Laco Novomeský, kompletné umelecké a publicistické dielo z edície Zlatý fond

„Smrť je len nenávratno. Iba zabudnutie je koniec života.“
— LACO NOVOMESKÝ

„Jeho raná básnická tvorba sa vyznačovala protestom proti krivdám, súcitom s obeťami kapitalistickej spoločnosti, no aj túžbami po kráse a zmyslom pre ňu. Bol z tých, čo verejne manifestovali svoje presvedčenie v poézii. Novomeský videl v kultúre účinný prostriedok humanizácie sveta.“ — Karol Rosenbaum

Predslov

Keď som pred rokmi začal písať diplomovú prácu o národnom umelcovi Ladislavovi Novomeskom (ktorá bola neskôr vydaná v modifikovanej podobe ako kniha Kultúrna revolúcia Laca Novomeského), ani vo sne by som si nemyslel, že budem mať tú česť držať vlajku značky DAV (aj keď s tou doplňujúcou dvojkou) a tým aj povinnosť prevziať zodpovednosť a povinnosť zveľaďovať a odovzdávať kultúrne, umelecké, ale aj filozoficko-politické posolstvo, ktoré nám zanechala generácia pôvodných davistov. Participovať na projekte, ktorý nesie názov DAV nesie spolu veľkú zodpovednosť, a tak ako pôvodní davisti zveľaďovali odkaz štúrovcov, tak našou úlohou je zase zveľaďovať odkaz davistov, ktorý je v čase neoliberálnej globalizácie mimoriadne aktuálny.

Nuž, zrekapitulujme si, aspoň zlomok z toho, čo sa Novomeskému podarilo. Novomeský aktívne pôsobil v slovenskom kultúrno-umeleckom prostredí 20. a 30. rokov, písal literárne kritiky, zvýrazňoval odkaz slovenských, českých aj svetových spisovateľov. Písal pre celý rad redakcií od Pravdy chudoby, cez DAV až po Rudé právo. Písal o štrajkoch, sociálnej nerovnosti, cenzúre, ale aj rizikách fašizácie vo vtedajšom Československu. Spolu-organizoval významný Trenčiansko-teplický zjazd. Podieľal sa na Vianočnej dohode, organizácii Slovenského národného povstania, ale aj rokovaniach o povojnovom usporiadaní v Sovietskom zväze či v Londýne. Po vojne sa aktívne zapojil organizácie a budovania novej kultúry. Spolu-koncipoval Košický vládny program po ktorom je v Košiciach pomenované celé sídlisko. Otváral školy, galérie, vydavateľstvá, podporoval slovenskú a slovanskú kultúru. Skoncipoval slovenskú geo-politickú a kultúrno-politickú koncepciu. V 50. rokoch sa stal obeťou procesov, ktoré potupne zdehonestovali všetko, čo dovtedy dosiahol. V 60. rokoch bol rehabilitovaný, reprezentoval Maticu slovenskú a volal po novej avantgardnej kultúre. Spolu s Husákom sa zaslúžil o vznik federácie, čo bol jeden z úspechov pražskej jari. V 60. rokoch písal opäť literárne kritiky, otváral výstavy a podieľal sa na slovenskom kultúrnom živote. To všetko je len zlomok z toho, čo dokázal Laco Novomeský.

Novomeský ako prvý slovenský kulturológ?

Dodnes si pamätám spor s jednou pani profesorkou. Pri všetkej úcte, oponovala mi, keď som Novomeského nazval slovenským kulturológom. Iste, formálne Novomeský nemal oficiálne kulturologické vzdelanie (napokon, nič podobné na Slovensku v tom čase ani neexistovalo), ale na tom absolútne nezáleží. Spoločenskú hodnotu človeka neurčuje formálne vzdelanie, ale jeho schopnosť transformovať svoje vedomosti (a je jedno, čo ich získal vlastnou cestou alebo inštitucionálne) do tvorby a podieľať sa tak priamo na utváraní kultúrnej stavby národa. A prečo považujem Dr. h. c. Ladislav Novomeského za kulturológa?

No bol to práve Novomeský, ktorý dokázal reflektovať celú slovenskú kultúrnu stavbu, pochopiť zmysel slovenskej kultúry, interpretovať ju v dejinných súvislostiach. Ponoril sa do historiografických štúdií slovenského povstania prostredníctvom Dohnányho textov a v 60. rokoch napísal niekoľko štúdií na túto tému. Podrobne sa venoval odkazu štúrovskej generácie a uchoval ju aj v podmienkach extrémnych dogmatikov marxizmu-leninizmu, ktorý ho pre túto činnosť označili za buržoázneho nacionalistu.

A to nie je všetko… kulturologický rozmer Novomeského posolstva sa v praxi prejavil pri koncipovaní kultúrneho programu povojnovej republiky v rámci Košického vládneho programu, kde jasne zdôraznil pro-slovanskú orientáciu a vzájomný bratský rešpekt českej a slovenskej kultúry. A to všetko v humanistickom duchu zastrešenom myšlienkou internacionálnej spolupráce s ostatnými národmi.

Všetky tieto tvrdenia dokazujú dve antológie, ktoré dokumentujú rozhľadenosť autora. Dovolím si povedať, že Novomeský nemal pre rozsah svojho prehľadu konkurenciu. Remarque, Majakovský, Hašek, Wolker, Blok, Tolstoj, Gorkij, Apollinaire, Jesenin, Čapek, Štúr, Sládkovič, Hviezdoslav, Jesenský, Janko Kráľ, Puškin, Fándly, Šalda… o týchto všetkých autoroch Novomeský písal. Venoval sa nielen literatúre, ale aj filmovému umeniu, divadlu, vývinu jazyka, dejinám slovenskej revolúcie 1848 či sociálnemu rozmeru štúrovskej generácie.

Označenie Novomeského kulturológom dokazuje jeho angažovanie sa v praxi, na kultúrno-politickom poli po roku 1945. Sám otváral školy, knižnice, galérie, vydavateľstva a osvetové zariadenia všetkého druhu. Sám inicioval vznik Slovenskej národnej galérie, Slovenskej filharmónie, VŠMU a VŠVU. Novomeský stál pri vzniku výtvarnej moderny, nakoľko DAV aj Novomeského básnicke zbierky, ilustrovali výtvarné legendy — Fulla a Galanda. Na Novomeského odkaz nadviazala generácia reprezentovaná Vladimírom Mináčom a Miroslavom Válkom, čím bol zachovaný Novomeského odkaz aj po jeho smrti.

Takmer ucelené dielo

Predložený výber z roku 1984 vyšiel pravdepodobne pri príležitosti okrúhleho výročia vydania prvého čísla DAV (1924) a zostavil ho slovenský literárny vedec Karol Rosenbaum spolu s Karlou Novomeskou. Tieto dve knihy sú prakticky nezohnateľné, preto budú určite užitočnou pomôckou pre kulturológov, literárnych vedcov, historikov, filozofov, politológov či sociológov. Ide skutočne o takmer kompletné dielo, ktoré zahŕňa básnické zbierky Nedeľa, Romboid, Otvorené okná, Svätý za dedinou, Pašovanou ceruzkou, Víla Teraza, Do mesta 30 minút, Stamoodtiaľ a iné; Dom, kde žijem a taktiež literárno-publicistické práce a články od 20. rokov až po koniec 60. rokov. Ide o výber skutočne toho najlepšieho, čo Novomeský vytvoril, teda výber článkov z publicistických zväzkov Znejúce ozveny, Manifesty a protesty, Čestná povinnosť, Slávnosť istoty a Zväzky a záväzky. Ostatné články vyšli až v 90. rokoch vo výbere Splátka veľkého dlhu. Dielo taktiež dokazuje, že Novomeského básne nemožno oddeliť od jeho publicistiky a vedeckej činnosti, čo by mnohí literárni vedci z dôvodov dobovej ideologickej cenzúry radi robili. Myslím, že by bol Novomeský rád, keby videl, že jeho dielo žije, a je čítané online, a to dokonca v priestore, ktorý nesie názov DAV DVA. Lebo ako povedal veľký básnik „smrť je len nenávratno. Iba zabudnutie je koniec života,“ a my na vás nezabúdame a vzdávame vám poctu za to všetko, čo ste pre slovenskú kultúru urobili. Novomeského odkaz je tak živý aj v roku 2020!

PhDr. Lukáš Perný

Dielo I.

Laco Novomeský, Dielo I.

Dielo II.

Laco Novomeský, Dielo II.

Kultúrna revolúcia Laca Novomeského. Ladislav Novomeský o kultúre, umení a politike

No a na záver predkladám svoju dvojročnú prácu venovanú odkazu národného umelca Dr. h. c. Ladislava Novomeského, ktorá už bola medzičasom aj citovaná, ba dokonca z nej čerpá česká Wikipedia či stránky Českého rozhlasu a Českej televízie. Predkladám ju v duchu myšlienky komunizmu – zadarmo.

Lukáš Perný: Kultúrna revol… by L. P. on Scribd

Digitalizovaný Novomeský

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom