Ex-minister Juraj Hraško v ročenke DAV DVA odpovedá na otázku čo robiť: V jednote je sila!

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Je pre nás cťou, že do ročenky DAV DVA 2020 prispel aj jeden z bývalých ministrov. Prof. Juraj Hraško DrSc. (14. máj 1931, Točnica) je slovenský pedológ, politik, bývalý minister životného prostredia a bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky vo Švajčiarsku. Celý článok prinášame pre web DAV DVA. Ročenka DAV DVA sa dá stále objednať.

Túto otázku počúvam periodicky už deväť desaťročí a úprimne sa priznám, že čím som starší, tým som bezradnejší, pretože situácia v ktorej som prežil moju mladosť a tvorivý vek bola prehľadnejšia a čitateľnejšia ako teraz. Som jeden zo starších občanov predvojnovej generácie. Samozrejme, boli vždy falošní proroci, boli udavači, boli zlodeji, vrahovia, boli chudobní i bohatší, pracovitejší i menej usilovní.

Spoločnosť bola však čitateľnejšia, vedelo sa, aspoň z väčšej časti, kto je kto. Ale správanie sa vekových skupín obyvateľstva bolo v podstate iné. Mladí sme boli aj vtedy nezbednejší, odvážnejší, veď sme nemali obavy čo stratiť, boli tu predsa rodičia, ktorí sa o svoje deti vždy v najhoršom postarali, aj keď s dospievaním museli rodičom pomáhať.

Mládež bola vždy odvážnejšia, lebo bola menej zaťažená obavami o budúcnosť, dokonca o chlieb, alebo strechu nad hlavou. Tak je to v podstate aj teraz, hoci mladí z beťárstva sa neorientujú len na nevinné akcie, ale na neviazané sexuálne správanie, alkoholizmus, drogy a pod. Pedagógovia stratili rešpekt, vymývanie mozgov mladej generácii, rafinovaná príprava na stratu slušnosti a ľudskosti. Zatiaľ čo moja generácia sa snažila získať vedomosti a využiť ich pre rozvoj slovenského ľudu, dnes mladá schopná a nadaná generácia odchádza do zahraničia, ale stále viac mladých sa snaží ziskať len titul PhD, načo stačia vedomosti ktoré si „vygooglia“ a potom pomocou prisluhovania a podvodov sa etablovať do celoživotnej dobre platenej pozície, v ktorej úplne postačí znemožňovať kohokoľvek a čokoľvek, ktorý by im toto získané privilégium ohrozoval.

(Prelistujte si, ako „výrazní a významní“ politici dozrievajú v názoroch, ale vždy reprezentujú názory i záujmy tých, ktorí viac zaplatia.) Tragédiou spoločnosti (aspoň slovenskej) je to, že sa na politickom poli nedá identifikovať čo je pravica, čo ľavica a čo stred, ako to vždy bývalo. So žartom hovorievam mojim priateľom, či by nebolo správnejšie hovoriť o strane miliardárov, strane milionárov, strane prisluhovačov a strane ožobáčených.

Sýty hladnému neverí, hovorí staré slovenské porekadlo a je len otázkou času, kedy sa ľavicový bojovník ocitne v niektorej z hore uvedených skupín (príklady tiahnu!). Nuž teda, ťažko je odpovedať na otázku čo robiť. Nechcem veriť tentoraz českému porekadlu „V nouzi dá ti radu každý přítel, ale málokterý dá ti mouky pytel“, lebo si myslím, že u Slovákov žije stále jánošíkovská tradícia, že slová hymnickej piesne „Kto za pravdu horí“ nebudú spievané len na slávnostiach.

Poradcov je veľa, ale spasiteľov by chcelo byť viac. V jednote je však sila, ale jednota chýba z dôvodov, ktoré som naznačil. Je to beh na dlhé trate, lebo majiteľom všetkých straničiek, nielen s prívlastkom ľavicová, išlo viac menej len o snahu zviditeľniť sa, v lepšom prípade dostať sa do parlamentu a z pozície poslanca ohovárať tých z opačného košiara často bez toho, aby mali objektívne argumenty. Držia sa princípu – čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi. Akútnym riešením by bolo presvedčiť týchto „predsedov“ strán registrovaných ako ľavicové, zjednotiť sa, ako sa dokázali Slováci pod vedením Samuela Jurkoviča zjednotiť do svojpomocných gazdovských spolkov, ktoré dali základ vzniku družstevnej myšlienky. Nestrácajte čas na vymýšľanie programov na úrovni slohových úloh, ktoré aj tak málokto číta, lebo program je jasný – zaručiť mier, chlieb a osobnú bezpečnosť pre praovitých slovenských ľudí. Pre jeho presadzovaniesi vyberte za kandidátov vážených, ne-kompromitovaných ľudí s pevnou chrbtovou kosťou, ktorí majú životné skúsenosti a patričné vedomosti. Chýbajú noviny, ktoré by neboli poplatné popularizácii škandálov a za celebrity by neoznačovali radodajné slečny a sexuálnych zvrhlíkov, konajúcich často pod vplyvom drog. Predsa tlač bola vždy hlavnou zbraňou ľavice a tú nemá ani roky vládnúca ľavicová garnitúra. Moja životná skúsenosť mi našepkáva – v jednote je sila priatelia.

Prof. Juraj Hraško DrSc.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom