Fukuyamov obrat

Zdieľaj článok:

Po globalizácii trhov na začiatku 90. rokov celý svet volal po víťazstve liberálnej demokracie. Dnes je všetko inak. Liberalizmus zlyhal a priznáva to aj autor knihy Koniec dejín, Francis Fukuyama. Koniec dejín v podobe liberálnych demokracií tak vystriedal koniec „slobodného trhového hospodárstva.“ Hegelova dialektika dejín, teda opäť nesklamala a tak sa opäť raz opakuje princíp negácie negácie. Fukuyama hovorí:

To, čo som vtedy povedal (1992), je, že jedným z problémov s modernou demokraciou je to, že poskytuje mier a prosperitu, ale ľudia chcú viac než to. Liberálna demokracia sa ani nesnaží definovať, čo je dobrý život. Necháva to na jednotlivcov, ktorí sa cítia odcudzení, nevidia zmysel, a preto sa združujú do skupín podľa identity, ktorá im dáva pocit súnáležitosti. (a)

Od liberálneho univerzalizmu ku komunitarizmu, multipolárnemu svetu a socializmu
Fukuyama teda konštatuje to isté ako Ľuboš Blaha v najnovšej knihe Antiglobalista. Liberálna ideológia produkuje odcudzenie a vyprázdnenosť, preto bude trendom najbližšej budúcnosti komunitarizmus a antiglobalizmus. „USA boli architektom a strážcom svetového poriadku v posledných 70 rokoch a keby sa stiahli, poriadok by nemusel vydržať…,“ otvorene priznal Fukuyama v inom rozhovore ešte na začiatku roka a predpovedal trend multipolárneho sveta.  Obrovským sklamaním pre liberálov bude, že sám Fukuyama oceňuje niekoľko nosných filozoficko-ekonomicko-politického odkazu Karla Marxa ako napríklad odcudzenie a ekonomické charakteristiky kapitalistických spoločností.   Nadprodukcia a automatizácia výroby povedie k chudobe a obrovskej sociálnej nerovnosti. Fukuyama priamo ocenil Karl Marxa:

V tejto chvíli sa mi zdá, že určité veci, ktoré Karl Marx povedal, sa ukážu ako pravdivé. Hovoril o kríze nadprodukcie …že pracovníci budú chudobní a že bude nedostatočný dopyt. (a)

Francis Fukuyama, ešte donedávna, symbol apologétu liberálnych demokracií, prehlásil (odpovedal na rast socialistických síl v Británii) počas októbra tohto roka nasledovné:

Všetko záleží na tom, čo socializmom myslíte. Ak sa bavíme o vlastníctve výrobných prostriedkov, potom s výnimkou, kde sú dopytovo jasné služby verejnosti, to podľa mňa fungovať nebude. Máte ale na mysli redistribučné programy, ktoré sa pokúšajú vyriešiť obrovskú nerovnováhu v príjmoch a bohatstve, ktorých sme svedkami, potom áno. Myslím si nielen, že by sa mohol vrátiť, on by sa vrátiť mal. To dlhé obdobie, ktoré odštartovali prezident Reagan a premiérka Thatcherová a v ktorom sa k slovu dostali určité typy ideí o výhodách neregulovaného trhu, mali v mnohých ohľadom katastrofálny efekt. (a)

Čo je však najdôležitejšie. Fukuyama vyslovuje nielen analytický, ale aj normatívny postoj. Fukuyama, obhájca liberálnej demokracie žiada návrat k socializmu. Doslova hovorí, že by sa socializmus mal vrátiť. Ale aký to je socializmus? Keynesiánsky sociálny štát, hybridný čínsky model alebo socialistická spoločnosť? Z uvedeného citátu by sa priklonil skôr k redistribúcii – teda progresívnemu zdaneniu, ktoré zastávajú v rôznej miere sociálni liberáli, sociálni demokrati, komunitaristi, ale aj neomarxisti ako Rawls, Sandel, Walzer, Peffer či Cohen. Pochopenie marxistickej ekonómie si Fukuyama zamieňa tým, že spája nadprodukciu s keynesiánskou myšlienkou nedostatočnej spotreby. Politický filozof A. Woods v súvislosti s Fukuyamovym rozhovorom konštatuje:

Fukuyama sa správa ako lekár, ktorý po poskytnutí veľmi komplexného zoznamu príznakov svojho pacienta neposkytne predpis na liečbu… Fukuyama si uvedomuje strašné nedostatky spôsobené pustošením finančného kapitálu a anarchií trhového systému. Prišiel k názoru, ktorý zdieľa stále viac ľudí, že ekonomika musí byť kontrolovaná. Ale potom sa zastaví bez toho, aby vyvodil potrebné závery, čo znamená, že obrovské monopoly a banky, ktoré vykonávajú brutálnu diktatúru po celom svete, musia byť úplne zbavené súkromných rúk. … Na jednej strane vyzýva na návrat k socializmu. Problémom je, že nemá poňatia, čo je socializmus. Hovorí, že „vlastníctvo výrobných prostriedkov“ (okrem verejných služieb) nebude fungovať. Ale Fukuyama sám dospel k záveru, že súkromné ​​vlastníctvo výrobných prostriedkov nefunguje, alebo skôr, že pracuje na úkor ekonomického a sociálneho pokroku a spôsobuje utrpenie, chudobu a trápenie pre veľkú väčšinu ľudstva. Tento bývalý liberál stratil všetku vieru v budúcnosť kapitalizmu, ale nevidí žiadnu životaschopnú alternatívu,“ (b) konštatuje A. Woods.

Liberalizmus – ideológia buržoázie na ústupe
Pod pojmom liberál sa dá chápať všeličo: v USA sa tak označujú sociálni demokrati (liberálna pravica je tu označená ako libertarianizmus), v Európe pravicoví libertariáni, tzv. extrémni centristi, aj tzv. slniečkári či aktivisti mimovládnych organizácií (OSF, NED) bojujúci za nastolenie neoliberálnych režimov pod zámienkou boja za tzv. otvorenú spoločnosť (túto novú liberálnu utópiu filozofa Poppera; a jeho nasledovníka G. Sorosa, síce nikto nikdy nevidel, no jej priaznivci veria, že existuje). Na Slovensku má slovo liberalizmus ešte horší status než na západe. (pozri pozn. X) Za liberalizmus sa pod zámienkou posvätnosti voľného trhu a ochrany tzv. negatívnej slobody (1) stala pre vládnuce štruktúry nová dogma. Často sa opierali aj o tézu Francisa Fukuyamu, podľa ktorého sú liberálne demokracie koncom dejín. (2) Napriek tomu, že sa niektorí autori hlásia ku chymére tzv. sociálneho liberalizmu, liberalizmus je predovšetkým pravicová ideológia, slovami Vladimíra Mandu, ideológia buržoázie. Ľuboš Blaha v knihe Antiglobalista pripomína, že poslednou dejinnou etapou, kedy stáli liberáli na strane dejinného pokroku bol 1848 (teda počas národných revolúcií, kedy liberáli stáli posledný krát aj za záujmami tzv. štvrtého stavu – chudoby). Je veľkým paradoxom, že kým v 18. storočí stáli liberáli proti despotizmu, bojovali za slobodu slova, vlastnícke práva chudoby, v súčasnosti stoja na opačnej, reakčnej strane barikády. (pozri pozn. Y) Nebudem teraz zachádzať do podrobných definícií (podrobnej deskripcii atlantického liberalizmu, vrátane toho sociálneho a jeho kritiky zo strany komunitaristov a neomarxistov sa venujem na odbornej úrovni v najnovšej knihe). (3)

Koniec éry prázdnoty?
Čo je však najdôležitejšie a prečo píšem tento článok je Fukuyamov obrat od obhajcu liberálnych demokracií, k človeku, ktorý otvoril cestu k obhajobe socializmu. A predovšetkým Fukuyamove priznanie, že sa mýlil a že liberalizmus ako ideológia globálne zlyhal. Ešte pred vyše mesiacom, kedy som vo svojej knihe uvádzal (s. 45) Fukuyamu ako negatívny príklad najväčšieho apologéta globálneho kapitalizmu, by ma ani vo sne nenapadlo, že si raz prečítam, ako Fukuyama obhajuje Karla Marxa. Preto sa musím verejne Fukuyamovi ospravedlniť (žiaľ, kniha vyšla pred mesiacom a tak to už nedokážem vrátiť späť). Časopis Argument píše:

Autor knihy Konec dějin hovoří o tom, v čem měl Marx pravdu, o vyzyvatelích liberální demokracie a o tom, proč se bojí války mezi USA a Čínou. Historie se Fukuyamovi pomstila, na vrcholu liberálního veselí napsal, že jsme možná svědky konce ideologické evoluce lidského druhu, místo ní nastoupí univerzálnost západní liberální demokracie jako konečná forma lidské vlády. …  Fukuyama, který má sice japonské kořeny, ale sám se považuje za Američana, se zpočátku identifikoval s neokonzervativci, jeho mentorem byl Wolfowitz. V roce 2003 ale Fukuyama zalitoval své podpory války v Iráku, považuje ji nyní, spolu s finanční deregulací a chybným vytvořením eura, za kardinální chybu. Jsou to politiky vedené elitami, které se ukázaly být katastrofální. Fukuyama si nemyslí, že socialismus ve smyslu vlastnictví výrobních prostředků může fungovat, něco jiného je ale redistribuce, která by zmírnila nerovnováhu v příjmech i bohatství, ta by se měla vrátit. Politika Thatcherové a Reagana měla prý katastrofální důsledky, oslabila odbory, vyjednávací sílu běžných pracovníků, způsobila nárůst oligarchické třídy a rozšíření její politické moci. Co se financí týče, je prý potřeba tvrdě regulovat, protože jinak za to budou platit všichni ostatní.

Následkom vyprázdnenosti liberálnych režimov založených na negatívnej slobode je samozrejme túžba po identite, komunite, ktoré sú antonymom západného liberálneho univerzalizmu založeného na falošnej solidarite. Víťazstvo liberálnej demokracie vyprodukovalo éru prázdnoty, ako ju nazval francúzsky filozof Giles Lipovetsky. Preto si aj Fukuyama uvedomuje, že táto prázdnota logicky vyústila v raste komunitárne založených alternatív, založených na obrane pred hrozbou zvonka (napríklad protiimigračná vlna), ale aj posilnení pred hrozbou zvnútra (reakcia na fanatický liberalizmus a popieranie práva na suverenitu, posilnený militarizmus západných mocností voči Ruskej federácii, mnohé nezmyselné bruselské zákony od pestovania maku až po reguláciu vysávačov či nefunkčné GDPR, atď.).

Bude rozhodovať Čína?
Fukuyama si uvedomuje, že ten, kto bude v budúcnosti rozhodovať, bude Čina – teda počíta s hybridným modelom socializmu a kapitalizmu, taktiež Fukuyama pripomína možnú hrozbu Americko-čínskej obchodnej vojny. Ako uvádza Argument:

Pravděpodobným rivalem liberální demokracie podle Fukuyamy není socialismus, ale čínský státní kapitalismus. Číňané prohlašují, že je nejlepší, protože garantuje stabilitu a růst po dlouhou dobu, což demokracie neumí. Když budou za třicet let ekonomicky silnější než Spojené státy, lidé budou bohatší a země se udrží pohromadě, pak to bude silný argument.

Fukuyama prehodnotil celý svoj koncept filozofie dejín. Liberálne demokracie vystriedajú podľa Fukuyamu neliberálne, avšak ako dodáva, ani toto nie je koncom dejín. Prizná Francis Fukuyama v budúcnosti dejinné víťazstvo socializmu, či dokonca komunizmu, teda toho, čo tak v 90. rokoch nenávidel? Ktovie. Zatiaľ sa posunul Fukuyama od pravicového liberalizmu viac doľava. Uvidíme aký bude jeho ďalší vývoj, ale už len fakt, že hlavný apologét liberálnej demokracie prehodnotil svoje stanovisko je varovaním aj pre oponentov tohto článku. Niečo sa deje a koniec dejín sa teda nekoná…

Mgr. Lukáš Perný

(a) Francis Fukuyama interview: “Socialism ought to come back”. In: https://www.newstatesman.com/culture/observations/2018/10/francis-fukuyama-interview-socialism-ought-come-back?fbclid=IwAR1O2L9SCXFXiRnKzBep2Yv87WoWYFDoHrDv4sCW0OapPsxkjtNP6vTekeU
(b) https://www.marxist.com/fukuyama-s-second-thoughts-socialism-ought-to-come-back.htm

(1) Negatívna sloboda je zjednodušene povedané odlišná od tzv. pozitívnej slobody. Pozri: Berlin: O dvoch pojmoch slobody.

(2) Fukuyama: „To, čeho jsme možná svědky… je finální bod ideologického vývoje lidstva a univerzální přijetí západní liberální demokracie jako konečné podoby vládnutí.“

(3) Pozri: PERNÝ, L. Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie. Liberalizmus. Komunitarizmus. Neomarxizmus. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity. 1. vyd. 2018. ISBN: 978-80-555-2045-2

Pozn. X:  Slovenskí liberáli, to sú v podstate extrémni centristi bojujúci za upevnenie statusu quo, a to aj za cenu definitívnej straty sociálnych a občianskych práv. Analógiou v zahraničí je ideologicky vyprázdnený Macron, proti ktorému dlhodobo protestujú desaťtisíce ľudí. Tragédiou je, že kým liberáli za hranicami Slovenska majú aspoň načítané elementárne filozofické základy svojej ideológie (Locke, Mill, Hayek, Misses, Nozick), slovenským liberálom pre ich tzv. „kritické postoje“ postačia memečká, prejavy Andreja K., hysterické články bojovníkov proti Rusku z nenávistných plátkov alebo poučky spísané mimovládnymi organizáciami.

Pozn. Y.:  Predovšetkým tí slovenskí liberáli bojujú doslova proti slobode slova, bez problémov zastávajú veľké korporácie (píšu pre nich a slúžia im) a v mene akejsi liberálnej utópie voľného trhu (to, že voľný trh nutne speje expandovaním trhov ku korporatokracii, monopolnému kapitalizmu už dávno dokázal Karol Marx) sú schopní obhajovať neobhájiteľné. Tragikomické je, že naivnú liberálnu utópiu voľného trhu denno-denne popiera prax – vznik nákupných centier a dovoz nekvalitného tovaru zo zahraničia, a teda nekonečný rast konkurencie, ničí sny o kapitalizme s ľudskou tvárou, kapitalizme malých výrobcov a drobných šikovných, „úspešných ľudí.“ Obchodníci sú tak denno-denne vystavení strachu z konkurencie a večnej neistote. Paradoxom však je, že trend vývozu odpadu zo západu do východných kolónii naštartoval novú vlnu túžby po lokálnych výrobkoch, avšak s nadmerne nadsadenými cenami. A tie si proletariát nebude môcť dovoliť, čím sa stanú lokálne potraviny výsadou vyšších tried a pre štvrtý stav zostane iba lacný odpad, čo sa samozrejme prejaví na zdraví. Cieľom projektu globálnej liberálnej demokracie bolo predať odpad pre kolónie a nie podporovať kolónie v ich sebestačnosti. A tak treba vytvoriť strašiaka extrémizmu, aby sa zabránilo pokusom o zvyšovanie suverenity národných štátov a ich sebestačnosti.