bod komediantov? Týto majú už veľmi ďaleko, až na veľmi veľmi málo jedincov, od skutočných umelcov. Sú to hlavne biznismeni a nie umelci. Ani za socializmu sa nemali zle a tí ktorí si – napr. pán Kňažko – prehajdákali majetok a zázračne k nemu znuvu prišli a tí, ktorí boli neustále za socializmu obsadzovaní – viď napr. pani E. Vašariová, teraz toto obdobiue „osierajú“. Nech sa radšej sami nad sebou zamyslia a nech sa radšej už na verejnoosti neukazujú.

    Reply
    • 4. januára 2020 at 18:26
      Permalink

      Kto sa predal, je tovar. Nič viac, iba tovar! Za peniaze sa dá kúpiť všetko, iba úcta nie.
      Socializmus im dal ušľachtilú tvár; rok 1989 a po ukázal, že to bola iba maska, pod ktorou sa skrýva ohavná tvár sociopata. Nech si s ňou žijú, už ju nezakryjú!

      Reply
  • 5. januára 2020 at 6:15
    Permalink

    Zaujímalo by ma, odkiaľ sa vzala predstava o tom, že sa zmeníme na druhé Švajčiarsko. Faktom je, že túto predstavu ľuďom či niektorým politikom kritici odpočiatku vyčítali (v kolekcii 200 listov, ktoré sme začiatkom roku 1990 získali na publikovanú výzvu Spoločné poznanie, je už táto predstava pisateľmi krizizovaná ako naivná a nebezpečná) a že sa traduje, že ľudia v to verili, ale nepamätám sa na to, že ju nejaký politik vyslovil či táto úvaha bola publikovaná či zverejnená v nejakom relevantnom médiu. Pokiaľ ide o výskumy, tie sa pýtali o koľko rokov dobehneme životnú úroveň západu. Tam bol určitý optimizmus, ale ľudia rátali len s vlastnou pracovitosťou a nie z neblahou okolnosťou, že stratíme východný trh, kam smerovala väčšina slovenskej produkcie a že pre chýbajúci odbyt a malé zručnosti so zahraničným obchodom sa naša ekonomika začne rúcať ako domino.

    Reply
    • 5. januára 2020 at 8:57
      Permalink

      Pani Kusá, stačí, že má niekto Švajčiarsko, že? Napr. taký Kňažko, ktorý chodil na poľovačky do Afriky a i. Že?

      Reply
    • 5. januára 2020 at 11:39
      Permalink

      Co ja si pamatam, tak to bol predvolebny slub V. Meciara vo volbach v 98… To ze Slovensko bude druhe Svajciarsko.

      Reply
  • 5. januára 2020 at 19:50
    Permalink

    Žiadny strach ľudkovia, v Jadre nám bude skvelo.
    Síce kolónia, ale v Jadre. A súčasne promenáda pre vojská USA. Hotový raj na zemi. Že na dlh a v službách nekritizovateľných „elít“? Má s tým niekto problém?
    Veď aj pán premiér čoraz častejšie hovoria, že Slovensko je úspešný príbeh. A po najbližších voľbách ten príbeh určite naberie na obrátkach …

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom