Etela Farkašová: Základný spis európskej filozofie

Francis Bacon: NOVÁ ATLANTÍDA. Preložila Mária Stanková. Doslov a poznámky napísal Lukáš Perný. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018, 1. vyd., 70 s., ISBN 978-80-8202-043-7

V posledných desaťročiach sa vo filozofickej spisbe opäť začína objavovať po-jem utópie, ale aj antiutópie či etópie, resp. eutopie, diskutuje sa o zmysle utopických projektov, o možnosti utvárať ich v podobe, ktorá by zodpovedala súčasným spoločenským podmienkam a vývojovým tendenciám. Je celkom pochopiteľné, že pozornosť sa obracia k dielam, ktoré sa síce môžu zdať pri letmom pohľade zastarané, no ako sa ukazuje, ich kritická reflexia je práve dnes aktuálna, pretože napriek svojej patine majú potenciál inšpirovať pri premýšľaní o alternatívach k jestvujúcemu usporiadaniu sveta. Vydanie klasických utopických diel je preto naozaj dobrým edičným činom, podujalo sa naň Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, keď v r. 2017 vydalo Utópiu Thomasa Mora a v nadväznosti na to koncom minulého roka aj Novú Atlantidu Francisca Bacona, obe knihy predstavujú kľúčové diela novovekého utopického myslenia.

Aspoň stručne si pripomeňme, že slovo „utópia“ sa používa vo viacerých významoch a je už tradičnou súčasťou viacerých spoločensko-vedných diskurzov, siahame po ňom aj v každodennom živote, neraz ani veľmi neuvažujúc, čo ním presnejšie rozumieme. Vo verejných debatách sa toto slovo objavuje častejšie najmä v obdobiach, keď sa ohlasuje spoločenská kríza a keď sa schyľuje k zmenám v spoločenskom usporia-daní, keď v atmosfére už cítiť nové idey alebo aspoň túžbu po nich, pre-tože dané pomery sú neuspokojujúce, až alarmujúce. Práve v takých pre-lomových obdobiach sa otvárajú nové myšlienkové obzory, rodia sa nové projekty, v takomto čase sociálne-ho kvasu sa rodia utópie.

Prvky utopizmu sprevádzajú ľudskú históriu od jej počiatku, objavovali sa vnútri mytologického myslenia, no aj v postmytologickom – filozofickom myslení a nadobúdali v ňom rozmanité podoby. Niektoré utópie zdôrazňujú ekonomický rast, materiálny blahobyt, v iných sa kla-die dôraz na duchovný rast, ba nie-ktorí autori utopických spisov sa dožadujú duchovnej revolúcie, zmenu základného smerovania, ideálov a hodnôt, ktoré daná doba vyznáva. Najznámejšie z historických podôb (v rámci európskeho myslenia) utopických sociálnych projektov sú sprítomnené v už spomínanom diele Thomasa Mora Utópia (prvý raz vyšlo v r. 1516 v Antverpách), o čosi neskôr v diele Tommasa Campanellu Slnečný štát (v r. 1623) a v rozsahom neveľ-kom spise Francisa Bacona Nová Atlantída (v r. 1627), pričom u všetkých je prítomný odkaz na Platónove úvahy o zaniknutom legendárnom kontinente Atlantíde, kde sa utvorila ideál-na spoločnosť s rozvinutou kultúrou.

Novovek vyznačujúci sa vierou v človeka a jeho možnosti zrodil viaceré projekty, ktoré reagovali kriticky na hierarchickú stredovekú spoločnosť, upriamoval pozornosť najmä na pozemský život a na jeho pre-menu prostredníctvom vedecké-ho poznania. Práve takéto zameranie má Baconovo dielo, ktoré na rozdiel od Morovej Utópie či Campanellovho Slnečného štátu nekladie dôraz ani tak na sociálne usporiadanie, na fungovanie štátu, na systém zákonov a zákonodarstvo – ako na po-stavenie vedy, vedeckého poznania ako prostriedku optimalizácie ľudského života. Známy je Baconov výrok o vedení (poznaní) ako o moci, práve tento rozmer poznania sa stáva v Novej Atlantíde leitmotívom úvah o dokonalej spoločnosti, rozvoj vedy je totiž podľa Bacona najdôležitejším predpokladom na vytvorenie ideálnej spoločnosti. Už nie špekulatívny rozum, ale rozum spätý s metódami pozorovania, experimentu, indukcie, praktický, hľadajúci účinné naplnenie v konkrétnych sférach ľudského života sa pre Bacona, výrazné-ho predstaviteľa novovekej empirickej filozofie, stáva základným princípom i pilierom pre budovanie no-vej spoločnosti.

Rozsahom neveľké dielo je utopickým rozprávaním o neznámej ríši na ostrove Bensalem, kde sa veľká dôležitosť pripisuje vedeckému poznaniu a možnostiam zmeniť vďaka nemu ľudský život. V tejto ríši sa obyvatelia venujú vede (prísne rozdelené sú úlohy, ako prispievať k rozvoju poznania, získavania informácií, existuje tu inštitúcia Šalamúnov dom, ktorý by sme mohli prirovnať k svojskému prototypu akadémie vied či univerzity zameranej na získavanie a overovanie poznatkov a ich využívanie v bežnom živote). Bacon pre svoj spis zvolil, zrejme inšpirovaný Morom, formu rozhovoru veliteľa posádky lode, ktorá zablúdila a pristála na brehoch tohto ostrova, s vysokopostavenými predstaviteľmi ostrovnej ríše. Z týchto rozhovorov sa dozvieme jednak o histórii, zvykoch, jednak o spôsobe organizácie ríše, pričom dominuje téma, ako čo najlepšie organizovať vedecké pozná-vanie ako predpoklad dobrého, šťastného života obyvateľstva ideálnej ríše, existuje tu dom matematiky, mechaniky, optiky, akustiky… v obrovských laboratóriách sa uskutočňujú odvážne experimenty, vedci skúmajú možnosti urýchľovať vývoj rastlín a všetkých živých organizmov, meniť ich vlastnosti, a tak vyšľachtiť ich najlepšie odrody, dokonca utvárať život z neživej hmoty… Možno vskutku žasnúť, kam až siahala Baconova fantázia predvídajúca pred takmer štyrmi storočiami neskorší závratný rozvoj vedy a techniky.

Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch spisov Nová Atlantída je skôr vedecko-fantastickým románom o možnostiach ľudského poznania prispieť k pohodlnejšie-mu, bohatšiemu živo-tu ľudí ako pokusom o vytvorenie ideálne-ho sociálneho usporia-dania, v ktorom by sa uplatnili princípy rovnosti a spravodlivosti. K utopickým spisom sa radí viac pre svoju formu cestopisné-ho románu – tá totiž bola pre tieto spisy charakteristická, ako pre sociálne ideály, ktoré prezentu-je. Fantastický ostrov Bensalem nie je krajinou, v ktorej by sa predovšetkým dbalo na uplatnenie rovnosti, čo pre Mora a Campanellu bolo kľúčovým pojmom, utopickosť sa tu vzťahuje skôr k premýšľaniu o možnostiach, čo všetko je veda schopná ponúknuť človeku, kam až môže siahať jej vplyv na ľudský život, ale i na život iných súčastí prírody. V tom spočíva základný rozdiel medzi Novou Atlantídou a predchádzajúcimi dvoma utopickými dielami, Bacon sa sústreďuje na vedecké poznávanie, predovšetkým na poznávanie prírodných zákonov, ich poznatky aplikované v technike majú zabezpečiť všeobecné dobro a blahobyt obyvateľstva.

Ďalší rozdiel diela Nová Atlantída od dvoch predchádzajúcich utopických diel je v tom, že zatiaľ čo tam sa dôraz kládol väčšmi na rozvoj poľnohospodárstva, Bacon vo svojom spise podčiarkuje význam priemyslu, priemyselnej výroby založenej na vedec-kých poznatkoch a technických výdobytkoch, čím aj vyjadruje zmenu v spoločenskej situácii a jasný rozchod s feudálnym stredovekom. Mohli by sme poukázať na ešte jeden rozdiel spočívajúci v tom, že na rozdiel od Morovej „šedivej“ Utópie, aj diel väčšiny starších utopistov, ktorí zdôrazňovali úctu k chudobe, kult skromnosti až asketizmu (čo bolo aj pod vplyvom kresťanstva), ľudia na Baconovom ostrove sú krásne oblečení, dominuje tu pestrosť, dovolené sú rôzne pôžitky, blahobyt, veď napokon to je cieľ, ktorému má slúžiť prírodovedné poznanie: urobiť ľudský život krajším, radostnejším, bohatším. K tomu poslednému však hneď dodám, že na Bensaleme sa síce pripúšťalo bohatstvo, no len čestne nadobudnuté a užívané so striedmosťou (korupcia bola neznámym javom), za najväčšie bohatstvo sa však pokladalo „svetlo poznania“ a „cnosti mysle“…

Baconov historický optimizmus sa sýti z viery v silu vedeckého poznania, z toho dôvodu filozof pripisuje nesmierne veľký význam vzdelávaniu, napokon, aj na čele štátu stoja tí najvzdelanejší z obyvateľov, u Bacona sú to však vzdelanci iného typu ako v predchádzajúcich utópiách, nakoľko hlavnou úlohou je spoznávať „príčiny a skryté podoby vecí“, rozširovať hranice poznania dovtedy, „kým človek všetko neovládne“, najväčšiu autoritu majú na ostrove prírodovedci, empirici, technici.

Je očividné, že utopické myslenie v Baconovom spise získava novú po-dobu a akcentuje myšlienku o výz-name vedy pre technický, a následne aj ekonomický rozvoj, teda myšlienku, ktorá zodpovedala presadzujúcej sa duchovnej atmosfére neskoršieho novoveku. A hoci niektoré Baconove myšlienky o vede ako moci, o potrebe ovládnuť, podrobiť si prírodné sily sa neskôr stali vzhľadom na čoraz väčšmi koristnícky vzťah človeka k prírode a na devastujúce účinky na ňu aj predmetom kritických reflexií, v dobovej atmosfére zohralo toto dielo nespornú úlohu pri podpore vedecko-technického a vôbec spoločenského rozvoja. Nová Atlantída patrí k základným spisom európskej filozofie (onedlho si kultúrny svet pripomenie štyristoročné výročie jej vy-dania) a bolo na čase, aby vyšiel jej slovenský preklad – nielen ako súčasť študijných materiálov pre filozofiu a iné spoločenskovedné odbory, ale aj ako zaujímavá a literárne príťažlivá lektúra pre širší okruh záujemcov. Fundovaný a pomerne rozsiahly doslov Lukáša Perného zasadzuje Baconov spis do historického kontextu a dáva tak vyniknúť jeho špecifickosti a takisto presahu autorových myšlienok ponad hranice svojej doby, zorientovaniu čitateľa pomôže aj dobre vypracovaný poznámkový aparát.

Etela Farkašová pre Literárny týždenník pri príležitosti vydanie knihy Francis Bacon: Nová Atlantída

---