Novinár a liberálny demokrat Filip Struhárik z Denníka N požaduje cenzúru internetu

Pravicové médium s proamerickými záujmami, ktoré financuje Eset sa opäť raz ukázalo. Konkrétne jeho redaktor Filip Struhárik, ktorý sa vyjadril nasledovne:

Európska komisia dala firmám ako Google, Youtube, Facebook či Twitter tri mesiace (marec, apríl, máj), aby dokázali, že sú schopné odstrániť extrémistický obsah. Inak budú čeliť zákonom, ktoré ich k tomu prinútia. Takže budeme sledovať, ako sa im darí,“ napísal Struhárik.

Kto určí, čo je a čo nie je extrémistický obsah? Kto bude určovať, ktoré príspevky sa budú mazať a ktoré nie?

Čo si myslíte o tom, že redaktor Denníka N sa vyslovene teší z cenzúry internetu?

Na Struhárikov komentár upozornil novinár Martina Daňo, ktorý poukázal na skorumpovanosť niektorých slovenských novinárov, ktorí škodia tejto krajine.  Pre zaujímavosť, Filip Struhárik spolu s Jakubom Godom robil na Denníku N promo extrémistickým a hate-speech stránkam, kde mu extrémistcké obsahy neprekážajú.  Aktívny liberálny pravičiar pomerne často bojuje aj proti Ľubošovi Blahovi a všeobecne ľavicovým názorom.

Pozrite si aj Struhárikov článok Google podporí európske médiá, poskytne im 150 miliónov eur a taktiež Struhárikov tweet, kde sa chváli s podporou Googlu pre Denník N.

Bude Denník N rozhodovať o tom, čo je pravda, čo je hoax, čo je dezinformácia a čo je extrémizmus? Schyľuje sa k totalite a globálnej cenzúre korporáciami? Vyjadrite sa v diskusii.

1

6 thoughts on “Novinár a liberálny demokrat Filip Struhárik z Denníka N požaduje cenzúru internetu

  • 18. marca 2018 at 15:58
    Permalink

    Z udalostí posledných 3 rokov mám pocit akoby nastala nová vojna. Vojna o to, či sa ( náš ) svet zmení na totalitu s pevne danou hierarchickou stavbou spoločnosti. Musíme čeliť javom, s ktorými sme minulosti nemali dočinenia. Javom, ktoré masívne pretláča verchuška médií. Snáď jedinou obranou obyčajných ľudí je sloboda slova – možnosť vyjadriť svoj názor, možnosť povedať to, že s niečím nesúhlasíme a niečo chceme inak.

    Sloboda slova, je preto jednou zo základných a najdôležitejších slobôd človeka, na rozdiel od rôznych nových tzv. slobôd, násilne presadzovaných svetákmi. Je zaujímavé, že o slobode slova sa úplne prestalo hovoriť, akoby bola nastolená, pevne zakotvená a neohrozená a teda akoby bolo všetko v poriadku. Lenže udalosti posledných dní, nám ( variacim sa žabám ) naznačujú – pozor – niečo sa deje !!!

    Zrazu sme zistili, že informačno-mediálny priestor nie len vlastnia, ale aj ovládajú cudzokrajné a domáce skupiny veľkokapitálu s „určitými záujmami“. Vidíme, že moc tlače sa stala silnejšiou ako je moc štátu a zrazu „určité záujmy“ , pretláčané hlavnými tlačenými a elektronickými médiami sú v spoločnom jednotnom šíku, a sú v rozpore so záujmami Slovenska. Zrazu sa vytvára dojem, že všetci občania sú „slušní“ a vláda ktorú si zvolili je „neslušná“ a treba ju zvrhnúť. A toto počujete už tri týždne „odvšadiaľ“ dokonca aj zo štátnych, teda nami platených zdrojov. A keď chcete využiť slobodu slova a vyjadriť sa, že máte na veci iný názor, zosype sa na Vás od tých „slušných“ ľudí spŕška posmeškov, urážok a vulgarizmov. No a ešte, ak sa verejná diskusia nevyvíja podľa zámerov manipulatívneho článku, tak ju naši poslovia demokracie „slobodne a demokraticky“ vypnú. Alebo naopak, založia nejakú primitívnu a vulgárnu stránku, znevažujúcu vybraných ľudí tzv. „inteligentnou satirou“ s „cielofkou“ 20-, zrejme na formovanie budúcich lídrov.

    Ako sa cítite, keď všade čítate, počujete, vidíte, že chcete zvrhnúť vládu a nastoliť tu pravicový spravodlivý „slušný“ raj, ale Vy toto práve nechcete, no nemáte to kde povedať a neviete aký majú názor aj ostatní ľudia, a či ste „v tom sami“ ?

    Sloboda slova je jediný výdobytok, ktorý obyčajní ľudia získali kapitalistickým prevratom v roku 1989 a teraz nám ho chcú murári slobody vytrhnúť z rúk a formovať nás podľa svojej vôle a záujmov.
    Toto nám predvádza aj ten spomínaný militantný pravicový plátok Denník hlieN, s celou tou svojou prešporskou pravicovou perepúťou, uzurpujúcou si právo rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé – čo je prijateľné a čo extrémistické a čo je v spoločnosti dovolené a čo má byť vytesnené.
    Problém tejto asociálnej pravicovej bandy je v tom, že ona absolútne nechápe to, že časť spoločnosti pokladá práve ich za rovnakých extrémistov, za akých oni pokladajú spoločnosť, mimo ich názorových mantinelov – a to, že sú teda poriadne úzke netreba hádam ani pripomínať.

    Osobitne chcem pripomenúť, do akého stavu sa dostala „štátna“ RTVS. V plnej „kráse“ sa to ukázalo v tieto týždne počas kapitalistického prevratu. Stav spravodajstva svedčí o hlbokej infiltrácii slobodomurárstva ( kapitalizmus-globalizácia-liberalizmus-otvorená spoločnosť ) do riadiacich a výkonných štruktúr týchto, zo svojej podstaty pluralitných a ľudových inštitúcií. Spravodajstvo RTVS sa zmenilo na pravicovú prokapitalistickú propagandu, so zreteľnými prvkami manipulácie, cenzúry či autocenzúry, s jasne idetifikovateľným svetonázorovým rámcom, ktorý sa absolútne nelíši od „rámca“ predstavovaného súkromnými kapitalistickými globálnymi médiami.

    Ja sa veľmi čudujem, že verejnosť dovolila, aby sa RTVS dostala do takéhoto hov…blata a žiaľ stále nebadám, že by vyjadrovala nad tým rozhorčenie a burcovala seba, ale aj politikov k náprave, aby sa z RTVS stala názorovo aj programovo rôznorodá verejná služba. Bol by som rád, keby sme sa ako občania začali organizovať, a vytvorili tlak na to aby k takejto zmene došlo.
    Dokonca aj nespravodajské formáty podľahli rovnakej infiltrácii – nie je problém, aby po chvíli čo si zapnete rádio Devín, na vás vyskočila celá „slušná“ prešporská pravicová kultúrna perepúť… .
    Alebo včera, vo chvíli keď som seba neustrážil pred nástrahami inteligentnej zábavy OTO na STV, som zachytil vtip akejsi slovenskej héérečky o vložkách v tvrdom lesklom … papieri…

    Pokiaľ udalosti naznačujú, že spoločnosť smeruje k totalite, zrušenie slobody slova ( v absolútnom zmysle – slobody vyjadriť čokoľvek akokoľvek ) bude zaklapnutím zámky totality, a vtedy už bude neskoro bojovať o túto, prípadne akúkoľvek inú slobodu. Jedine ak bojovať skutočne , fyzicky – ale bude tiecť krv, a výsledok nebude istý.

    Cenzúra informácií, obmedzovanie prístupu k informáciám a obmedzovanie, sledovanie a trestanie elektronickej komunikácie medzi ľuďmi je sen každého „šampióna slobody“, s úmyslami na manipulovanie más a následné „ľahšie“ nastolenie ( totalitnej ) spoločnosti.

    obmedzenie slobody slova a slobody prístupu a zdieľania informácií = totalita

    Nedajme si vziať slobodu slova !

    Ľidiˇ bděte !

    Reply
  • 18. marca 2018 at 17:32
    Permalink

    Ak ľudí, ktorým niečo hovorí heslo Sloboda, rovnosť, bratstvo zatlačia do podzemia, tak budeme v podzemí.
    Vývoj ide v cykle a po špirále, ktorá, dúfajme, smeruje nahor, k vyšším ideálom. Vykorisťovanie človeka človekom bolo najmenej badateľné za socializmu. Treba sa k nemu vrátiť, s určitými drobnými reformami, ako to bolo napr. v bývalej Juhoslávii. Ľudia môžu vlastniť obchodíky, ale nemali by vlastniť továrne a tým i „ľudské zdroje“.
    Kapitalisti to všetko vedia, ale život sa nedá naplánovať, krivdy nemôžu pokračovať donekonečna. Vždy je nejaký scenár, ako hovoril baťka Mijnáč, ale vždy bude aj nejaký kameň úrazu, na ktorom sa „elita“ potkne.

    Musíme byť ako z mortylénu, to je taká super odolná látka, čistý extrakt lásky a spravidlivosti.

    Mortylén, detvo môjho rodu,
    čo i tam dušu dáš v tom boji divokom…však to pozhnáte.

    Za socializmu som na výške ignoroval politické prednášky ako čistú propagandu, ukazuje sa, že to boli do veľkej miery pravdivé.

    Reply
    • 18. marca 2018 at 21:29
      Permalink

      V dôsledku zlyhania ( ? ) socializmu u nás, a s vedomím jeho chýb, hľadajú niektorí ľavičiari jeho praktický, lepší model v iných krajinách v ktorých bol socializmus.
      Najčastejšie sa spomína Juhoslávia.

      Pre socialistických romantikov, vzhliadajúcim k juhoslovanskému socializmu mám túto poznámku :

      V Juhoslovanskom socializme bola úplne bežná nezamestnanosť. Jestvovali podniky, kde riaditelia za desaťročia nevytvorili/neponúkli voľné pracovné miesto. Jestvovali tam úrady práce, ale podpora v nezamestnanosti nie. V niektorých krajoch s vysokou nezamestnanosťou bolo získanie pracovného miesta „bez známostí“ skoro nemožné. Takže netreba hovoriť o rodinkárstve a úplatkárstve ( po novom korupcii ) na pracovnom trhu, a pravdaže nie len tam. Napríklad bývalí partizáni tam mali veľké sociálne výhody + dôchodky, a bolo bežné že „partizanski penzijoneri“ boli aj ľudia čo mali cez vojnu 10 rokov ….
      Rovnako tam nejestvovala štátna výstavba bytov, jedine súkromná. Byty ste si mohli jedine kúpiť. Aj tu jestvovali buržo-kapitalistické javy akým je bytové úžero-príživníctvo ( po novom rentiérstvo ), keď si bohatí ľudia nakúpili byty, a zarábali na ich prenajímaní.
      Rovnako tam bolo bežné v Československu nevídané žobranie a „smetiarstvo“.

      Keďže štát nedokázal zamestnať všetkých ľudí, umožnil malé súkromné podnikanie a otvoril hranice. V krajoch s vysokou nezamestnanosťou bolo bežné vysťahovalectvo, a takmer v každej rodine bol niekto kto rabotal na západe a posielal domov pari. Kto mal zamestnanie a ešte dobre platené, mohol dosiahnuť obdivuhodnú životnú úroveň, nie bežnú v Československu. Naopak, kto nerabotal, tak mal veľké problémy a chudoba tam bola väčšia ( rozsahom aj hĺbkou ) ako v Československu.

      Krajina, ktorá sa rozhodla „nespolupracovať“ so Sovietskym zväzom bola odkázaná sama na seba a na spoluprácu so západnými krajinami spojenú s prijatím „kapitalistických pravidiel hry“. Zrejme im aj nič iné nezostalo, len „povoliť“ v socializme súkromné podnikanie, a prijať jeho neduhy ako menšie zlo, oproti riziku ohrozenia socializmu a krajiny vážnymi hospodárskymi problémami.

      Závideli sme im možnosť cestovania ( aj na západ ) a kvalitný spotrebný tovar, z vlastnej, licenčnej ale aj západnej výroby. Ponuka spotrebného tovaru bola lepšia a širšia ako v Československu. Rovnako, neboli problémy v zásobovaní – všetkého bolo dostatok, no nie každý si ho mohol dovoliť.

      Po Titovej smrti sa situácia začala zhoršovať, nastali hospodársko-ekonomické problémy, pričom nastali aj prvé výpadky v zásobovaní. Začiatkom 80. rokov postihla Juhosláviu prvá veľká inflácia, pri ktorej samozrejme narástla nespokojnosť obyvateľstva. Možno aj tieto problémy ( v zhoršení životnej úrovne ) viedli k nacionalizmu ( kto na koho doplácí, kto koho utláča ) a rozpadu krajiny začiatkom 90. rokov.

      Myslím, že dnes spomínajú mnohí pamätníci so slzou v oku na Titovu Juhosláviu, ako na zlatý vek krajiny južných Slovanov.

      Kde bol teda najvyspelejší socializmus ? Myslím že v Nemecku a Československu. Spoločným znakom týchto krajín, bola ich vyspelá kapitalistická minulosť, ktorá zrejme prispela k dobrému základu pre socializmus.
      No a ďalším spoločným znakom týchto dvoch socialistických krajín, oproti iným socialistickým krajinám v RVHP, bolo striktné odmietanie súkromného podnikania. A zrejme to nebolo len z ideologického hľadiska, ale aj z praktického hľadiska na zamedzenie buržoáznych nešvárov podnikateľskej vrstvy v podobe sprenevery ( po novom daňovo-odvodovej optimalizácie ). Správa a kontrola podnikateľskej vrstvy by si vyžadovala mrhanie ľudským a finančným potenciálom krajiny, tak načo si komplikovať život, že ;)

      Takže milí ľavicoví romantici, nehľadajte a nevzhliadajte k exotickým formám reálneho socializmu. Naozaj si myslím, že jeho najlepšie formy boli v Československu a Nemecku.

      Želal by som si , aby bol rok 1989, pričom zmeny ktoré bolo treba vtedy urobiť, sa mi zdajú len kozmetickou selankou, oproti tomu, čo by nás čakalo pri socialistickom upratovaní po 30 rokoch kapitalistického bordelu.

      Česť práci !

      Reply
  • 18. marca 2018 at 18:53
    Permalink

    Hm, cenzúra?! „A predsa sa točí!“

    Reply
  • 18. marca 2018 at 19:58
    Permalink

    Prečo ma len pri vnímaní súčasnej opozície napadli práve tieto minibájky Karla Čapka?

    MOUCHA
    Vidíte ty mušince na rámu obrazu? To je mé dílo, pane. To já jsem malíř.

    SVINĚ A PERLY
    Brr! Co mně dali do mých pomyjí za svinstvo!

    VLK A KOZA
    Dohodneme se na hospodářské základne: Já nebudú žrát tvou trávu a ty mně za to budeš dávat po dobrem své vlastní maso.

    VLK
    Nažral jsem se. Zas jednou zvítězila vyšší morálka!

    Reply
  • Pingback:Svet sa rúti do horúceho pekla... - DAV DVA - kultúrno-politický magazín

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *