Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Všetky štáty, v ktorých je v súčasnosti politický systém liberálna demokracia sa hlásia ku Všeobecnej deklarácii ľudských práv prijatej na valnom zhromaždení OSN v roku 1948.
Články v tejto deklarácii nie sú právne záväzné, aj keď sa veľa z nich už dostalo do rôznych právnych sústav mnohých štátov. Na druhej strane sú vynikajúcim politickým návodom.
Táto medzinárodná deklarácia obsahuje viacero sociálnych práv, ktorých naplnenie by predstavovalo zabezpečenie sociálne spravodlivej spoločnosti pre všetkých.
Nedostatky Liberálnej demokracie
Štáty, v ktorých je politický systém liberálna demokracia sa na jednej strane hlásia ku Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ale na strane druhej neuplatňujú všetky jej články v realite.
Je viacero sociálnych práv, na ktoré máme, ako občania nárok na základe Všeobecnej deklarácie ľudských práv, a ktoré sa v realite nedodržiavajú.
Väčšina týchto práv sa stále vyskytuje vo volebných programov mnohých menších, ale aj niektorých väčších strán, ako napríklad:
- Sloboda šírenia informácii // Čl. 19 VDĽP //
- Rovnaký plat za rovnakú prácu // Čl. 23 (2) VDĽP //
- Právo na bývanie // Čl. 25 VDĽP //
- Právo na lekársku starostlivosť // Čl. 25 VDĽP //
- Právo na sociálne zabezpečenie // Čl. 22 VDĽP //
- Právo na potravinové zabepečenie // Čl. 25 VDĽP //
To, že politické požiadavky o naplnenie práv z deklarácie sú stále prítomné v súčasnosti dokazuje neschopnosť politického systému liberálnej demokracie o ich naplnenie.
Voľný trh a základné ľudské potreby
Som presvedčený, že všetky články všeobecnej deklarácie nie je možné v liberálnej demokracii naplniť, lebo sa vylučujú s jej hlavnou podstatou a tou je voľný trh. Voľný trh a slobodné podnikanie vylučuje zabezpečenie práva na bývanie, práva na prácu, alebo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť.
Tieto práva sú taktiež základné ľudské potreby a sú zo svojej podstaty nadradené právu slobodne podnikať.
Všeobecná deklarácia ľudských práv má 30 článkov – dokument všeobecnej deklarácie ľudských práv
Dávid Diczházy
Obrázok: sanjitbakshi , CC
PRESNÉ!
Stotožňujem sa s duchom článku a s kritikou liberálno-kapitalistickej spoločnosti.
Chcem však upozorniť, že hlavná príčina je systémovo v niečom inom.
Vyjadruje ju článok 20 Ústavy SR: „Každý má právo vlastniť majetok.“
Toto právo je n vašom politicko-právnom systéme nadradené všetkému ostatnému a fakticky jeho prioritné uplatňovanie vylučuje naplnenie ostatných práv, čo kritizuje autor článku.
Hlavným problémom je to, že samotná ústava nedefinuje, čo sa považuje za majetok a tak je táto definícia implicitná a podlieha nepísanému konsenzu v rámci politických špičiek. Práve preto je pre oligarchov životne dôležité mať tieto špičky pod kontrolou.
Druhou vecou je definícia „vlastníckych práv“. Tie sa síce nesmú uplatňovať tak, aby boli priamo na ujmu iných práv zaručených ústavou, ale nie je na prekážku, ak vlastník uplatňuje svoje práva tak, že prostriedky nechá ležať bez ekonomického využitia. V extrémnom prípade, keby boli na Slovensku sprivatizované zdroje vody a nastane extrémne sucho s nedostatkom pitnej vody, tak vlastník sa smie rozhodnúť, že zo zdrojov nebude čerpať a nedá napiť ani ľuďom v agónii.
Tretia vec. Budem diablovým advokátom voľného trhu. Tam nie je zakopaný pes.
Liberáli nás v tejto veci klamú. Tvrdia, že voľný trh je taký, do ktorého nezasahuje štát, ale to je megablud. Samotná ekonomická veda definuje voľný trh tak, že všetci účastníci majú rovnaké právne postavenie, nie sú v núdzi a majú k dispozícii všetky relevantné informácie pre svoje rozhodovanie. Ak napríklad predávajúci (obchodné reťazce) majú silnejšie ekonomické postavenie (vyjednávaciu pozíciu) ako ich partneri na trhu, tak už nejde o „voľný trh“, nech liberáli hovoria čokoľvek.
Kritérium voľného trhu pre obyčajného človeka je jednoduché: „Môžem sa bez tohoto trhu zaobísť?“ Ak si človek musí odpovedať NIE, tak nejde o voľný trh. Napríklad trh povinného zmluvného poistenia na automobily nie je voľný, nech už je výber poisťovní akýkoľvek široký.
Záver: Dnešný trh nie je voľný!
Na voľnom trhu totiž, aj podľa ekonomických klasikov, majú zisky tendenciu klesať k nule a to vonkoncom nie je v záujme liberálnych kapitalistov.
Perfektné Marián. Naspäť niekto z DAVU DVA trafil kliniec po hlavičke. Len to našu kryptokraciu bohužiaľ nezabolí. Nepodstatné veci sa v médiach masového ohlupovania riešia denne aj sto krát. Toto sa tam nedočítate ani nedopočujete. Hold ani verejnoprávne nám neslúžia. Dokedy to bude smer tolerovať ? Či ľavica? Asi pokiaľ ju neposadíme mimo lavice. Parlamentné.
Kritizujme liberálnu demokraciu ale pozrime sa napríklad na právo na bývanie. A pozrime sa, ako sa toto právo realizuje kúsok od nás v susednej Viedni. Stačí hodiť do googla “Viedeň, bývanie, nájomné byty, podpora bývania” a podobne.
A na prekvapenie zistíme, že to ide aj v liberálnej demokracii. Len treba chcieť. Alebo žeby mali v Rakúsku nejakú inú liberálnu demokraciu? Takú trochu menšiu?
Alebo prestať (pseudo)filozovať a spýtať sa priamo Smeru, čo v tejto veci pre ľudí urobili, najmä pre mladých ľudí, ktorí si chcú založiť rodiny. Za 12 rokov sa toho dalo stihnúť dosť.
PS
V záujme môjho duševného zdravia prosím neargumentovať príspevkom na úrok v rámci tzv. hypo-úverov pre mladých. Kozmetika ma nezaujíma …
Pán Juhár, nič v zlom, no Rakúsko je možné len veľmi ťažko nazývať liberálnou demokraciou. Presný opak. Rakúsko desaťročia buduje silný sociálny štát (sami oficiálne tomu hovoria „štát blahobytu“). Asi by to rád robil aj Fico, ale čiastočne to nevie a čiastočne nemôže.
Od študentských čias si pamätám, ako Rakúšania sústavne zdôrazňujú „sociálne partnerstvo“. Hoci žiadna z veľkých rakúskych strán liberalizmus nezavrhuje, prevažne liberálny program má v súčasnosti len NEOS, ktorý má asi 5 % podporu.
Napokon, aj tie programy podpory bývania sú v Rakúsku štátne a verejné. Nerobia to žiadni „dobrí liberálni kapitalisti“.
a navyše : PRáVA BEZ ZODPOVEDAJúCICH POVINNOSTí sú len POLOPRAVDA – a tá je hošia ako klam
lebo v nerozmýšlajúcich vzbudzuje ilúziu dôveryhodnosti : viď akože demokracia…
Prestal som komentovať na stránkach DAVDVA, pretože zisťujem, že to nemá cenu. Dookola sa tu opakujú veci, z ktorých mi vlasy dupkom stávajú.
Ten boj proti liberálnej demokracii, demokracii, globalizácii, ap., ale nie proti kapitalizmu robí z tzv. ľavice i DAVDVA obyčajný konzervatívny socialistický smer, ale niet tam nič ľavicové. Ľavica je pokrok, revolučnosť, poznanie – a to tu chýba. To je základná príčina toho, že voliči tomuto smeru nedôverujú, pretože konzervatívna ľavica – to je nezmyselné spojenie.
K niektorým tézam v článku.
