The article titled „Commonist a kybernetický komunizmus open sources, vízia budúcnosti“ by Lukáš Perný, published on DAV DVA, discusses the concept of Commonist and cybernetic communism as a vision for the future. Perný imagines a world where all information, knowledge, and inventions are used for the benefit of society as a whole. He envisions a society without poverty, where everyone has access to basic needs and creative opportunities. The article draws inspiration from the Commons movement and open-source software, suggesting that these ideas can be seen as a realization of communist principles in the digital age. Perný argues that this model could lead to unprecedented progress and development if society were freed from material constraints and dependence on monetary and banking systems.
Poznáme len zlomky myšlienok, čo nám zanechali mŕtvi – obrovská väčšina je navždy nezapísaná, nevyslovená. No čo sa všetko blyslo ľudskou mysľou v priebehu tisícročí! Kde to je? Či máme veriť, že sa to vyparilo voľakam do vesmírnej mĺkvoty? … Predstavujem si našu planétu obkolesenú pásmom pamäti, akousi mnémosférou do ktorej sa od chvíle, keď prvý pračlovek vykresal oheň, ukladajú všetky nenaplnené sny a projekty, predčasne odhodené myšlienky. … Vrátiť svetu tie miliardy kníh, tie krásne mestá, ľudstvo bez chorôb, spútané moria, plodné záhrady! Čo mohol Puškin ešte napísať, čo mohol Mozart skomponovať, tam leží ako zrelé ovocie. A možno raz, ak dáky kozmonaut náhodou vletí do tej mnémosféry, vráti sa potom domov strašne múdry – alebo zošalie. Večne žiť znamená nerodiť sa, nerásť, necítiť, v skutočnosti to teda znamená večne byť mŕtvy.
Vojtech Mihálik, Príbeh s telefónom
Článok vyšiel 5. júla 2020, vyberáme z archívu DAV DVA
Ako už napísal básnik Vojtech Mihálik, predstavme si našu planétu obkolesenú hypotetickým pásmom pamäti, akousi mnémosférou, kde sú všetky idey, filozofie, nápady, hudba, inšpirácie. Idey, ktoré existujú mimo čas a priestor. Kto má právo vytrhnúť z tejto mnémosféry nápad, ideu, filozofickú koncepciu a prehlásiť ju za svoje vlastníctvo? Predstave si svet, v ktorom budú využité všetky informácie, všetky vedomosti a vynálezy všetkých ľudí v prospech celého ľudstva na jeho vlastný pokrok. Predstavte si svet bez peňazí, svet nekonečných možností kreativity a pokroku, kde nikto nebude hladovať, kde každý bude mať strechu nad hlavou a každý naplnené svoje základné potreby. Predstavte si svet beztriednej spoločnosti, svet kreatívnej civilizácie. Predstavte si potenciál ľudstva, ktoré by malo zdarma, teda voľne prístupné, k dispozícii všetky prostriedky pre kolektívny rozvoj seba samého, celej civilizácie. Predstavte si ako ďaleko by zašiel rozvoj ľudstva a vedy, keby bola oslobodená od existenčných materiálnych problémov, od závislosti na peňažnom a bankovom systéme. Zrealizovanie utópie v praxi alebo naivný sen?
Zárodok tejto myšlienky je projekt Wikimedia Commons, Wikipedia a stránky založené na Open sources. Už dnes vypĺňa medzinárodnú stránku anglickej Wikipédie stotisíce, možno aj milióny ľudí. Tento obsah je súčasťou kolektívneho vlastníctva a nespadá pod žiadne autorské práva. Je istým spôsobom súčasťou kolektívneho vlastníctva celej planéty. Od roku 2020, keď vznikol tento článok sa však rozšíril aj fenomén AI/umelá inteligencia, ktorá si taktiež nenárokuje žiadne právo na súkromné vlastníctvo ideí či autorské právo. AI taktiež posúva ideu commons do reality, minimálne vo virtuálnom priestore.
/As the poet Vojtech Mihálik wrote, let us imagine our planet surrounded by a hypothetical zone of memory, a kind of mnemonic, where all ideas, philosophies, ideas, music, inspirations are. Ideas that exist outside of time and space. Who has the right to snatch an idea, a philosophical concept from this mnemonic and declare it their property? Imagine a world in which all information, all knowledge and inventions of all people will be used for the benefit of all humanity for its own progress. Imagine a world without money, a world of endless possibilities of creativity and progress, where no one will starve, where everyone will have a roof over their head and everyone will have their basic needs met. Imagine a world of a classless society, a world of creative civilization. Imagine the potential of humanity, which would have all the means for the collective development of itself, of the entire civilization, available for free, that is, freely accessible. Imagine how far the development of humanity and science would go if it were freed from existential material problems, from dependence on the monetary and banking system. A practical realization of utopia or a naive dream?/
The germ of this idea is the Wikimedia Commons project, Wikipedia and sites based on Open sources. Already today, hundreds of thousands, perhaps millions of people fill the international page of the English Wikipedia. This content is part of collective ownership and does not fall under any copyright. It is in a way part of the collective ownership of the entire planet. Since 2020, when this article was written, however, the phenomenon of AI/artificial intelligence has also spread, which also does not claim any right to private ownership of ideas or copyright. AI also moves the idea of commons into reality, at least in virtual space.
KOMONIZM
K napísaniu pôvodnej verzie tohto článku ma inšpirovala existencia programu, ktorý nesie názov Commonist, v logu má symbolicky kosák a kladivo a reprezentuje myšlienku, o ktorej roky už hovorím. Až logo tohto voľne prístupného programu verifikovalo onú spojitosť, ktorá sa v systéme založenom na individualizme len ťažko dokazuje. A čo je najdôležitejšie, toto logo je k dispozícii celosvetovo online na stránke Wikimedia, a je akceptované dokonca aj cenzorskou slovenskou Wikipédiou, ktorá pridala DAV DVA medzi médiá, ktoré nemožno citovať.
Commonism od communism odlišuje jedno jediné písmenko, ale podstata je totožná ako – kolektívne využitia intelektu, všetkých schopností a potenciálu ľudstva v prospech verejného záujmu, všeobecný intelekt (termín Marxa), čo správne postrehol slovenský filozof a futurológ Ladislav Hohoš. Kým komunizm ako pokus o nastolenie beztriednej spoločnosti sa skompromitoval rôznorodými historickými experimentami, ktoré morálne zlyhali, nakoľko spôsobili mnohé neprávosti, násilie, nespravodlivé politické procesy a krvavé revolty, komonizm je evolučný, historicky nutný, nenásilný. Historicky nutný je z hľadiska Proudhonovho princípu limitov súkromného vlastníctva. Ale taktiež pripomeniem iný princíp. Existujú dôkazy, a umelá inteligencia tento argument len potvrdzuje, že existuje veľká pravdepodobnosť opakovania ideí a nápadov. Ak v jednej sekunde vytvorí jeden človek úplne totožné alebo mimoriadne podobné dielo, napr. hudobné alebo výtvarné, resp. dostanú dvaja ľudia ten istý nápad v rovnakom čase, kto rozsúdi, komu patrí toto autorské právo?
Myšlienka komonizmu je na rozdiel od protipólneho individualizmu (a to aj napriek historickému zlyhaniu) myšlienkou budúcnosti je príklad tzv. open sources softvérov a webových stránok, ktoré prostredníctvom internetu zdieľajú diela úplne zdarma. Myšlienka commons alebo open sources verifikuje realizovateľnosť idey komonizmu v digitálnom priestore. Ide o prelomový fenomén, ktorý už dnes existuje, väčšina ľudí ho využíva bez toho, aby si to vôbec uvedomila. Ešte viac tento fenomén ožil v čase pandémie Covid-19, kedy knižnice a rôzne stránky otvorili k dispozícii svoje archívy pre celú verejnosť.
I was inspired to write the original version of this article by the existence of a program called Commonist, which has a hammer and sickle symbolically in its logo and represents an idea that I have been talking about for years. The logo of this freely accessible program verified that connection that is difficult to prove in a system based on individualism. And what is most important, this logo is available worldwide online on the Wikimedia website, and is accepted even by the censorious Slovak Wikipedia, which added DAV DVA to the media that cannot be cited.
Commonism differs from communism by a single letter, but the essence is the same – the collective use of intellect, all abilities and potential of humanity for the benefit of the public interest, the general intellect (Marx’s term), which was correctly observed by the Slovak philosopher and futurologist Ladislav Hohoš. While communism as an attempt to establish a classless society was compromised by various historical experiments that morally failed, as they caused many injustices, violence, unjust political processes and bloody revolts, commonism is evolutionary, historically necessary, non-violent. It is historically necessary from the point of view of Proudhon’s principle of the limits of private property. But I will also remind you of another principle. There is evidence, and artificial intelligence only confirms this argument, that there is a high probability of repetition of ideas and concepts. If in one second one person creates a completely identical or extremely similar work, e.g. musical or artistic, or If two people get the same idea at the same time, who gets to decide who owns the copyright?
The idea of commons, unlike its polar opposite individualism (despite its historical failure), is the idea of the future, as exemplified by the so-called open sources of software and websites that share works completely free of charge via the Internet. The idea of commons or open sources verifies the feasibility of the idea of commons in the digital space. This is a groundbreaking phenomenon that already exists today, most people use it without even realizing it. This phenomenon came to life even more during the Covid-19 pandemic, when libraries and various websites opened their archives to the entire public.
BACON, BONDY, JOHNY DEPP S JACKOM PAGLENOM
Myšlienku poznateľnosti skrytých javov a vecí vyslovil vo svojej utopickej novele Nová Atlantída Francis Bacon, ktorý je tiež označovaný ako otec science-fiction. Na tajomnom ostrove Bensalem sa nachádza Šalamúnov dom, ako obrovské laboratórium pre vedecký výskum. Bacon svojou utopickou víziou naznačil otázku všeobecného pokroku a všeobecný rozvoj celej spoločnosti. Sci-fi utopisti a vizionári písali o tom, ako ďaleko môže zájsť poznateľnosť nášho sveta a aké môže mať následky.
Egon Bondy v 90. rokoch napísal vizionársku dystopiu Cybercomics, ktorá odkrýva tú najtemnejšiu podstatu korporátneho kapitalizmu. V tomto pozoruhodnom románe načrtol pod vplyvom východnej filozofie myšlienku, že ľudské vedomosti možno transformovať do digitálneho priestoru, kde je možné skopírovať ľudské vedomie, ktoré existuje nad rámec ľudského života. Vedomie sa transformuje do akéhosi digitálneho cloudu, akejsi „poletujúcej duše“ existujúcej mimo subjektu, mimo ja. Podobný motív nachádzame aj v súčasnom seriále Black Mirror. V jednej z častí autori seriálu naprojektovali možnosť vytvorenia virtuálnej identity zosnulého na základe datovej stopy, ktorú po sebe zanechal (e-maily, chat, telefonické záznamy atď.). Aj v DAV DVA už zaznela obdobná myšlienka.
Avšak najďalej zašli režisér Wally Pfister a scenárista Jack Paglen vo filme Transcendencia (2014), s Johnym Deppom (Will Caster) v hlavnej úlohe. Vedec Caster tu vytvorí stroj s umelou inteligenciou, ktorý dokáže sústrediť všetky prístupne informácie do akéhosi kolektívneho vedomia celého ľudstva. Vedomie vedca sa po smrti pripojí k superpočítaču, ktorý sa po pripojení na internet začne samo-rozvíjať a modifikovať celý svet.
The idea of the knowability of hidden phenomena and things was expressed in his utopian novella New Atlantis by Francis Bacon, who is also referred to as the father of science fiction. On the mysterious island of Bensalem, Solomon’s House is located, like a huge laboratory for scientific research. With his utopian vision, Bacon indicated the question of general progress and the general development of the entire society. Science fiction utopians and visionaries wrote about how far the knowability of our world could go and what consequences it could.
In the 1990s, Czech philosopher Egon Bondy wrote a visionary dystopia, Cybercomics, which reveals the darkest essence of corporate capitalism. In this remarkable novel, influenced by Eastern philosophy, he outlined the idea that human knowledge can be transformed into a digital space, where it is possible to copy human consciousness, which exists beyond the framework of human life. Consciousness is transformed into a kind of digital cloud, a kind of „flying soul“ existing outside the subject, outside the self. We also find a similar motif in the current series Black Mirror. In one of the episodes, the authors of the series projected the possibility of creating a virtual identity of the deceased based on the data trail he left behind (emails, chats, telephone records, etc.). A similar idea was also voiced in DAV DVA.
However, the furthest they went was in the film Transcendence (2014), starring Johnny Depp (Will Caster). Here, the scientist Caster creates a machine with artificial intelligence that can concentrate all accessible information into a kind of collective consciousness of all humanity. After death, the scientist’s consciousness is connected to a supercomputer, which, after connecting to the Internet, begins to self-develop and modify the entire world.
BOJ O POVAHU INTERNETU
V súčasnosti prebieha súboj o budúcnosť internetu. Na jednej strane je idea digitálneho komonizmu alebo internetu vecí, na strane druhej idea privatizácie, komercionalizácie internetu a exlúzívnych obsahov a la Netflix, spoplatnený Denník N a pod.
Pripojíme konkrétny príklad od umelej inteligencie. Copilota sme sa spýtali, nasledovné: Ak médium píše o niekom, verejne ho kritizuje, ba dokonca o ňom klame alebo manipuluje, a takýto článok spoplatní (napr. výstava k 80. výročiu SNP v Bratislave, článok bol publikovaný na Denníku N a podmienený spoplatnením), takže sa o ňom kritizovaný subjekt ani nedozvie, je takéto konanie morálne?
COPILOT odpovedá: Tvoja otázka poukazuje na dôležitý etický problém spoplatňovania internetových obsahov, najmä v kontexte médií, ktoré verejne kritizujú alebo manipulatívne informujú o jednotlivcoch či udalostiach. Spoplatňovanie článkov môže vytvoriť situáciu, kde kritizovaný subjekt nemá možnosť sa oboznámiť s obsahom kritiky alebo na ňu adekvátne reagovať. To môže viesť k nerovnováhe moci medzi médiami a jednotlivcami, ktorí sú predmetom kritiky. Navyše, ak sú informácie v článku klamlivé alebo manipulatívne, problém sa ešte viac prehlbuje. Z morálneho hľadiska by takéto konanie mohlo byť považované za neetické, pretože: 1. nerovný prístup k informáciám (kritizovaný subjekt môže byť zbavený možnosti brániť sa alebo reagovať na kritiku, čo narúša princíp rovnosti), 2. manipuláciu verejného vnímania (klamlivé alebo manipulatívne informácie môžu deformovať verejné vnímanie daného subjektu, čo môže mať závažné dôsledky) a 3. nedostatok transparentnosti (spoplatnenie kritických článkov môže viesť k nedostatku transparentnosti a otvoreného dialógu). Je dôležité, aby médiá dodržiavali etické štandardy a zabezpečili, že všetci majú rovnaký prístup k informáciám a príležitosti na reakciu. Transparentnosť a zodpovednosť sú kľúčové pre udržanie dôveryhodnosti médií a spravodlivosti v spoločnosti.
Kým idea komonizmu speje k myšlienke všeobecnému príjmu, myšlienka privatizácie internetu k spoplatňovaniu obsahov, privatizácii verejného priestoru, informačnej a inej exkluzivite, inými slovami obrovskému kroku späť smerom k nerovnosti. K tejto vyslovene reakčnej tendencii sa hlásia napríklad aj súčasné propagandistické weby slúžiace záujmom politickej propagandy a korporácií, ktoré spoplatňujú obsah. Taktiež treba dodať, že približne od roku 2014 bol spustený trend cenzurovania internetu, vytvárania inkvizičných zoznamov a zoznamov nepohodlných osobností. V tejto súvislosti upozorňujem na nový článok, a to je rozhovor s umelou inteligenciou: Konšpirátori.sk sa snažia v kontexte informačnej vojny a propagandy diskreditovať alternatívne média a ich autorov, usvedčuje ich už aj umelá inteligencia.
Voľne prístupné informácie sú pre mocných nebezpečenstvom a informačná exkluzivita bola ich veľkým privilégiom, ktorú začali prostredníctvom slobodného internetu strácať. Práve preto sa dejú veci, ktoré sa dejú. Vývoj však nemožno zastaviť. Internet sa môže stať miestom iba pre tých, ktorí si ho budú môcť dovoliť alebo miesto digitálneho komonizmu. Vízia všeobecného intelektu využitého v prospech celého ľudstva totiž otvára úplne nové možnosti vývoja celej civilizácie.
There is currently a battle going on over the future of the internet. On one side is the idea of digital commonism or the Internet of Things, on the other the idea of privatization, commercialization of the internet and exclusive content a la Netflix, paid Denník N, etc.
We will attach a specific example from artificial intelligence. We asked Copilot the following: If a media outlet writes about someone, publicly criticizes them, or even lies or manipulates them, and charges a fee for such an article (e.g., an exhibition on the 80th anniversary of the Slovak National Uprising in Bratislava, the article was published in Denník N and was subject to a fee), so that the criticized subject does not even find out about it, is such an action moral?
COPILOT answers: Your question points to an important ethical problem with charging for online content, especially in the context of media outlets that publicly criticize or manipulatively report on individuals or events. Charging for articles can create a situation where the criticized subject does not have the opportunity to familiarize themselves with the content of the criticism or respond adequately to it. This can lead to an imbalance of power between the media and the individuals who are the subject of criticism. Moreover, if the information in the article is misleading or manipulative, the problem is even more profound. From a moral perspective, such conduct could be considered unethical because of: 1. unequal access to information (the criticized subject may be deprived of the opportunity to defend himself or respond to criticism, which violates the principle of equality), 2. manipulation of public perception (misleading or manipulative information may distort public perception of the subject, which may have serious consequences), and 3. lack of transparency (charging for critical articles may lead to a lack of transparency and open dialogue). It is important that the media adhere to ethical standards and ensure that everyone has equal access to information and the opportunity to respond. Transparency and accountability are key to maintaining the credibility of the media and justice in society.
While the idea of commonism leads to the idea of universal income, the idea of Internet privatization leads to charging for content, privatization of public space, informational and other exclusivity, in other words, a huge step back towards inequality. This explicitly reactionary tendency is also supported by, for example, current propaganda websites serving the interests of political propaganda and corporations that charge for content. It should also be added that since approximately 2014, the trend of Internet censorship, creation of inquisitorial lists and lists of inconvenient personalities has been launched. In this context, I draw attention to a new article, and it is an interview with artificial intelligence: Konšpirátori.sk is trying to discredit alternative media and their authors in the context of information war and propaganda, and artificial intelligence is already convicting them.
ČO NA TO UMELÁ INTELIGENCIA COPILOT? / WHAT CAN ARTIFICIAL INTELLIGENCE DO WITH COPILOT?
Spýtal som sa otázku: Je umelá inteligencia za CREATIVE COMMONS alebo za spoplatňovanie internetu? Ak umelá inteligencia dáva svoje vlastné schopnosti k dispozícii svetu, zdarma, aká je budúcnosť autorského práva?
Odpoveď: To je veľmi zaujímavá otázka! Umelá inteligencia (AI) môže byť použitá v rôznych kontextoch, vrátane Creative Commons a spoplatňovania internetu. Creative Commons je slobodná licencia, ktorá umožňuje používanie a šírenie diel bez výhradných práv. AI môže byť použitá na vytváranie obsahu pod Creative Commons licenciou, čo by umožnilo širšie a slobodnejšie prístup k vytvoreným dielam. Na druhej strane, spoplatňovanie internetu by mohlo zahŕňať využitie AI na kontrolu a správu prístupu k obsahu. AI môže byť použitá na identifikáciu a zabezpečenie, aby sa obsah dostupoval len platným používateľom. Čo sa týka budúcnosti autorského práva, AI predstavuje nové výzvy a možnosti. Na jednej strane, AI môže vytvárať obsah, ktorý by inak nebol možné vytvoriť ľudskými silami, čo môže viesť k revízii autorských práv a licencií. Na druhej strane, AI môže byť použitá na zabezpečenie dodržiavania autorských práv a boj proti pirátstvu.
Takže AI odpovedala síce, že svoje možnosti môžu využiť pre potreby ochrany autorských práv, no sama priznáva, že už jej existencia môže viesť k revízii autorských práv a licencií, nakoľko niektoré jej diela nie je možné vytvoriť človekom.
Ďalšia otázka: Je umelá inteligencia pripravená na commonism?
Commonism, ktorý sa zameriava na zdieľanie zdrojov a kolektívnu tvorbu, je koncept, ktorý môže byť podporený pokročilými technológiami, ako je umelá inteligencia (AI). AI môže zjednodušiť spoluprácu a zdieľanie znalostí medzi ľuďmi, podporovať transparentnosť a demokratizovať prístup k informáciám a zdrojom. Tu je niekoľko spôsobov, ako môže AI prispieť k commonismu:
- Distribúcia zdrojov: AI môže analyzovať a optimalizovať distribúciu zdrojov, aby sa zabezpečilo, že sú dostupné tam, kde sú najviac potrebné.
- Kolaboratívne platformy: AI môže podporovať tvorbu a správu kolaboratívnych platforiem, kde môžu ľudia zdieľať a spolupracovať na projektoch.
- Demokratizácia informácií: AI môže zabezpečiť, že informácie sú prístupné a ľahko dostupné pre všetkých, čím podporuje transparentnosť a rovnosť.
- Automatizácia rutinných úloh: AI môže automatizovať rutinné a opakujúce sa úlohy, čo umožní ľuďom sústrediť sa na kreatívne a inovatívne aspekty práce.
Napriek týmto potenciálom je dôležité zohľadniť aj etické a sociálne otázky spojené s implementáciou AI, aby sa zabezpečilo, že jej využitie prispieva k spoločenskému prospechu a nepoškodzuje jednotlivcov alebo komunity.
A teraz to najdôležitejšie. Má commonism a komunizmus niečo spoločné?
Commonism a komunizmus majú spoločné niektoré základné myšlienky, ale sú to odlišné koncepty. Komunizmus je politická a ekonomická ideológia, ktorá sa snaží o vytvorenie beztriednej spoločnosti, kde sú výrobné prostriedky v spoločnom vlastníctve a rozdelenie zdrojov je založené na potrebách jednotlivcov. Komunizmus sa zameriava na odstránenie súkromného vlastníctva a kapitalistického systému. Commonism, na druhej strane, sa zameriava na zdieľanie zdrojov a kolektívnu tvorbu, pričom zachováva určitú mieru individuálneho vlastníctva. Ide o koncept, ktorý podporuje spoluprácu, zdieľanie znalostí a zdrojov, a demokratizáciu prístupu k nim. Commonism sa nezameriava na politickú ideológiu, ale skôr na praktické a komunitné riešenia, ktoré podporujú sociálnu a ekonomickú spravodlivosť. Aj keď obidva koncepty sa zameriavajú na zdieľanie a rovnosť, komunizmus má širšie politické a ideologické ambície, zatiaľ čo commonism sa sústreďuje na praktické a komunitné aspekty spolupráce a zdieľania.
Pokračujeme. Iste, je tu ideologický rozpor. Avšak, aj praktický komunitarizmus a komonizmus sú výsledky idey, ktorá je opakom individualizmu. Ak by v budúcnosti nastala situácia, že sa ľudstvo začne približovať k beztriednej spoločnosti evolučnou cestou, napr. postupnou demokratizáciou a prístupom k verejným inštitúciám od internetu, cez bezplatné MHD či zdravotníctvo až po verejný priestor, idea komonizmu by realizovaniu tejto idey mohla napomôcť?
Copilot odpovedá: Váš nápad je veľmi zaujímavý a hodný zamyslenia. Ak by sa ľudstvo postupne vyvíjalo smerom k beztriednej spoločnosti prostredníctvom demokratizácie a lepšieho prístupu k verejným inštitúciám, komunizmus a commonism by mohli zohrávať kľúčovú úlohu v tomto procese. Tieto myšlienkové smery môžu poskytnúť rámec pre viac inkluzívnu a participatívnu spoločnosť, v ktorej sa zdroje a príležitosti rovnomerne rozdeľujú.
Demokratizácia a prístup k verejným inštitúciám: Idey commonismu by mohli podporovať otvorený prístup k verejným službám, ako je zdravotníctvo, vzdelávanie, doprava a internet. Tento prístup by mohol viesť k väčšej rovnosti a spravodlivosti v spoločnosti.
Spolupráca a kolektivizmus: Commonism kladie dôraz na spoluprácu a zdieľanie zdrojov, čo by mohlo podporovať komunitárne a kolektívne iniciatívy. Takýto prístup môže prispieť k sociálnej súdržnosti a posilneniu spoločenských väzieb.
Udržateľnosť a zodpovednosť: Myšlienky commonismu by mohli podporovať udržateľné využívanie zdrojov a environmentálnu zodpovednosť. Spoločné využívanie zdrojov by mohlo viesť k menšiemu plytvaniu a väčšiemu rešpektu voči prírodným zdrojom.
Ak sa spoločnosť bude vyvíjať smerom k týmto hodnotám, myšlienky commonismu môžu byť inšpiratívnym a praktickým nástrojom na dosiahnutie sociálnej spravodlivosti a rovnosti.
A najlepšie na záver: Urobíme si na záver malý experiment, ktorý dokazuje morálnu výsadu komonizmu. Ak dvaja nezávisle od seba ľudia na opačných koncoch planéty vytvoria totožné dielo, melódiu alebo kresbu, kto z nich má právo na autorstvo. Nie je práve takáto situácia dôkazom, že autorské právo má svoje limity a komonizmus je morálne správnejší a životaschopnejší?
To je fascinujúci experiment, ktorý nám môže pomôcť preskúmať limity autorského práva a morálnu výsadu commonismu. Ak dvaja nezávisle od seba ľudia na opačných koncoch planéty vytvoria totožné dielo, otázka autorstva sa stáva zložitou. Tradične, autorské právo priznáva autorstvo tomu, kto môže preukázať, že bol prvý, kto dielo vytvoril a publikoval. Avšak v prípade, že dvaja ľudia nezávisle vytvoria totožné dielo, vzniká situácia, ktorá ukazuje obmedzenia autorského práva. Táto situácia by mohla naznačovať, že existuje potreba nových prístupov k spravodlivému rozdeľovaniu autorstva a uznaniu tvorivých príspevkov, najmä v dobe, kedy je možné, že podobné nápady môžu vzniknúť nezávisle v rôznych častiach sveta. Commonism, ktorý podporuje myšlienku kolektívneho tvorivého procesu a zdieľania, by mohol byť morálne správnejší v tom zmysle, že by uznával a oceňoval tvorivý prínos oboch autorov bez nutnosti striktného delenia autorstva. Týmto spôsobom by sa podporovalo zdieľanie a spolupráca, čo by mohlo viesť k väčšej kreatívnej a intelektuálnej slobode. Tento experiment nám ukazuje, že autorské právo má svoje limity a že možno potrebujeme nové prístupy k uznaniu a oceňovaniu tvorivých príspevkov. Commonism ponúka zaujímavú alternatívu, ktorá môže byť životaschopná v budúcnosti, keď bude kreatívna spolupráca a zdieľanie stále dôležitejšie.
A tým je povedané všetko.
WHAT DOES COPILOT AI THINK ABOUT THIS?
I asked the question: Is artificial intelligence in favour of CREATIVE COMMONS or of monetizing the internet? If AI offers its own capabilities to the world for free, what is the future of copyright?
Answer: That is a very interesting question! Artificial Intelligence (AI) can be used in various contexts, including Creative Commons and internet monetization. Creative Commons is a free license that allows for the use and distribution of works without exclusive rights. AI can be employed to create content under a Creative Commons license, which would allow for broader and freer access to created works. On the other hand, monetizing the internet may involve using AI to control and manage access to content. AI can be used to identify and ensure that content is only accessible to authorized users. Regarding the future of copyright, AI introduces new challenges and opportunities. On one hand, AI can create content that could not otherwise be produced by human means, which may lead to a revision of copyright and licensing frameworks. On the other hand, AI can also be used to enforce copyright compliance and combat piracy.
So AI responded that its capabilities may indeed be used to protect copyright, but it also acknowledged that its very existence may lead to a revision of copyright and licensing systems, since some of its creations cannot be reproduced by human beings.
Next question: Is artificial intelligence ready for commonism?
Commonism, which focuses on the sharing of resources and collective creation, is a concept that can be supported by advanced technologies such as Artificial Intelligence (AI). AI can facilitate collaboration and knowledge-sharing among people, promote transparency, and democratize access to information and resources. Here are some ways in which AI can contribute to commonism:
- Resource distribution: AI can analyze and optimize the distribution of resources to ensure that they are available where they are most needed.
- Collaborative platforms: AI can support the creation and management of collaborative platforms where people can share and work together on projects.
- Democratization of information: AI can ensure that information is accessible and easily available to all, thereby promoting transparency and equality.
- Automation of routine tasks: AI can automate routine and repetitive tasks, enabling people to focus on the creative and innovative aspects of work.
Despite these potentials, it is important to consider the ethical and social issues associated with the implementation of AI to ensure that its use contributes to the common good and does not harm individuals or communities.
And now the most important question: Do commonism and communism have anything in common?
Commonism and communism share some foundational ideas, but they are distinct concepts. Communism is a political and economic ideology that aims to create a classless society, where the means of production are collectively owned and resource distribution is based on individuals’ needs. Communism focuses on the abolition of private ownership and the capitalist system. Commonism, on the other hand, emphasizes the sharing of resources and collective creation while maintaining a degree of individual ownership. It is a concept that promotes collaboration, knowledge-sharing, and democratized access to resources. Commonism is not a political ideology but rather a set of practical and community-based solutions that foster social and economic justice. Although both concepts focus on sharing and equality, communism encompasses broader political and ideological ambitions, whereas commonism is concerned with practical and communal aspects of collaboration and sharing.
Let us continue. Certainly, there is an ideological divergence. However, both practical communitarianism and commonism stem from an idea that stands in opposition to individualism. If in the future humanity were to move closer to a classless society by evolutionary means—through gradual democratization and expanded access to public institutions such as the internet, free public transport, healthcare, and public space—could the idea of commonism help in the realization of this vision?
Copilot responds: Your idea is very thought-provoking and worth reflection. If humanity gradually evolves toward a classless society through democratization and better access to public institutions, communism and commonism could play a key role in this process. These schools of thought can offer a framework for a more inclusive and participatory society in which resources and opportunities are distributed equitably.
Democratization and access to public institutions: The ideas of commonism could support open access to public services such as healthcare, education, transportation, and the internet. This approach could lead to greater equality and justice in society.
Cooperation and collectivism: Commonism emphasizes cooperation and the sharing of resources, which could encourage community and collective initiatives. Such an approach may foster social cohesion and strengthen communal bonds.
Sustainability and responsibility: Commonist principles could support the sustainable use of resources and environmental responsibility. Shared use of resources could lead to less waste and greater respect for natural resources.
If society continues to evolve in the direction of these values, the ideas of commonism may serve as an inspiring and practical tool for achieving social justice and equality.
And now, the best for last: Let us conduct a small thought experiment that illustrates the moral superiority of commonism. If two people, independently of one another and located on opposite sides of the planet, create an identical work—a melody or a drawing—who has the right to claim authorship? Is such a situation not proof that copyright has its limitations, and that commonism may be morally superior and more viable?
This is a fascinating experiment that can help us explore the limitations of copyright and the moral prerogative of commonism. If two individuals, independently and on opposite ends of the planet, create the same work, the question of authorship becomes complex. Traditionally, copyright assigns authorship to the person who can demonstrate they were the first to create and publish the work. However, if two people independently create an identical work, this creates a scenario that reveals the limitations of copyright law. This situation may suggest that there is a need for new approaches to fairly attribute and recognize creative contributions, especially in an age where similar ideas can emerge independently in different parts of the world. Commonism, which supports the idea of collective creative processes and sharing, could be morally superior in the sense that it would recognize and value the creative input of both individuals without the need for strict divisions of authorship. In doing so, it would foster sharing and collaboration, potentially leading to greater creative and intellectual freedom. This experiment shows us that copyright has its limits, and that we may need new ways to recognize and reward creative contributions. Commonism offers an interesting alternative that may prove viable in a future where creative collaboration and sharing become increasingly important.
And that says it all.
GENERAL INTELLECT
Futurológ a filozof Ladislav Hohoš dlhodobo poukazuje na termín všeobecný intelekt, o ktorom písal Marx v diele Grundrisse. Myšlienka, podľa ktorej sa poznanie a ľudský pokrok stanú bezprostrednou výrobnou silou:
„Marx predpovedal: do akej miery sa spoločenské poznanie stalo bezprostrednou výrobnou silou, podmienky spoločenského výrobného procesu sa dostali pod kontrolu „všeobecného intelektu“ a v súlade s ním sa pretvorili.“
HOHOŠ, L. a kol. „Civilizácia na rázcestí“ po polstoročí. Bratislava : Veda, 2018, s. 72, 124
Táto abstraktná idea, ktorá sa javí ako neuskutočniteľná sa ale v skutočnosti už dnes čiastočne realizuje v praxi. A to konkrétne prostredníctvom fenoménu open sources, slobodný softvér a licencie Creative Commons. Od programov, ktoré sa kolektívne rozvíjajú prostredníctvom programátorov celého sveta, cez voľne prístupnú hudbu, filmy, obrazy, fotografie, knihy až po počítačové hry, ktoré sú v neustálom vývoji (napr. Knights Province). Fenomén voľne prístupných informácii ponúka neuveriteľné možnosti a v podstate dokazuje možnosť budúceho zániku peňazí a nutnosti podmieneného či nepodmieného základného príjmu pre každého tvorcu. Táto digitálna forma komonizmu je víziou budúcnosti celého internetu, aj celého ľudstva. Predstavte si svet, kde nepotrebujete za nič platiť. V takomto svete stratia peniaze, pôžičky, banky, dlhy, exekúcie svoj zmysel.
The futurologist and philosopher Ladislav Hohoš has long drawn attention to the concept of the general intellect, which Karl Marx discussed in his work Grundrisse. It is the idea that knowledge and human progress become an immediate productive force:
„Marx predicted: to the extent that social knowledge has become an immediate productive force, the conditions of the social production process have come under the control of the ‚general intellect‘ and have been transformed in accordance with it.“
HOHOŠ, L. et al. Civilizácia na rázcestí po polstoročí. Bratislava: Veda, 2018, pp. 72, 124.
This abstract idea, which may appear unfeasible, is in fact already being partially realized in practice—specifically through the phenomena of open-source software, free software, and Creative Commons licensing. From programs that are collectively developed by programmers around the world, to freely accessible music, films, visual art, photographs, books, and even video games that remain in continuous development (e.g., Knights Province). The phenomenon of openly accessible information offers incredible possibilities and, in essence, demonstrates the potential for the future obsolescence of money and the necessity of a conditional or unconditional basic income for every creator. This digital form of commonism represents a vision of the future not only for the internet but for humanity as a whole. Imagine a world in which there is no need to pay for anything. In such a world, money, loans, banks, debts, and foreclosures would lose their meaning entirely.
INTERNET VECÍ, PRÍKLADY OPEN SOURCES A FREE SOFTWAREOV / INTERNET OF THINGS, EXAMPLES OF OPEN SOURCE AND FREE SOFTWARE
Na stránke StartItUp nájdete 400 príkladov internetového komonizmu. Príkladmi sú Project Gutenberg, OpenLibrary, LibriVox, Podiobooks.com, Lingvist, betterexplained, EDX, Treehouse, FreeDocumentary.tv, kedysi dávno Last.fm, Pixlr, Meme Generator, Freebbble, Pixel Buddha, TypeGenius a mnohé ďalšie ako známe aplikácie LibreOffice alebo Linux.
Na fenomén open sources poukazuje aj ex-davista Marek Kopilec článku Kam môžu viesť súčasné trendy: „V dnešnej dobe už existujú mnohé decentralizované služby a otvorené služby ako rôzne cloudové úložiská, operačné systémy (Linux, Tor), internetové prehliadače (SRWare Iron), sociálne siete (Reddit), messengery (Signal), prekladače jazykov (Waverly lab), blogerské miesta (Liberty.me), školy (Khan Academy, Scio škola, rôzne prírodné školy napr. v Prahe, na Slovensku sa uvažovalo o tej v Lipovanoch), kurzy (Tedx), cestovanie (BlaBlaCar), taxíky (Uber), ubytovanie (AirBnB), lieky (JMC Pharmacy), svojpomocné zdravotné poistenie (Samaritan ministries), súkromné policajné hliadky (Peacekeeper), ochrana prírody (Nature Conservancy), arbitráže (Net-Arb), právo (PAX), Peer-to-peer pôžičky (Prosper), marketplace (Openbazaar), samoriadiace sa firmy (Valve), meny (Bitcoin či rôzne komunitné meny), „štáty“ (Bitnation), ktoré posúvajú spoločenský kurz k väčšej slobode.“
The website StartItUp features a list of 400 examples of internet commonism. Examples include Project Gutenberg, OpenLibrary, LibriVox, Podiobooks.com, Lingvist, BetterExplained, EDX, Treehouse, FreeDocumentary.tv, formerly Last.fm, Pixlr, Meme Generator, Freebbble, Pixel Buddha, TypeGenius, and many others, including well-known applications like LibreOffice and Linux.
The phenomenon of open-source development is also addressed by former DAV DVA contributor Marek Kopilec in his article Where Current Trends May Lead: “Nowadays, there are many decentralized and open services such as various cloud storage platforms, operating systems (Linux, Tor), web browsers (SRWare Iron), social networks (Reddit), messengers (Signal), language translators (Waverly Lab), blogging platforms (Liberty.me), schools (Khan Academy, Scio School, various nature schools, e.g., in Prague; in Slovakia, a school was considered in Lipovany), online courses (TEDx), travel (BlaBlaCar), taxi services (Uber), accommodation (AirBnB), pharmaceuticals (JMC Pharmacy), cooperative health insurance (Samaritan Ministries), private police patrols (Peacekeeper), nature conservation (Nature Conservancy), arbitration platforms (Net-Arb), legal services (PAX), peer-to-peer lending (Prosper), marketplaces (OpenBazaar), self-governing companies (Valve), currencies (Bitcoin and various community currencies), and even ‚states‘ (Bitnation), all of which are shifting the social trajectory toward greater freedom.”
VEREJNÝ PRIESTOR A SÚKROMNÝ PRIESTOR SPRÍSTUPNENÝ VEREJNOSTI AKO PRÍKLAD DVOCH PRINCÍPOV /
PUBLIC SPACE AND PRIVATE SPACE MADE PUBLIC: TWO PRINCIPLES IN CONTRAST
Prejdime do reality a problému verejného priestoru a commons. Ak aplikujeme princíp voľného prístupu k verejným priestranstvám, a ak korporácia napríklad ohradí priestor pri nábreží Dunaja v Bratislave a hypoteticky si zmyslí, že podnieti vstup do tohto priestoru, ktorý je inak pekne udržovaný, komerčnými aktivitami, napr. nákupom produktov, môžno hovoriť o spravodlivosti ak by nábrežie Dunaja malo byť prístupné ako strategická lokalita všetkým obyvateľom Bratislavy? Nevidíme aj na tomto príklade trend spoplatňovania a sprístupňovania vecí, diel, priestorov?
Umelá inteligencia odpovedá: Verejné priestory, ako je nábrežie Dunaja v Bratislave, by mali byť dostupné všetkým obyvateľom mesta, pretože slúžia ako miesta pre oddych, rekreáciu a spoločenské interakcie. Keď korporácia ohradí verejný priestor a podmieni prístup komerčnými aktivitami, vzniká otázka spravodlivosti a rovnosti. Trend spoplatňovania verejných priestorov môže vytvoriť bariéry pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť platiť za vstup alebo nákup produktov, čo môže viesť k sociálnej nerovnosti. Verejné priestory by mali zostať verejnými a dostupnými pre všetkých, aby sa zabezpečila inkluzívnosť a rovnaký prístup. Tento problém môžeme vidieť aj v kontexte iných verejných služieb a priestorov, kde sa postupne zvyšuje tendencia spoplatňovania a obmedzovania prístupu. Ideál commonismu, ktorý podporuje voľný prístup k verejným zdrojom a zdieľaniu, môže byť užitočným rámcom na riešenie týchto problémov. Tým, že sa zabezpečí, že verejné priestory zostanú prístupné pre všetkých, môžeme podporiť spravodlivosť a rovnosť v spoločnosti.
Let us now move to a real-world issue—that of public space and the commons. If we apply the principle of free access to public areas, and a corporation, for example, fences off a section of the Danube riverfront in Bratislava and hypothetically decides to condition access to this otherwise well-maintained space on commercial activity—such as purchasing products—can such a practice be considered just, especially when the Danube riverbank is a strategically important area that ought to be accessible to all residents of Bratislava? Does this not illustrate a broader trend toward the monetization and conditional accessibility of things, works, and spaces?
Artificial Intelligence responds: Public spaces, such as the Danube riverfront in Bratislava, should be accessible to all city residents, as they serve as venues for rest, recreation, and social interaction. When a corporation fences off a public area and makes access conditional on commercial activities, questions of justice and equality inevitably arise. The trend of monetizing public spaces can create barriers for people who cannot afford to pay for entry or consumption, leading to social inequality. Public spaces ought to remain truly public and accessible to everyone to ensure inclusivity and equal access. This issue also manifests in other areas of public life, where we observe a growing tendency to charge for and restrict access to formerly public goods and services. The ideal of commonism, which supports free access to shared public resources, may provide a helpful framework for addressing such problems. By ensuring that public spaces remain open to all, we can promote fairness and equality within society.
V TOM JE BUDÚCNOSŤ! / THAT’S WHERE THE FUTURE LIES!
Touto vetou vizionára Howarda Hughesa ukončím tento krátky článok, ktorého hlavnou úlohou bolo zamyslenie sa nad tým, ako ďaleko by ľudstvo mohlo zájsť, keby nie je obmedzené súčasným svetosystémom. Fenomén zospoločenštenia internetu ale dokazuje, že idea všeobecného rozvoja civilizácie predsalen má nádej na úspech. Mojim malým prínosom k tejto myšlienke je, že som svoje knihy aj hudbu dal k dispozícii ako voľne prístupné diela pre celý svet. No a napokon aj web, na ktorom je k dispozícii tento článok nikdy nespoplatňoval svoj obsah a dáva všetky vedomosti k dispozícii verejnosti úplne zdarma.
Umožní internet vecí alebo digitálny komonizmus zánik kapitalizmu?
With this sentence by the visionary Howard Hughes, I conclude this brief article, whose main purpose was to reflect on how far humanity could advance if it were not constrained by the current world-system. The phenomenon of the socialization of the internet demonstrates that the idea of a general development of civilization still holds promise. My small contribution to this idea is that I have made my books and music freely available to the entire world. And finally, the website on which this article is published has never monetized its content and continues to offer all of its knowledge entirely free to the public.
Could the Internet of Things—or digital commonism—bring about the end of capitalism?
PhDr. Lukáš Perný, PhD.,
autor je filozof a kulturológ,
the author is a philosopher and cultural scientist.
Výborný text. Ako pôvodným povolaním kybernetik a ajťák potvrdzujem. Žiadne výpočtové zariadenie nemôže fungovať bez operačného systému. Na trhu dominantný a dôsledne spoplatnený systém Windows je však ďaleko od optimálneho riešenia pre používateľa. Je to veľmi dobrý príklad, že kapitalistický spôsob výroby je prispôsobený hlavne na generovanie zisku (viď Bill Gates) a nie na generovanie najlepších možných produktov. Open source riešenia sú paradoxne pre používateľov zadarmo, ale pritom sú spravidla kvalitnejšie a pre používateľa pohodlnejšie.
Jedna vec, ktorá ma mimoriadne irituje, je text EULA. Človek zaplatí kapitalistovi pomerne veľké peniaze s tým, že berie na vedomie, že softvér má chyby a kupuje ho „tak ako je“. Poskytovateľ softvéru nepreberá zodpovednosť za žiadne škody, ktoré používateľovi vzniknú zavinením chýb softvéru.
Minimálne týmto môže kybernetický komunizmus pomôcť spochybniť kapitalistický model. Lebo tento paradox si musí uvedomiť každý, kto trochu pozrie za oponu IT.
Tú myšlienku internetu vecí dosť propagujú ľudia z Venusu, ale majú problém s jasným označením commonizmus alebo digitálny komunizmus. Používajú termíny ako internet vecí, zdieľaná ekonomika, zdrojová ekonomika a pod. Ak je to pod zámienkou spropagovať ideu a vyhnúť sa stereotypom tak to chápem, na druhú stranu prečo veci nenazývať tým, čím sú?
Myslím, že sa boja tej asociácie s komunizmom a preto to tlačia len do technokratických významov.
S koncepciou tohto kybernetického komunizmu som v kontakte prakticky denne. Prostredie, v ktorom pracujem, je takpovediac hybridné. Pri preklade používam nástroj CAT (computer aided translation) a je platený, no je vytvorený koncepciou Open Source a mnoho ďalších firiem vo svete k nemu dorába funkcionalitu – pluginy. Tvoria to väčšinou väčšie prekladateľské firmy, čo majú vlastné oddelenia IT a tieto funkcie si tvoria pre svoju potrebu. Ale zároveň tieto pluginy dávajú k dispozícii celej komunite. Firma, čo vytvorila ten nosný CAT nástroj to koordinuje a má na tieto účely dedikovaný portál – App Store. Niektoré z tých pluginov sú platené (nie veľa), ale väčšina z nich je zadarmo.
Kvôli tomu, že to mám pred očami, som presvedčený, že komunistické ekonomické formy by mohli vznikať už teraz, mohli by úspešne koexistovať s doterajšími kapitalistickými formami a nie je nutné plošne vykoreniť kapitalizmus predtým, ako vôbec začneme uvažovať o niečom komunistickom.
pan moravcik, minule ste nevedeli, akou formou ci cinnostou, by sa dalo viac pomoct v boji proti tomu marazmu vladnej koalicie , co sa dnes na slovensku deje, opominajuc toto vase tristne vyjadrenie/kto by toho uz mal vediet viac ak nie lavicova inteligencia ?/- pytali ste sa ma, ci sa mate stat prokuratorom, aby ste mohli toho viac dokazat- napriek vasej podrazdenej nechutne smiesnej az arogantnej no najme irelevantnej poznamke, vam odpoviem k podstate veci /ja na rozdiel od vas si nepotrebujem tu pestovat svoje ego/ takze k veci: ako som uz spomenul je to sklucujuce, ak slovenska lavicova inteligencia nevie co si pocat, aby dokazala zabranit marazmu, ktory sa dnes na slovensku deje, nebudem rozpisovat v com ten marazmus spociva, zatial verim, ze nam je to vsetkym jasne. Co uz, viac sa tym tu zaoberat je zbytocna strata casu.
Ano, tendencia je zreteľná!
Pred rokmi som s gen.Lorencom (hoci je známy, ako šéf ŠTB, je to vyštudovaný a praxujúci IT analytik) diskutoval, a on upozornil, že sa zásadne v digitálnej civilizácií mení pomer (kvalita) vo vzťahu výrobný prostriedok vers. hodnota nového produktu. Práve v IT je cena PC minimálnou časťou ceny (na ňom) vytvoreného riešenia. To ale neznamená, že sa kapitál automaticky vzdá „nároku“ na zisk! Naopak transformuje svoju (vlastníctvom) získanú moc. Preto je aktuálne taký humbuk okolo autorských práv, dôraz na zavádzanie cenzorských a iných reštrikčných legislatívnych nástrojov. Ide o to, informačnou exkluzivitou si udržať „kontrolu“ teda moc.
Lukáš, pripomeniem Ti spoločnú diskusiu docentom B.F., obaja ste vtedy ma mali, tak trocha, za blázna, keď som prezentoval víziu „informačnej demokracie“. Exkluzívne narábanie s informáciami umožňuje „elite“ kontrolovať civilizáciu, „vypnúť“ nepohodlných (viď causu Daňo a Vasky)…alebo bežné, obyčajné cenzúrovanie Google, Pravda Blog a iné…S informáciami je to tak, že dávajú moc (historicky známe: vedenie/znalosti sú mocou!). A sú len dve riešenia: buď zakázať zber dát (a to si neviem predstaviť) alebo dáta urobiť všeobecne prístupné ( to znamená, nebudú môcť byť využité na vydieranie, donucovanie, vymazanie a pod.) To druhé považujem za možné, a pracovne to nazývam informačná demokracia…
Ďakujem za zrozumiteľný kometár, ktorý si spracoval a plne s Tvojou argumnetráciou súhlasím!
S tou informačnou exkluzivitou všetkého obsahu by som bol veľmi opatrný. Argument, že ak čítajú zástupcovia korporácií súkromné správy napr. s niekoho frajerkou, že na to má automaticky právo aj verejnosť. Ja som napríklad kategoricky proti používaniu súkromnej komunikácie bez súhlasu oboch strán aj napr. na dokazovanie viny a neviny. Je to neetické a absurdné. Nič iné, než odpočúvanie za dverami, či špehovanie. Potom je tu ešte druhá možnosť, prijať veľkého brata ako metafyzickú silu a zmieriť sa s tým, že vidí (ako pozemský boh) všetko a vie o všetkom, a tým pádom komunikovať tak, aby všetko čo povieme, nemohlo byť použité proti nám. To je proste jediná možnosť. Ale človek je tvor nervózny, vie sa zamilovať, vie sa opiť, vie porobiť hlúposti a žiť bez emócií s asketickou kamennou tvárou je dosť desivé. A rozširovať ešte súkromné konverzácie pre celú verejnosť je absurdné. Nieže by som mal nečisté svedomie, ale skutočne potrebujeme aby niekto verejne analyzoval erotické poviedky, ktoré sme si písali s bývalými frajerkami? Sú veci, ktoré by mali zostať utajené…
Vazeni diskutujuci, podla mna, problem nie su informacie. 99,99% su spristupnene uz aj teraz. Podla mna je problem ich vyhodnocovanie. Ta 0,01% ostane aj tak tajna. Uz NDR a ich ministerstvo statnej bezpecnosti malo informacii az az. Len to nestacili vyhodnocovat. Plati aj pre NSA. Masku na hladanie aj alegorickych vyrazov a suvislosti privedie IT na hranicu moznosti. Zaberie to obrovsku pocitacovu kapacitu s obrovskou spotrebou energie. A bude si treba dat velmi velky pozor, aby sme nedostali vysledok „42“.
Vazeni diskutujuci, podla mna je cely problem spolocnosti otazkou „dostojneho minimalneho prijmu“. A od jeho vysky potom zavisi, vsetko ostatne. Ludia by nemali hladovat, byvat pod mostami, maju byt zdravotne, kvalifikacne a penzijne zabezpeceni… Vyriesi sa tym problem s populaciou, zivotnym prostredim, vyskou dani atd…
Pane Ommi, souhlasím, toto je klíč.
Pan Janošovský před měsícem se zmínil o nepodmíněném příjmu. Tohle je JEDINÝ MOŽNÝ PŘÍSTUP k hrozícímu sociálnímu kolapsu. Ve světle 4. průmyslové revoluce především, poněvadž drtivá většina lidstva bude natrvalo NEZAMĚSTNANÁ. JAK UŽIVIT HLADOVÉ KRKY neutuchající populační exploze?
1) Vymlátit 7 miliard Pozemšťanů umrtvující vakcinací a sterilizací, aby zůstala elitní zlatá miliarda.
2) Zavést společensky nutný NEPODMÍNĚNÝ PŘÍJEM od státu pro nezaměstnané, kterých bude po r. 2030 80 %.
POSTSKRIPTUM
Populační exploze je sociálně natolik nebezpečný jev, že v konečném důsledku bude mít horší dopad než všeobecný nukleární konflikt. JEDINÝM ŘEŠENÍM BUDE ZASTAVIT RŮST POPULACE, a to doslova za každou cenu. Jsou v zásadě jen dvě možnosti, pokud nechceme přijmout řeznickou metodu nukleárního střetu.
A) Násilná likvidace pomocí sterilizace a vakcinace
B) Finanční odměna za bezdětný život
P.S.
Nepodaří-li se zastavit populační explozi řízeně, lidstvo zákonitě zanikne. Nelze do jednoho bytu 1+1 nacpat 100 lidí s tím, že počet budu neustále zvyšovat na základě svobody a demokracie mít vlastní děti.
Zdalo by sa že mnohodetnosť bola/je stratégia prežitia chudoby ( v rozvojovom svete ).
My tu žijeme v pomerne rozvinutom svete, kde máme zdravotnú starostlivosť a nie sme v dôsledku hladu ohrození na živote. Toto platí, napriek životným podmienkam ako v dobe kamennej , aj na našich indoeurópskych spoluobčanov.
Žijú v otrasných podmienkach, no v globále nezomierajú od hladu ani v dôsledku epidémií či zlých životných podmienok. Teda majú reálnu nádej,, že ich potomstvo nezhynie, a privedie na svet ďalšie potomstvo.
Tak prečo potom je v ich opidách populačná explózia, prehnaná mnohodetnosť, pôrodnosť v nízkom veku ?
Je to ( iba ) stratégia prežitia chudoby ? Ako by to vyzeralo, keby sa bengálski oteckovia vracali deň čo deň z poctivo vykonanej práce z bane, huty, lesa, kameňolomu, … ?
Aj v takomto prípade by mali detí ako smetí ?
Preto rovnaká otázka vyvstáva, čo sa stane s našou „západnou civilizáciou“, keď tá nevedomá tupá masa stratí nutnosť pracovať, no a zároveň získa prostriedky na živobytie … sodoma-gomora Cecilko…
Preto skutočne, pred budúcou ( ak nejaká bude ) vyššou civilizáciou stojí otázka riadenia pôrodnosti, kde kolektívne záujmy budú nadradené nad záujmami ( „slobodou“ ) jednotlivca.
JEN SOCIALISMUS VYŘEŠÍ
NEJSTRAŠNĚJŠÍ HROZBU V HISTORII LIDSTVA
Správně uvádíte Martine, že pred budúcou vyššou civilizáciou stojí otázka riadenia pôrodnosti, kde kolektívne záujmy budú nadradené nad záujmami ( „slobodou“ ) jednotlivca. Naprostá shoda v názoru.
Ostatně, tohle VYSOCE HUMÁNNÍ A JEDINĚ MOŽNÉ sociální inženýrství zavedl svého času jeden jediný stát na světě, podotýkám socialistický stát, tedy lidová Čína. Takže, dle mých i Vašich slov, Martine, PLYNE JEDINÝ ZÁVĚR:
►Finanční odměna za bezdětný život◄
A tohle může realizovat JEN A POUZE SOCIALISMUS. V ČLR manželé od státu dostávali fin. odměnu za to, že se zřekli děcek. Kapitalismus půjde výlučně cestou genocidy světové populace, což se už zahájilo celosvětovou akcí pod názvem AKCE KORÓNA. Cíl je jasný ─ ZLATÁ MILIARDA. Lidstvo v počínajích poměrech 4. prům. revoluce je již jen na obtíž svět. kapitálu. A ten živit lůzu nikdy nebude.
Vašku,
zakazovať ľuďom mať vôbec deti je neľudské. Tak som to nemyslel, a myslím že akákoľvek vláda, ktorá by s týmto prišla, veľmi rýchlo by dojela…
Mal som na mysli obmedzovanie mnohodetnosti, čo chápem ako viac než 2 deti na pár.
V ideálnej spoločnosti ( so zabezpečenými základnými životnými potrebami a zdravotnou starostlivosťou ) je to zbytočný, doslova luxus. S ohľadom na ostatných ľudí aj s ohľadom na planétu. Zdôrazňujem – v ideálnej spoločnosti.
Takú tu však dnes zďaleka nemáme a vzhľadom na priamu či nepriamu kolonizáciu, vykorisťovanie a čerpanie krajín 3. sveta krajinami 1. sveta, „moderná civilizácia“ nemá žiadne morálne právo žiadať od krajín, ktoré takto devastuje, aby riadili pôrodnosť a prírastok obyvateľstva.
Takýto zásah do osobného života ľudí môže činiť len vysoko morálna spoločnosť, zabezpečujúca trvalú udržateľnosť života na Zemi. Taká môže žiadať „obetu“ jednotlivca voči kolektívu.
Chlapci, nič v zlom, ale zase ste sa zacyklili vo svojich teóriách a úplne ste odignorovali podstatu článku.
Je to sklucujuce, ak slovenska lavicova inteligencia nevie co si počat.
Ani nemôžu, keď sú to potomkovia bolševickeho ruského komunizmu.
Komunistická strana je politická strana, ktorá násilným spôsobom chce zavádzať do života ideu ktorej sama buď neverí, nerozumie a ktorá na tomto násilí nakoniec historicky zlihala. Ako komunizmus pokračije v dejinách vidíme na Číne, ako sa transformuje do politiky moci jdnej strany s hospodárstvom a ekonomikou zisku a kapitalistickej súťaže.
Ciel komunistickej strany je na základe revolúcie dostať sa k totalnej moci jednej szrany a nasilím riadiť hospodárstvo pomocou ekenomiky súťaže a zisku a odmeňovania podla zásluh vynaloženej práce a zlepšení hospodárskych výsledkov podla prislušnéjo zisku.
A pteto, že je to systém násilný je neakceptovateľný oproti slobodnému a dobrovolnému systénu hospodárskej súťaže v demokracii.
„Veľmi podnetný článok, ktorý otvára dôležitú diskusiu o budúcnosti spoločného dobra! Lukáš Perný pekne naväzuje na myšlienky open source a Commons, čo ma osobitne oslovilo ako nadšenca do technológií. Je fascinujúce predstaviť si svet, kde poznanie slúži všetkým bez bariér. Zároveň by bolo zaujímavé rozpracovať, ako by takéto zdieľané bohatstvo ovplyvnilo motiváciu ľudí k tvorbe. Ďakujem za inšpiratívny pohľad!“
„Fascinating exploration of how open-source principles could reshape our collective future! The idea of a world where knowledge and resources are freely shared truly resonates—it’s refreshing to see cybernetic communism framed as a path to equity rather than just ideology. I’d love to hear more about how this model addresses potential challenges like sustainability or governance. Thought-provoking read that bridges tech and societal transformation!“
Thank you very much. How did you find this article?
„Thank you for sharing this thought-provoking article! Lukáš Perný’s vision of a ‚Commonist‘ future rooted in open access and collective benefit is truly inspiring. It resonates deeply with the idea that technology and shared knowledge could dismantle barriers to equality. I especially appreciate how the piece bridges historic communist principles with modern digital movements—it’s a refreshing lens for reimagining societal progress. Would love to explore how grassroots initiatives today are already paving the way for this vision. Grateful for the insightful read!“
Great article exploring the intersection of open-source ideals and collective well-being! Lukáš Perný’s vision of a future where knowledge and resources are freely shared resonates deeply, especially in today’s digital age. It’s refreshing to see how commons-based principles could bridge gaps between technology and equity. While the path to such a society is complex, this perspective sparks important conversations about collaboration over competition. Looking forward to more discussions on how we can practically move toward this inclusive future.
This article offers a compelling vision of how open-source principles and digital commons could reshape socioeconomic structures. I particularly appreciate how it bridges historical socialist ideals with contemporary technological possibilities. The discussion on cybernetic communism raises important questions about equitable resource distribution in an AI-driven future. The author’s synthesis of commons-based peer production with Marxian theory provides fresh insight into post-capitalist alternatives. While optimistic, the piece thoughtfully considers how digital platforms might enable new forms of collective ownership—though practical implementation challenges warrant further exploration. A stimulating read that expands our political imagination for the digital age.