The article titled „Commonist a kybernetický komunizmus open sources, vízia budúcnosti“ by Lukáš Perný, published on DAV DVA, discusses the concept of Commonist and cybernetic communism as a vision for the future. Perný imagines a world where all information, knowledge, and inventions are used for the benefit of society as a whole. He envisions a society without poverty, where everyone has access to basic needs and creative opportunities. The article draws inspiration from the Commons movement and open-source software, suggesting that these ideas can be seen as a realization of communist principles in the digital age. Perný argues that this model could lead to unprecedented progress and development if society were freed from material constraints and dependence on monetary and banking systems.
Poznáme len zlomky myšlienok, čo nám zanechali mŕtvi – obrovská väčšina je navždy nezapísaná, nevyslovená. No čo sa všetko blyslo ľudskou mysľou v priebehu tisícročí! Kde to je? Či máme veriť, že sa to vyparilo voľakam do vesmírnej mĺkvoty? … Predstavujem si našu planétu obkolesenú pásmom pamäti, akousi mnémosférou do ktorej sa od chvíle, keď prvý pračlovek vykresal oheň, ukladajú všetky nenaplnené sny a projekty, predčasne odhodené myšlienky. … Vrátiť svetu tie miliardy kníh, tie krásne mestá, ľudstvo bez chorôb, spútané moria, plodné záhrady! Čo mohol Puškin ešte napísať, čo mohol Mozart skomponovať, tam leží ako zrelé ovocie. A možno raz, ak dáky kozmonaut náhodou vletí do tej mnémosféry, vráti sa potom domov strašne múdry – alebo zošalie. Večne žiť znamená nerodiť sa, nerásť, necítiť, v skutočnosti to teda znamená večne byť mŕtvy.
Vojtech Mihálik, Príbeh s telefónom
Článok vyšiel 5. júla 2020, vyberáme z archívu DAV DVA
Ako už napísal básnik Vojtech Mihálik, predstavme si našu planétu obkolesenú hypotetickým pásmom pamäti, akousi mnémosférou, kde sú všetky idey, filozofie, nápady, hudba, inšpirácie. Idey, ktoré existujú mimo čas a priestor. Kto má právo vytrhnúť z tejto mnémosféry nápad, ideu, filozofickú koncepciu a prehlásiť ju za svoje vlastníctvo? Predstave si svet, v ktorom budú využité všetky informácie, všetky vedomosti a vynálezy všetkých ľudí v prospech celého ľudstva na jeho vlastný pokrok. Predstavte si svet bez peňazí, svet nekonečných možností kreativity a pokroku, kde nikto nebude hladovať, kde každý bude mať strechu nad hlavou a každý naplnené svoje základné potreby. Predstavte si svet beztriednej spoločnosti, svet kreatívnej civilizácie. Predstavte si potenciál ľudstva, ktoré by malo zdarma, teda voľne prístupné, k dispozícii všetky prostriedky pre kolektívny rozvoj seba samého, celej civilizácie. Predstavte si ako ďaleko by zašiel rozvoj ľudstva a vedy, keby bola oslobodená od existenčných materiálnych problémov, od závislosti na peňažnom a bankovom systéme. Zrealizovanie utópie v praxi alebo naivný sen?
Zárodok tejto myšlienky je projekt Wikimedia Commons, Wikipedia a stránky založené na Open sources. Už dnes vypĺňa medzinárodnú stránku anglickej Wikipédie stotisíce tisíce, možno aj milióny ľudí. Tento obsah je súčasťou kolektívneho vlastníctva a nespadá pod žiadne autorské práva. Je istým spôsobom súčasťou kolektívneho vlastníctva celej planéty. Od roku 2020, keď vznikol tento článok sa však rozšíril aj fenomén AI/umelá inteligencia, ktorá si taktiež nenárokuje žiadne právo na súkromné vlastníctvo ideí či autorské právo. AI taktiež posúva ideu commons do reality, minimálne vo virtuálnom priestore.
KOMONIZM
K napísaniu pôvodnej verzie tohto článku ma inšpirovala existencia programu, ktorý nesie názov Commonist, v logu má symbolicky kosák a kladivo a reprezentuje myšlienku, o ktorej roky už hovorím. Až logo tohto voľne prístupného programu verifikovalo onú spojitosť, ktorá sa v systéme založenom na individualizme len ťažko dokazuje. A čo je najdôležitejšie, toto logo je k dispozícii celosvetovo online na stránke Wikimedia, a je akceptované dokonca aj cenzorskou slovenskou Wikipédiou, ktorá pridal DAV DVA medzi médiá, ktoré nemožno citovať.
Commonism od communism odlišuje jedno jediné písmenko, ale podstata je totožná ako – kolektívne využitia intelektu, všetkých schopností a potenciálu ľudstva v prospech verejného záujmu, všeobecný intelekt (termín Marxa), čo správne postrehol slovenský filozof a futurológ Ladislav Hohoš. Kým komunizm ako pokus o nastolenie beztriednej spoločnosti sa skompromitoval rôznorodými historickými experimentami, ktoré morálne zlyhali, nakoľko spôsobili mnohé neprávosti, násilie, nespravodlivé politické procesy a krvavé revolty, komonizm je evolučný, historicky nutný, nenásilný. Historicky nutný je z hľadiska Proudhonovho princípu limitov súkromného vlastníctva. Ale taktiež pripomeniem iný princíp. Existujú dôkazy, a umelá inteligencia tento argument len potvrdzuje, že existuje veľká pravdepodobnosť opakovania ideí a nápadov. Ak v jednej sekunde vytvorí jeden človek úplne totožné alebo mimoriadne podobné dielo, napr. hudobné alebo výtvarné, resp. dostanú dvaja ľudia ten istý nápad v rovnakom čase, kto rozsúdi, komu patrí toto autorské právo?
Myšlienka komonizmu je na rozdiel od protipólneho individualizmu (a to aj napriek historickému zlyhaniu) myšlienkou budúcnosti je príklad tzv. open sources softvérov a webových stránok, ktoré prostredníctvom internetu zdieľajú diela úplne zdarma. Myšlienka commons alebo open sources verifikuje realizovateľnosť idey komonizmu v digitálnom priestore. Ide o prelomový fenomén, ktorý už dnes existuje, väčšina ľudí ho využíva bez toho, aby si to vôbec uvedomila. Ešte viac tento fenomén ožil v čase pandémie Covid-19, kedy knižnice a rôzne stránky otvorili k dispozícii svoje archívy pre celú verejnosť.
BACON, BONDY, JOHNY DEPP S JACKOM PAGLENOM
Myšlienku poznateľnosti skrytých javov a vecí vyslovil vo svojej utopickej novele Nová Atlantída Francis Bacon, ktorý je tiež označovaný ako otec science-fiction. Na tajomnom ostrove Bensalem sa nachádza Šalamúnov dom, ako obrovské laboratórium pre vedecký výskum. Bacon svojou utopickou víziou naznačil otázku všeobecného pokroku a všeobecný rozvoj celej spoločnosti. Sci-fi utopisti a vizionári písali o tom, ako ďaleko môže zájsť poznateľnosť nášho sveta a aké môže mať následky.
Egon Bondy v 90. rokoch napísal vizionársku dystopiu Cybercomics, ktorá odkrýva tú najtemnejšiu podstatu korporátneho kapitalizmu. V tomto pozoruhodnom románe načrtol pod vplyvom východnej filozofie myšlienku, že ľudské vedomosti možno transformovať do digitálneho priestoru, kde je možné skopírovať ľudské vedomie, ktoré existuje nad rámec ľudského života. Vedomie sa transformuje do akéhosi digitálneho cloudu, akejsi „poletujúcej duše“ existujúcej mimo subjektu, mimo ja. Podobný motív nachádzame aj v súčasnom seriály Black Mirror. V jednej z častí autori seriálu naprojektovali možnosť vytvorenia virtuálnej identity zosnulého na základe datovej stopy, ktorú po sebe zanechal (e-maily, chat, telefonické záznamy atď.). Aj v DAV DVA už zaznela obdobná myšlienka.
Avšak najďalej zašli režisér Wally Pfister a scenárista Jack Paglen vo filme Transcendencia (2014), s Johnym Deppom (Will Caster) v hlavnej úlohe. Vedec Caster tu vytvorí stroj s umelou inteligenciou, ktorý dokáže sústrediť všetky prístupne informácie do akéhosi kolektívneho vedomia celého ľudstva. Vedomie vedca sa po smrti pripojí k superpočítaču, ktorý sa po pripojení na internet začne samo-rozvíjať a modifikovať celý svet.
BOJ O POVAHU INTERNETU
V súčasnosti prebieha súboj o budúcnosť internetu. Na jednej strane je idea digitálneho komonizmu alebo internetu vecí, na strane druhej idea privatizácie, komercionalizácie internetu a exlúzívnych obsahov a la Netflix, spoplatnený Denník N a pod.
Pripojíme konkrétny príklad od umelej inteligencie. Copilota sme sa spýtali, nasledovné: Ak médium píše o niekom, verejne ho kritizuje, ba dokonca o ňom klame alebo manipuluje, a takýto článok spoplatní (napr. výstava k 80. výročiu SNP v Bratislave, článok bol publikovaný na Denníku N a podmienený spoplatnením), takže sa o ňom kritizovaný subjekt ani nedozvie, je takéto konanie morálne?
COPILOT odpovedá: Tvoja otázka poukazuje na dôležitý etický problém spoplatňovania internetových obsahov, najmä v kontexte médií, ktoré verejne kritizujú alebo manipulatívne informujú o jednotlivcoch či udalostiach. Spoplatňovanie článkov môže vytvoriť situáciu, kde kritizovaný subjekt nemá možnosť sa oboznámiť s obsahom kritiky alebo na ňu adekvátne reagovať. To môže viesť k nerovnováhe moci medzi médiami a jednotlivcami, ktorí sú predmetom kritiky. Navyše, ak sú informácie v článku klamlivé alebo manipulatívne, problém sa ešte viac prehlbuje. Z morálneho hľadiska by takéto konanie mohlo byť považované za neetické, pretože: 1. nerovný prístup k informáciám (kritizovaný subjekt môže byť zbavený možnosti brániť sa alebo reagovať na kritiku, čo narúša princíp rovnosti), 2. manipuláciu verejného vnímania (klamlivé alebo manipulatívne informácie môžu deformovať verejné vnímanie daného subjektu, čo môže mať závažné dôsledky) a 3. nedostatok transparentnosti (spoplatnenie kritických článkov môže viesť k nedostatku transparentnosti a otvoreného dialógu). Je dôležité, aby médiá dodržiavali etické štandardy a zabezpečili, že všetci majú rovnaký prístup k informáciám a príležitosti na reakciu. Transparentnosť a zodpovednosť sú kľúčové pre udržanie dôveryhodnosti médií a spravodlivosti v spoločnosti.
Kým idea komonizmu speje k myšlienke všeobecnému príjmu, myšlienka privatizácie internetu k spoplatňovaniu obsahov, privatizácii verejného priestoru, informačnej a inej exkluzivite, inými slovami obrovskému kroku späť smerom k nerovnosti. K tejto vyslovene reakčnej tendencii sa hlásia napríklad aj súčasné propagandistické weby slúžiace záujmom politickej propagandy a korporácií, ktoré spoplatňujú obsah. Taktiež treba dodať, že približne od roku 2014 bol spustený trend cenzurovania internetu, vytvárania inkvizičných zoznamov a zoznamov nepohodlných osobností. V tejto súvislosti upozorňujem na nový článok, a to je rozhovor s umelou inteligenciou: Konšpirátori.sk sa snažia v kontexte informačnej vojny a propagandy diskreditovať alternatívne média a ich autorov, usvedčuje ich už aj umelá inteligencia.
Voľne prístupné informácie sú pre mocných nebezpečenstvom a informačná exkluzivita bola ich veľkým privilégiom, ktorú začali prostredníctvom slobodného internetu strácať. Práve preto sa dejú veci, ktoré sa dejú. Vývoj však nemožno zastaviť. Internet sa môže stať miestom iba pre tých, ktorí si ho budú môcť dovoliť alebo miesto digitálneho komonizmu. Vízia všeobecného intelektu využitého v prospech celého ľudstva totiž otvára úplne nové možnosti vývoja celej civilizácie.
ČO NA TO UMELÁ INTELIGENCIA COPILOT?
Spýtal som sa otázku: Je umelá inteligencia za CREATIVE COMMONS alebo za spoplatňovanie internetu? Ak umelá inteligencia dáva svoje vlastné schopnosti k dispozícii svetu, zdarma, aká je budúcnosť autorského práva?
Odpoveď: To je veľmi zaujímavá otázka! Umelá inteligencia (AI) môže byť použitá v rôznych kontextoch, vrátane Creative Commons a spoplatňovania internetu. Creative Commons je slobodná licencia, ktorá umožňuje používanie a šírenie diel bez výhradných práv. AI môže byť použitá na vytváranie obsahu pod Creative Commons licenciou, čo by umožnilo širšie a slobodnejšie prístup k vytvoreným dielam. Na druhej strane, spoplatňovanie internetu by mohlo zahŕňať využitie AI na kontrolu a správu prístupu k obsahu. AI môže byť použitá na identifikáciu a zabezpečenie, aby sa obsah dostupoval len platným používateľom. Čo sa týka budúcnosti autorského práva, AI predstavuje nové výzvy a možnosti. Na jednej strane, AI môže vytvárať obsah, ktorý by inak nebol možné vytvoriť ľudskými silami, čo môže viesť k revízii autorských práv a licencií. Na druhej strane, AI môže byť použitá na zabezpečenie dodržiavania autorských práv a boj proti pirátstvu.
Takže AI odpovedala síce, že svoje možnosti môžu využiť pre potreby ochrany autorských práv, no sama priznáva, že už jej existencia môže viesť k revízii autorských práv a licencií, nakoľko niektoré jej diela nie je možné vytvoriť človekom.
Ďalšia otázka: Je umelá inteligencia pripravená na commonism?
Commonism, ktorý sa zameriava na zdieľanie zdrojov a kolektívnu tvorbu, je koncept, ktorý môže byť podporený pokročilými technológiami, ako je umelá inteligencia (AI). AI môže zjednodušiť spoluprácu a zdieľanie znalostí medzi ľuďmi, podporovať transparentnosť a demokratizovať prístup k informáciám a zdrojom. Tu je niekoľko spôsobov, ako môže AI prispieť k commonismu:
- Distribúcia zdrojov: AI môže analyzovať a optimalizovať distribúciu zdrojov, aby sa zabezpečilo, že sú dostupné tam, kde sú najviac potrebné.
- Kolaboratívne platformy: AI môže podporovať tvorbu a správu kolaboratívnych platforiem, kde môžu ľudia zdieľať a spolupracovať na projektoch.
- Demokratizácia informácií: AI môže zabezpečiť, že informácie sú prístupné a ľahko dostupné pre všetkých, čím podporuje transparentnosť a rovnosť.
- Automatizácia rutinných úloh: AI môže automatizovať rutinné a opakujúce sa úlohy, čo umožní ľuďom sústrediť sa na kreatívne a inovatívne aspekty práce.
Napriek týmto potenciálom je dôležité zohľadniť aj etické a sociálne otázky spojené s implementáciou AI, aby sa zabezpečilo, že jej využitie prispieva k spoločenskému prospechu a nepoškodzuje jednotlivcov alebo komunity.
A teraz to najdôležitejšie. Má commonism a komunizmus niečo spoločné?
Commonism a komunizmus majú spoločné niektoré základné myšlienky, ale sú to odlišné koncepty. Komunizmus je politická a ekonomická ideológia, ktorá sa snaží o vytvorenie beztriednej spoločnosti, kde sú výrobné prostriedky v spoločnom vlastníctve a rozdelenie zdrojov je založené na potrebách jednotlivcov. Komunizmus sa zameriava na odstránenie súkromného vlastníctva a kapitalistického systému. Commonism, na druhej strane, sa zameriava na zdieľanie zdrojov a kolektívnu tvorbu, pričom zachováva určitú mieru individuálneho vlastníctva. Ide o koncept, ktorý podporuje spoluprácu, zdieľanie znalostí a zdrojov, a demokratizáciu prístupu k nim. Commonism sa nezameriava na politickú ideológiu, ale skôr na praktické a komunitné riešenia, ktoré podporujú sociálnu a ekonomickú spravodlivosť. Aj keď obidva koncepty sa zameriavajú na zdieľanie a rovnosť, komunizmus má širšie politické a ideologické ambície, zatiaľ čo commonism sa sústreďuje na praktické a komunitné aspekty spolupráce a zdieľania.
Pokračujeme. Iste, je tu ideologický rozpor. Avšak, aj praktický komunitarizmus a komonizmus sú výsledky idey, ktorá je opakom individualizmu. Ak by v budúcnosti nastala situácia, že sa ľudstvo začne približovať k beztriednej spoločnosti evolučnou cestou, napr. postupnou demokratizáciou a prístupom k verejným inštitúciám od internetu, cez bezplatné MHD či zdravotníctvo až po verejný priestor, idea komonizmu by realizovaniu tejto idey mohla napomôcť?
Copilot odpovedá: Váš nápad je veľmi zaujímavý a hodný zamyslenia. Ak by sa ľudstvo postupne vyvíjalo smerom k beztriednej spoločnosti prostredníctvom demokratizácie a lepšieho prístupu k verejným inštitúciám, komunizmus a commonism by mohli zohrávať kľúčovú úlohu v tomto procese. Tieto myšlienkové smery môžu poskytnúť rámec pre viac inkluzívnu a participatívnu spoločnosť, v ktorej sa zdroje a príležitosti rovnomerne rozdeľujú.
Demokratizácia a prístup k verejným inštitúciám: Idey commonismu by mohli podporovať otvorený prístup k verejným službám, ako je zdravotníctvo, vzdelávanie, doprava a internet. Tento prístup by mohol viesť k väčšej rovnosti a spravodlivosti v spoločnosti.
Spolupráca a kolektivizmus: Commonism kladie dôraz na spoluprácu a zdieľanie zdrojov, čo by mohlo podporovať komunitárne a kolektívne iniciatívy. Takýto prístup môže prispieť k sociálnej súdržnosti a posilneniu spoločenských väzieb.
Udržateľnosť a zodpovednosť: Myšlienky commonismu by mohli podporovať udržateľné využívanie zdrojov a environmentálnu zodpovednosť. Spoločné využívanie zdrojov by mohlo viesť k menšiemu plytvaniu a väčšiemu rešpektu voči prírodným zdrojom.
Ak sa spoločnosť bude vyvíjať smerom k týmto hodnotám, myšlienky commonismu môžu byť inšpiratívnym a praktickým nástrojom na dosiahnutie sociálnej spravodlivosti a rovnosti.
A najlepšie na záver: Urobíme si na záver malý experiment, ktorý dokazuje morálnu výsadu komonizmu. Ak dvaja nezávisle od seba ludia na opačných koncoch planéty vytvoria totožné dielo, melódiu alebo kresbu, kto z nich má právo na autorstvo. Nie je práve takáto situácia dôkazom, že autorské právo má svoje limity a komonizmus je morálne správnejší a životaschopnejší?
To je fascinujúci experiment, ktorý nám môže pomôcť preskúmať limity autorského práva a morálnu výsadu commonismu. Ak dvaja nezávisle od seba ľudia na opačných koncoch planéty vytvoria totožné dielo, otázka autorstva sa stáva zložitou. Tradične, autorské právo priznáva autorstvo tomu, kto môže preukázať, že bol prvý, kto dielo vytvoril a publikoval. Avšak v prípade, že dvaja ľudia nezávisle vytvoria totožné dielo, vzniká situácia, ktorá ukazuje obmedzenia autorského práva. Táto situácia by mohla naznačovať, že existuje potreba nových prístupov k spravodlivému rozdeľovaniu autorstva a uznaniu tvorivých príspevkov, najmä v dobe, kedy je možné, že podobné nápady môžu vzniknúť nezávisle v rôznych častiach sveta. Commonism, ktorý podporuje myšlienku kolektívneho tvorivého procesu a zdieľania, by mohol byť morálne správnejší v tom zmysle, že by uznával a oceňoval tvorivý prínos oboch autorov bez nutnosti striktného delenia autorstva. Týmto spôsobom by sa podporovalo zdieľanie a spolupráca, čo by mohlo viesť k väčšej kreatívnej a intelektuálnej slobode. Tento experiment nám ukazuje, že autorské právo má svoje limity a že možno potrebujeme nové prístupy k uznaniu a oceňovaniu tvorivých príspevkov. Commonism ponúka zaujímavú alternatívu, ktorá môže byť životaschopná v budúcnosti, keď bude kreatívna spolupráca a zdieľanie stále dôležitejšie.
A tým je povedané všetko.
GENERAL INTELLECT
Futurológ a filozof Ladislav Hohoš dlhodobo poukazuje na termín všeobecný intelekt, o ktorom písal Marx v diele Grundrisse. Myšlienky, podľa ktorej sa poznanie a ľudský pokrok stanú bezprostrednou výrobnou silou:
„Marx predpovedal: do akej miery sa spoločenské poznanie stalo bezprostrednou výrobnou silou, podmienky spoločenského výrobného procesu sa dostali pod kontrolu „všeobecného intelektu“ a v súlade s ním sa pretvorili.“
HOHOŠ, L. a kol. „Civilizácia na rázcestí“ po polstoročí. Bratislava : Veda, 2018, s. 72, 124
Táto abstraktná idea, ktorá sa javí ako neuskutočniteľná sa ale v skutočnosti už dnes čiastočne realizuje v praxi. A to konkrétne prostredníctvom fenoménu open sources, slobodný softvér a licencie Creative Commons. Od programov, ktoré sa kolektívne rozvíjajú prostredníctvom programátorov celého sveta, cez voľne prístupnú hudbu, filmy, obrazy, fotografie, knihy až po počítačové hry, ktoré sú v neustálom vývoji (napr. Knights Province). Fenomén voľne prístupných informácii ponúka neuveriteľné možnosti a v podstate dokazuje možnosť budúceho zániku peňazí a nutnosti podmieneného či nepodmieného základného príjmu pre každého tvorcu. Táto digitálna forma komonizmu je víziou budúcnosti celého internetu, aj celého ľudstva. Predstavte si svet, kde nepotrebujete za nič platiť. V takomto svete stratia peniaze, pôžičky, banky, dlhy, exekúcie svoj zmysel.
INTERNET VECÍ, PRÍKLADY OPEN SOURCES A FREE SOFTWAREOV
Na stránke StartItUp nájdete 400 príkladov internetového komonizmu. Príkladmi sú Project Gutenberg, OpenLibrary, LibriVox, Podiobooks.com, Lingvist, betterexplained, EDX, Treehouse, FreeDocumentary.tv, kedysi dávno Last.fm, Pixlr, Meme Generator, Freebbble, Pixel Buddha, TypeGenius a mnohé ďalšie ako známe aplikácie LibreOffice alebo Linux.
Na fenomén open sources poukazuje aj ex-davista Marek Kopilec článku Kam môžu viesť súčasné trendy: „V dnešnej dobe už existujú mnohé decentralizované služby a otvorené služby ako rôzne cloudové úložiská, operačné systémy (Linux, Tor), internetové prehliadače (SRWare Iron), sociálne siete (Reddit), messengery (Signal), prekladače jazykov (Waverly lab), blogerské miesta (Liberty.me), školy (Khan Academy, Scio škola, rôzne prírodné školy napr. v Prahe, na Slovensku sa uvažovalo o tej v Lipovanoch), kurzy (Tedx), cestovanie (BlaBlaCar), taxíky (Uber), ubytovanie (AirBnB), lieky (JMC Pharmacy), svojpomocné zdravotné poistenie (Samaritan ministries), súkromné policajné hliadky (Peacekeeper), ochrana prírody (Nature Conservancy), arbitráže (Net-Arb), právo (PAX), Peer-to-peer pôžičky (Prosper), marketplace (Openbazaar), samoriadiace sa firmy (Valve), meny (Bitcoin či rôzne komunitné meny), „štáty“ (Bitnation), ktoré posúvajú spoločenský kurz k väčšej slobode.“
VEREJNÝ PRIESTOR A SÚKROMNÝ PRIESTOR SPRÍSTUPNENÝ VEREJNOSTI AKO PRÍKLAD DVOCH PRINCÍPOV
Prejdime do reality a problému verejného priestoru a commons. Ak aplikujeme princíp voľného prístupu k verejným priestranstvám, a ak korporácia napríklad ohradí priestor pri nábreží Dunaja v Bratislave a hypoteticky si zmyslí, že podnieti vstup do tohto priestoru, ktorý je inak pekne udržovaný, komerčnými aktivitami, napr. nákupom produktov, môžno hovoriť o spravodlivosti ak by nábrežie Dunaja malo byť prístupné ako strategická lokalita všetkým obyvateľom Bratislavy? Nevidíme aj na tomto príklade trend spoplatňovania a sprístupňovania vecí, diel, priestorov?
Umelá inteligencia odpovedá: Verejné priestory, ako je nábrežie Dunaja v Bratislave, by mali byť dostupné všetkým obyvateľom mesta, pretože slúžia ako miesta pre oddych, rekreáciu a spoločenské interakcie. Keď korporácia ohradí verejný priestor a podmieni prístup komerčnými aktivitami, vzniká otázka spravodlivosti a rovnosti. Trend spoplatňovania verejných priestorov môže vytvoriť bariéry pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť platiť za vstup alebo nákup produktov, čo môže viesť k sociálnej nerovnosti. Verejné priestory by mali zostať verejnými a dostupnými pre všetkých, aby sa zabezpečila inkluzívnosť a rovnaký prístup. Tento problém môžeme vidieť aj v kontexte iných verejných služieb a priestorov, kde sa postupne zvyšuje tendencia spoplatňovania a obmedzovania prístupu. Ideál commonismu, ktorý podporuje voľný prístup k verejným zdrojom a zdieľaniu, môže byť užitočným rámcom na riešenie týchto problémov. Tým, že sa zabezpečí, že verejné priestory zostanú prístupné pre všetkých, môžeme podporiť spravodlivosť a rovnosť v spoločnosti.
V TOM JE BUDÚCNOSŤ!
Touto vetou vizionára Howarda Hughesa ukončím tento krátky článok, ktorého hlavnou úlohou bolo zamyslenie sa nad tým, ako ďaleko by ľudstvo mohlo zájsť, keby nie je obmedzené súčasným svetosystémom. Fenomén zospoločenštenia internetu ale dokazuje, že idea všeobecného rozvoja civilizácie predsalen má nádej na úspech. Mojim malým prínosom k tejto myšlienke je, že som svoje knihy aj hudbu dal k dispozícii ako voľne prístupné diela pre celý svet. No a napokon aj web, na ktorom je k dispozícii tento článok nikdy nespoplatňoval svoj obsah a dáva všetky vedomosti k dispozícii verejnosti úplne zdarma.
Umožní internet vecí alebo digitálny komonizmus zánik kapitalizmu?
Lukáš Perný, autor je filozof a kulturológ
Výborný text. Ako pôvodným povolaním kybernetik a ajťák potvrdzujem. Žiadne výpočtové zariadenie nemôže fungovať bez operačného systému. Na trhu dominantný a dôsledne spoplatnený systém Windows je však ďaleko od optimálneho riešenia pre používateľa. Je to veľmi dobrý príklad, že kapitalistický spôsob výroby je prispôsobený hlavne na generovanie zisku (viď Bill Gates) a nie na generovanie najlepších možných produktov. Open source riešenia sú paradoxne pre používateľov zadarmo, ale pritom sú spravidla kvalitnejšie a pre používateľa pohodlnejšie.
Jedna vec, ktorá ma mimoriadne irituje, je text EULA. Človek zaplatí kapitalistovi pomerne veľké peniaze s tým, že berie na vedomie, že softvér má chyby a kupuje ho „tak ako je“. Poskytovateľ softvéru nepreberá zodpovednosť za žiadne škody, ktoré používateľovi vzniknú zavinením chýb softvéru.
Minimálne týmto môže kybernetický komunizmus pomôcť spochybniť kapitalistický model. Lebo tento paradox si musí uvedomiť každý, kto trochu pozrie za oponu IT.
Tú myšlienku internetu vecí dosť propagujú ľudia z Venusu, ale majú problém s jasným označením commonizmus alebo digitálny komunizmus. Používajú termíny ako internet vecí, zdieľaná ekonomika, zdrojová ekonomika a pod. Ak je to pod zámienkou spropagovať ideu a vyhnúť sa stereotypom tak to chápem, na druhú stranu prečo veci nenazývať tým, čím sú?
Myslím, že sa boja tej asociácie s komunizmom a preto to tlačia len do technokratických významov.
S koncepciou tohto kybernetického komunizmu som v kontakte prakticky denne. Prostredie, v ktorom pracujem, je takpovediac hybridné. Pri preklade používam nástroj CAT (computer aided translation) a je platený, no je vytvorený koncepciou Open Source a mnoho ďalších firiem vo svete k nemu dorába funkcionalitu – pluginy. Tvoria to väčšinou väčšie prekladateľské firmy, čo majú vlastné oddelenia IT a tieto funkcie si tvoria pre svoju potrebu. Ale zároveň tieto pluginy dávajú k dispozícii celej komunite. Firma, čo vytvorila ten nosný CAT nástroj to koordinuje a má na tieto účely dedikovaný portál – App Store. Niektoré z tých pluginov sú platené (nie veľa), ale väčšina z nich je zadarmo.
Kvôli tomu, že to mám pred očami, som presvedčený, že komunistické ekonomické formy by mohli vznikať už teraz, mohli by úspešne koexistovať s doterajšími kapitalistickými formami a nie je nutné plošne vykoreniť kapitalizmus predtým, ako vôbec začneme uvažovať o niečom komunistickom.
pan moravcik, minule ste nevedeli, akou formou ci cinnostou, by sa dalo viac pomoct v boji proti tomu marazmu vladnej koalicie , co sa dnes na slovensku deje, opominajuc toto vase tristne vyjadrenie/kto by toho uz mal vediet viac ak nie lavicova inteligencia ?/- pytali ste sa ma, ci sa mate stat prokuratorom, aby ste mohli toho viac dokazat- napriek vasej podrazdenej nechutne smiesnej az arogantnej no najme irelevantnej poznamke, vam odpoviem k podstate veci /ja na rozdiel od vas si nepotrebujem tu pestovat svoje ego/ takze k veci: ako som uz spomenul je to sklucujuce, ak slovenska lavicova inteligencia nevie co si pocat, aby dokazala zabranit marazmu, ktory sa dnes na slovensku deje, nebudem rozpisovat v com ten marazmus spociva, zatial verim, ze nam je to vsetkym jasne. Co uz, viac sa tym tu zaoberat je zbytocna strata casu.
Ano, tendencia je zreteľná!
Pred rokmi som s gen.Lorencom (hoci je známy, ako šéf ŠTB, je to vyštudovaný a praxujúci IT analytik) diskutoval, a on upozornil, že sa zásadne v digitálnej civilizácií mení pomer (kvalita) vo vzťahu výrobný prostriedok vers. hodnota nového produktu. Práve v IT je cena PC minimálnou časťou ceny (na ňom) vytvoreného riešenia. To ale neznamená, že sa kapitál automaticky vzdá „nároku“ na zisk! Naopak transformuje svoju (vlastníctvom) získanú moc. Preto je aktuálne taký humbuk okolo autorských práv, dôraz na zavádzanie cenzorských a iných reštrikčných legislatívnych nástrojov. Ide o to, informačnou exkluzivitou si udržať „kontrolu“ teda moc.
Lukáš, pripomeniem Ti spoločnú diskusiu docentom B.F., obaja ste vtedy ma mali, tak trocha, za blázna, keď som prezentoval víziu „informačnej demokracie“. Exkluzívne narábanie s informáciami umožňuje „elite“ kontrolovať civilizáciu, „vypnúť“ nepohodlných (viď causu Daňo a Vasky)…alebo bežné, obyčajné cenzúrovanie Google, Pravda Blog a iné…S informáciami je to tak, že dávajú moc (historicky známe: vedenie/znalosti sú mocou!). A sú len dve riešenia: buď zakázať zber dát (a to si neviem predstaviť) alebo dáta urobiť všeobecne prístupné ( to znamená, nebudú môcť byť využité na vydieranie, donucovanie, vymazanie a pod.) To druhé považujem za možné, a pracovne to nazývam informačná demokracia…
Ďakujem za zrozumiteľný kometár, ktorý si spracoval a plne s Tvojou argumnetráciou súhlasím!
S tou informačnou exkluzivitou všetkého obsahu by som bol veľmi opatrný. Argument, že ak čítajú zástupcovia korporácií súkromné správy napr. s niekoho frajerkou, že na to má automaticky právo aj verejnosť. Ja som napríklad kategoricky proti používaniu súkromnej komunikácie bez súhlasu oboch strán aj napr. na dokazovanie viny a neviny. Je to neetické a absurdné. Nič iné, než odpočúvanie za dverami, či špehovanie. Potom je tu ešte druhá možnosť, prijať veľkého brata ako metafyzickú silu a zmieriť sa s tým, že vidí (ako pozemský boh) všetko a vie o všetkom, a tým pádom komunikovať tak, aby všetko čo povieme, nemohlo byť použité proti nám. To je proste jediná možnosť. Ale človek je tvor nervózny, vie sa zamilovať, vie sa opiť, vie porobiť hlúposti a žiť bez emócií s asketickou kamennou tvárou je dosť desivé. A rozširovať ešte súkromné konverzácie pre celú verejnosť je absurdné. Nieže by som mal nečisté svedomie, ale skutočne potrebujeme aby niekto verejne analyzoval erotické poviedky, ktoré sme si písali s bývalými frajerkami? Sú veci, ktoré by mali zostať utajené…
Vazeni diskutujuci, podla mna, problem nie su informacie. 99,99% su spristupnene uz aj teraz. Podla mna je problem ich vyhodnocovanie. Ta 0,01% ostane aj tak tajna. Uz NDR a ich ministerstvo statnej bezpecnosti malo informacii az az. Len to nestacili vyhodnocovat. Plati aj pre NSA. Masku na hladanie aj alegorickych vyrazov a suvislosti privedie IT na hranicu moznosti. Zaberie to obrovsku pocitacovu kapacitu s obrovskou spotrebou energie. A bude si treba dat velmi velky pozor, aby sme nedostali vysledok „42“.
Vazeni diskutujuci, podla mna je cely problem spolocnosti otazkou „dostojneho minimalneho prijmu“. A od jeho vysky potom zavisi, vsetko ostatne. Ludia by nemali hladovat, byvat pod mostami, maju byt zdravotne, kvalifikacne a penzijne zabezpeceni… Vyriesi sa tym problem s populaciou, zivotnym prostredim, vyskou dani atd…
Pane Ommi, souhlasím, toto je klíč.
Pan Janošovský před měsícem se zmínil o nepodmíněném příjmu. Tohle je JEDINÝ MOŽNÝ PŘÍSTUP k hrozícímu sociálnímu kolapsu. Ve světle 4. průmyslové revoluce především, poněvadž drtivá většina lidstva bude natrvalo NEZAMĚSTNANÁ. JAK UŽIVIT HLADOVÉ KRKY neutuchající populační exploze?
1) Vymlátit 7 miliard Pozemšťanů umrtvující vakcinací a sterilizací, aby zůstala elitní zlatá miliarda.
2) Zavést společensky nutný NEPODMÍNĚNÝ PŘÍJEM od státu pro nezaměstnané, kterých bude po r. 2030 80 %.
POSTSKRIPTUM
Populační exploze je sociálně natolik nebezpečný jev, že v konečném důsledku bude mít horší dopad než všeobecný nukleární konflikt. JEDINÝM ŘEŠENÍM BUDE ZASTAVIT RŮST POPULACE, a to doslova za každou cenu. Jsou v zásadě jen dvě možnosti, pokud nechceme přijmout řeznickou metodu nukleárního střetu.
A) Násilná likvidace pomocí sterilizace a vakcinace
B) Finanční odměna za bezdětný život
P.S.
Nepodaří-li se zastavit populační explozi řízeně, lidstvo zákonitě zanikne. Nelze do jednoho bytu 1+1 nacpat 100 lidí s tím, že počet budu neustále zvyšovat na základě svobody a demokracie mít vlastní děti.
Zdalo by sa že mnohodetnosť bola/je stratégia prežitia chudoby ( v rozvojovom svete ).
My tu žijeme v pomerne rozvinutom svete, kde máme zdravotnú starostlivosť a nie sme v dôsledku hladu ohrození na živote. Toto platí, napriek životným podmienkam ako v dobe kamennej , aj na našich indoeurópskych spoluobčanov.
Žijú v otrasných podmienkach, no v globále nezomierajú od hladu ani v dôsledku epidémií či zlých životných podmienok. Teda majú reálnu nádej,, že ich potomstvo nezhynie, a privedie na svet ďalšie potomstvo.
Tak prečo potom je v ich opidách populačná explózia, prehnaná mnohodetnosť, pôrodnosť v nízkom veku ?
Je to ( iba ) stratégia prežitia chudoby ? Ako by to vyzeralo, keby sa bengálski oteckovia vracali deň čo deň z poctivo vykonanej práce z bane, huty, lesa, kameňolomu, … ?
Aj v takomto prípade by mali detí ako smetí ?
Preto rovnaká otázka vyvstáva, čo sa stane s našou „západnou civilizáciou“, keď tá nevedomá tupá masa stratí nutnosť pracovať, no a zároveň získa prostriedky na živobytie … sodoma-gomora Cecilko…
Preto skutočne, pred budúcou ( ak nejaká bude ) vyššou civilizáciou stojí otázka riadenia pôrodnosti, kde kolektívne záujmy budú nadradené nad záujmami ( „slobodou“ ) jednotlivca.
JEN SOCIALISMUS VYŘEŠÍ
NEJSTRAŠNĚJŠÍ HROZBU V HISTORII LIDSTVA
Správně uvádíte Martine, že pred budúcou vyššou civilizáciou stojí otázka riadenia pôrodnosti, kde kolektívne záujmy budú nadradené nad záujmami ( „slobodou“ ) jednotlivca. Naprostá shoda v názoru.
Ostatně, tohle VYSOCE HUMÁNNÍ A JEDINĚ MOŽNÉ sociální inženýrství zavedl svého času jeden jediný stát na světě, podotýkám socialistický stát, tedy lidová Čína. Takže, dle mých i Vašich slov, Martine, PLYNE JEDINÝ ZÁVĚR:
►Finanční odměna za bezdětný život◄
A tohle může realizovat JEN A POUZE SOCIALISMUS. V ČLR manželé od státu dostávali fin. odměnu za to, že se zřekli děcek. Kapitalismus půjde výlučně cestou genocidy světové populace, což se už zahájilo celosvětovou akcí pod názvem AKCE KORÓNA. Cíl je jasný ─ ZLATÁ MILIARDA. Lidstvo v počínajích poměrech 4. prům. revoluce je již jen na obtíž svět. kapitálu. A ten živit lůzu nikdy nebude.
Vašku,
zakazovať ľuďom mať vôbec deti je neľudské. Tak som to nemyslel, a myslím že akákoľvek vláda, ktorá by s týmto prišla, veľmi rýchlo by dojela…
Mal som na mysli obmedzovanie mnohodetnosti, čo chápem ako viac než 2 deti na pár.
V ideálnej spoločnosti ( so zabezpečenými základnými životnými potrebami a zdravotnou starostlivosťou ) je to zbytočný, doslova luxus. S ohľadom na ostatných ľudí aj s ohľadom na planétu. Zdôrazňujem – v ideálnej spoločnosti.
Takú tu však dnes zďaleka nemáme a vzhľadom na priamu či nepriamu kolonizáciu, vykorisťovanie a čerpanie krajín 3. sveta krajinami 1. sveta, „moderná civilizácia“ nemá žiadne morálne právo žiadať od krajín, ktoré takto devastuje, aby riadili pôrodnosť a prírastok obyvateľstva.
Takýto zásah do osobného života ľudí môže činiť len vysoko morálna spoločnosť, zabezpečujúca trvalú udržateľnosť života na Zemi. Taká môže žiadať „obetu“ jednotlivca voči kolektívu.
Chlapci, nič v zlom, ale zase ste sa zacyklili vo svojich teóriách a úplne ste odignorovali podstatu článku.
Je to sklucujuce, ak slovenska lavicova inteligencia nevie co si počat.
Ani nemôžu, keď sú to potomkovia bolševickeho ruského komunizmu.
Komunistická strana je politická strana, ktorá násilným spôsobom chce zavádzať do života ideu ktorej sama buď neverí, nerozumie a ktorá na tomto násilí nakoniec historicky zlihala. Ako komunizmus pokračije v dejinách vidíme na Číne, ako sa transformuje do politiky moci jdnej strany s hospodárstvom a ekonomikou zisku a kapitalistickej súťaže.
Ciel komunistickej strany je na základe revolúcie dostať sa k totalnej moci jednej szrany a nasilím riadiť hospodárstvo pomocou ekenomiky súťaže a zisku a odmeňovania podla zásluh vynaloženej práce a zlepšení hospodárskych výsledkov podla prislušnéjo zisku.
A pteto, že je to systém násilný je neakceptovateľný oproti slobodnému a dobrovolnému systénu hospodárskej súťaže v demokracii.