Blaha vysvetľuje „kauzu“ článku o Pohode, ktorý vytiahol Denník N: Mal som 20 rokov a Pohoda vtedy ešte nebola symbolom agresívneho liberalizmu

Je zábavné, ako sa ma v eseťáckom Denníku N snažia zdiskreditovať. Vraj sa na mňa zamerali. Asi pokyn ESET-u. V poriadku, rátam s tým. A výborne sa zabávam na tých trápnych pokusoch.

DENNÍK N NA MŇA TOĽKO HĽADAL ŠPINU, AŽ NAŠIEL ČLÁNOČEK SPRED 20 ROKOV

Nevedia nájsť žiadnu špinu, nič som neukradol, nikoho som nepodviedol, žijem normálny rodinný život, jazdím na Dácii, nemám žiadne firmy, nerobím kšefty. Sú zúfalí. A tak vyťahujú moje názory, aké som mal ako 20-ročný neskúsený chalan.

Najnovšie vytiahli môj článok o Pohode, ktorý som písal ako mladý pankáč. A nevedia pochopiť, ako človek môže za 20 rokov zmeniť názory.

ÁNO, ZMENILA MA RODINA A DETI – UŽ NIE SOM LIBERTÍNSKY PUBERTIAK

Nuž, milé slniečka, môže. Už som to raz vysvetľoval. Keď sa vám narodia deti, pochopíte, aký význam má zodpovednosť a bezpečnosť.

Zahodíte do koša anarchistické nezmysly, pretože pochopíte, že libertínstvo vyhovuje predovšetkým korporáciám, mafiám. Ľahko sa ním ohlupujú pubertiaci, čo ešte nevedia nič o živote. Ale čím ste starší, tým sa váš zorný uhoľ mení.

Pochopíte, že k slobode nevyhnutne patrí aj zodpovednosť. Ako dieťa to nechápete. Nemusíte sa starať o rodinu a vašou jedinou zodpovednosťou je objednať si iba toľko pív, aby vám na nich vystačilo vreckové od fotrovcov.

Áno, taký som bol aj ja. Ako mladý pubertiak. A dnes som dospelý človek a moje názory sú iné. What a surprise.

NA ROZDIEL OD VÁS SOM NEUVIAZOL V 12. ROKOCH, MILÍ MOJI

Aby som vám ušetril čas, drahí redaktori ESET-u, vymenujem tu všetky svoje „prehrešky“ z mladosti :-)

Keď som mal 5 rokov, pocikával som sa. Dnes to už nerobím. Myslím, že by ste na túto tému mali napísať článok. Je to neuveriteľný kotrmelec, ale priznávam – stalo sa to. Škandál!

A to nie je všetko. Ako 12-ročný som bol veľký fanúšik Ameriky, zbožňoval som NHL, kukal hollywoodske firmy a v Rambovi som držal palce Stallonemu, keď bojoval s Vietnamcami. O živote som nevedel nič. Nečítal som knihy. Nekriticky som preberal nezmysly z liberálnych médií. Ako každé dieťa.

Žiaľ, niektorí ľudia v tomto štádiu ostanú navždy. Ja som našťastie začal čítať o dejinách, o filozofii, o ekonomike, zaujímať sa o alternatívne pohľady, objavil som ľavicových mysliteľov.

A zistil som, aké svinstvá pácha Amerika. A aký odporný systém je kapitalizmus. Skrátka, dospel som. Nie každý má také šťastie, že dospeje.

Napríklad redaktori Denníka N ostali mentálne 12-ročné deti dodnes a ďalej spokojne bezmyšlienkovite papkajú, čo im servíruje Veľký brat z USA. Gratulujem.

VYTIAHNITE NA MŇA MOJE BLACKMETALOVÉ TEXTY, PROSÍM, RÁD SI ZASPOMÍNAM

V 15-tich som napísal študentskú prácu, kde som tvrdo kritizoval kresťanstvo a zločiny stredovekej inkvizície. Vyhral som dokonca aj nejakú cenu.

Vo svojej metalovej kapele som v tejto téme pokračoval a písal temné pohanské texty. Bolo to obdobie vzdoru a ja na to rád spomínam. Ale nie, už zďaleka nie som protikresťanský, ako som bol.

Áno, som ateista a nemám s cirkvou nič spoločné. Ale medzitým som pochopil, že kresťanstvo má silný sociálny rozmer, nadchla ma teológia oslobodenia a s rešpektom hľadím na veriacich ľudí, ako aj na takmer komunistické myšlienky z Nového zákona.

Toto všetko som ako mladý nechápal a dnes už hej. No vidíte, človek dozrieva, človek sa mení.

V ROKU 2002 EŠTE POHODA NEBOLA FESTIVALOM LIBERÁLNEJ PIESNE

Keď som mal nejakých 22, tak som sa ako vysokoškolský študent nezodpovedne zabával, chodil som na metalové koncerty, no chápete – úplný škandál. Píšte o tom! Prosím!

A v tom čase ma týždenník Nové Slovo, pre ktorý som písal, poslal na Pohodu, aby som napísal reportáž. Pohoda v tom čase ešte nebola symbolom liberalizmu a pravice, po areáli tam vtedy pobehovali len Mladí sociálni demokrati a rozdávali nálepky proti povinnej vojenskej službe. To bola, pokiaľ viem, jediná politika v tom čase. Pohoda sa zopsula až neskôr.

Pamätám si, že nakoniec moja reportáž dopadla katastrofálne, lebo som si tam šiel ako pankáč vypočuť len Zónu A a Slobodnú Európu.

Nakoniec teda článok napísal Maroš Repa, dnes redaktor Pravdy, podpísal som sa ako spoluautor a nechali mi tam len zopár pasáží. Dnes tento článok riešia v Denníku N. Tomu sa hovorí zúfalstvo, slniečka, riešiť 22-ročného Blahu.

SPOMÍNATE, AKO POHODA ZABÍJALA? TAKMER UMREL AJ MÔJ DOBRÝ KAMARÁT

Môj vzťah k Pohode sa vyvíjal. Prvý šok nastal, keď môj dobrý kamarát takmer zomrel, keď ho takmer prizabil stan na Pohode.

Ležal v nemocnici na pokraji života a všetci sme sa oňho báli. Bolo to tuším v roku 2009. A jediné, čo vtedy riešili monštrá ako Kaščák, bolo to, že sa vyviňovali. Prišlo mi z nich zle a dodnes je mi z nich nevoľno. Priznávam, to bol prvý zlom, kedy som začal Pohodou opovrhovať.

Potom sa Pohoda čoraz viac stávala festivalom liberálnych pravičiarov. Odrazu tam smeli chodiť len Kiska, Radičová, Lipšic a tak. Dokonca aj taký liberáli ako Havran o tom písali nahnevané články, že aké je to vymývanie mozgov, spomeňte si.

STOJÍM SI ZA TÝM – POHODA JE DNES AKO TOTENEHRUNG

Vyvrcholilo to v čase protiruskej hystérie. Začali tam propagovať ukrajinských fašistov, pozývať protiruské pankáčky, stavať mešity, robiť slniečkársku agitku. Vtedy som o nich začal písať ako o festivale politickej piesne pre liberálov.

Začali tam chodiť decká hamburgerov, ktoré si nechali vymývať mozgy. Ako nejakí gestapáci za Hitlera. Áno, hnusné. A áno, preto som prirovnal Pohodu k nacistickému Tottenehrungu.

Tento názor mám dodnes. A áno, pred 17 rokmi som taký názor nemal. Pretože tak to ešte vtedy nebolo. A ani ja som mnohé veci nechápal. Už tomu rozumiete, trdielka?

POCHOPIL SOM, ŽE LIBERALIZMUS JE SLEPÁ ULIČKA

Neskôr som bol aj na Dúhovom prajde. Podľahol som predstavám západných ľavičiarov, že treba výlučne pomáhať menšinám. Akoby na ničom inom nezáležalo. Už som o tom písal. Mýlil som sa. Škaredo.

V tom čase som písal veľa kníh o americkom liberalizme, vo vedeckých článkoch som obhajoval egalitárny liberalizmus a snažil som sa v tom nájsť sociálny rozmer. Ale potom som objavil klasický marxizmus a komunitarizmus. Môj prerod bol nielen ľudský, ale aj filozofický. Veľmi hlboký.

Vysvetľujem to v knižke Antiglobalista, ale nebudem vás teraz unavovať menami mysliteľov ako Hobsbawm, Harvey, Walzer či Bucharin. Neoliberáli aj tak poznajú iba Hayeka. Načo sa s nimi o tom vôbec baviť.

CHCEM PREBUDIŤ DETI HAMBURGEROV

Ale áno, kľúčový bol čisto ľudský dôvod. Narodili sa mi deti, mal som odrazu vlastnú rodinu, moje deti vyrastali a ja som sa menil každým dňom. Odrazu cítite neuveriteľnú zodpovednosť a nechápete, ako ste ako pubertiak mohli tárať všetky tie libertariánske nezmysly. A snažíte sa to povedať zblbnutým liberálnym deckám naokolo. Nahlas, ako len viete. A oni vás za to nenávidia.

No raz pochopia. Ako ste pochopili aj vy. Ale medzitým pomôžu k moci korporátnym a neoliberálnym bastardom, ktorí ich zneužívajú. To je celá ta banda okolo Denníka N a SME.

Cítim morálnu povinnosť na to upozorňovať a preto tak často píšem o deťoch hamburgerov, o liberalizme, o slniečkárstve. Prešiel som si tým a dnes viem, o čom hovorím. A chcem otvárať oči mladým ľuďom.

NIEKTO SA VYVÍJA, NIEKTO ZAKRNIE

Môj život je posunom vpred. Ako mladý som bol anarchista, pankáč, antikresťan. Dnes som klasický socialista, vlastenec, komunitarista. Mám úctu k Slovensku, mám úctu ku kresťanstvu, mám úctu k našim dejinám. A v prvom rade mám úctu k pracujúcim ľuďom.

Kedysi som bol liberálny ľavičiar, dnes som klasický ľavičiar. Taký, ako bola generácia slovenských vlastencov a marxistov typu Clementisa, Husáka či Novomeského.

Áno, kedysi som s obdivom nazeral na liberálnu filozofiu a keby ste si otvorili moje staré knihy, už dávno by ste o tom písali, slniečka, lenže vy tomu jednoducho nerozumiete.

No čo je dôležité, neskôr som na základe štúdia pochopil, že liberalizmus je len ideologickým pozlátkom ťažkotonážneho kapitalizmu, ktorý ničí ľudí, národy, prírodu. Zlomilo sa to vo mne a dnes som iný človek.

MOJA RADA PRE SLNIEČKA – ZALOŽTE SI RODINY A VZDELÁVAJTE SA

Môžu mi vyčítať, že som ako mladý pankáč bol na Pohode. Nikdy som sa tým netajil. Veď preto o nej môžem písať.

Môžu mi vyčítať, že som bol na prajde. Už som na to dávno reagoval. Tie časy sú preč.

Môžu mi vyčítať moje odborné texty o liberalizme. Ehm, vlastne nie. Tie nikdy nepochopia.

Ale na všetky moje mladícke názory existuje odpoveď. Tou je moja rodina, ktorá zo mňa spravila nového človeka. Tou sú knihy, ktoré som napísal. Čítajte, slniečka, a pochopíte. Spravte si rodiny a pochopíte. Možno.

JA SOM SA Z MATRIXU PREBUDIL, SKÚSTE TO AJ VY, DETIČKY AMERIKY

Keď dnes útočím na liberalizmus, viem, o čom hovorím. Málokto na Slovensku sa vyzná v liberalizme lepšie než ja. Málokto o ňom publikoval desiatky kníh a štúdií. Málokto na Slovensku o ňom tak do hĺbky premýšľal ako ja.

Keď dnes kritizujem liberálov, robím to preto, lebo ich poznám ako svoje ponožky. A to ich desí najviac.

Tak čo, detičky Ameriky, už tomu rozumiete? Nenechajte sa zneužívať a prebuďte sa. Dospejte. Tak ako ja.

Áno, aj ja som kedysi žil v liberálnom Matrixe. A potom mi ponúkli možnosť vyslobodiť sa z neho. Tak ako v tom filme. A ja som si vybral správne. Aj vy môžete. Nie je to pohodlnejšie. Ale vďaka tomu odhalíte pravdu. Stojí to za to.

Hoďte lístok na Pohodu do kanála. To je prvý krok 

---