Dávid, voľný trh skončil pred 100 rokmi. Oznámil to už v r. 1926 M. Keynes vo svojej práci The End Laissez-Faire. V r. 1848 začala kríza klasického (pravého) kapitalizmu laissez-faire, kapitalizmus prestal zodpovedať úrovni výrobných síl, preto sa objavili krízy z nadvýroby. Kapitalizmus na to reagoval v snahe o zefektívnenie koncentráciou a centralizáciou výroby, z kapitalizmu voľného trhu sa menil na monopolný kapitalizmus. Voľný trh znamenal minimalizáciu zásahov štátu do ekonomiky, v monopolnom kapitalizme naopak pre zachovanie akej-takej konkurencie sú nutné zásahy štátu, monopoly rušia akúkoľvek konkurenciu a voľný trh. Veď sa len pozrime, koľko zásahov robia USA, koľko Európska komisia.
Oceňujem, že tento záver vyslovil Marián Moravčík, jeho komentár.
A dobrá je aj poznámka Mariána Moravčíka, že je advokátom voľného trhu. Tzv. ľavica je tak zablokovaná vo svojich dogmách, že si nevšíma pohyby vo svete. Čo má konanie USA spoločné s voľným trhom, nič. Naopak, zrejme väčšina ľavičiarov prehliadka vyhlásenia Číny, čínskeho prezidenta, že sa stavia za voľný svetový trh, liberalizovaný globálny obchod. Socialistická Čína presadzuje globálny voľný trh, pretože víťazí v technologickej konkurencii, naopak, kapitalistické USA (a vôbec západoeurópske krajiny) sa snažia stavať bariéry voľnému trhu.
Samozrejme, bolo by potrebné presnejšie definovať chápanie voľného trhu, že sa ním myslia viaceré procesy a mechanizmy – či ním myslíme klasický kapitalistický voľný trh (laissez-faire, voľnú hru ponuky a dopytu), ktorý po r. 1928 zanikol a máme tu len tvrdo regulovaný trh. Alebo ním myslíme odbúravanie prekážok pre obchod, clá, rôzne prirážke, dane, ap. Vnútri územne sa zväčšujúcich systémov. Napr. niekedy existovali obchodné bariéry aj pre obchod medzi mestami, po vzniku národných štátov sa tieto odstránili, mestá dnes medzi sebou voľne obchodujú. A dnes globalizácia, zefektívňovanie výroby a využívanie lacných technológií aj našimi antiglobalistami je založená tiež na globálnom voľnom trhu, ktorého lídrom sa dnes stáva socialistická Čína.
Položme teda dôraz na kapitalizmus, a nie voľný trh, voľný trh môže na základe pokrokovejšieho systému priniesť lacnejšie technológie, výrobu.
Liberálna demokracia
Konzervatívna ľavica (presnejšie konzervatívny socialistický smer, sem patrí aj DAVDVA, tu je odpoveď aj Imrichovi Juhárovi, že nevidí okolo seba žiadneho konzervatívneho ľavičiara) si vyrobila strašiaka z liberálnej demokracie – ale nie kapitalizmu. Tvrdíte, že „všetky články všeobecnej deklarácie nie je možné v liberálnej demokracii naplniť, lebo sa vylučujú s jej hlavnou podstatou a tou je voľný trh“.
Prečo zamieňate kapitalizmus a liberálnu demokraciu? Všetky články všeobecnej deklarácie nie je možné uplatniť v kapitalizme, prečo by to nešlo v liberálnej demokracii. Liberálno-demokratický môže byť hociktorý spoločensko-ekonomický systém, ide len o možnú politickú podobu ekonomického systému. Aj Saudská Arábia je prakticky liberálno-demokratickým feudálnym systémom, ak si ju porovnáte s klasickým feudálnym systémom. V ekonomických základoch (systéme spoločenských vzťahov, hlavne výrobných vzťahov a z nich hlavne vlastníckych vzťahov) hľadajte ohraničenia, ktoré danej historickej podobe liberálnej demokracie nedovoľujú uplatniť všetky práva.
Kapitalistická liberálna demokracia a kapitalistický voľný trh prakticky nemajú nič spoločné, historicky sa míňajú. Kedy sa dá hovoriť o liberálno-demokratickom kapitalizme: Po druhej svetovej vojne, ale skôr po r. 1968 (aj to napr. vo Francúzsku v súvislosti s autoritatívnym De Gaullovým systémom s problémom). Kapitalistický voľný trh však začal zanikať práve s nástupom demokratickejšieho kapitalizmu po r. 1848, buržoázno-demokratických revolúciách, ako som napísal, definitívne skončil s Veľkou hosp. krízou 1929-33, keynesianizmus je systémom regulovanej, štátnej kapitalistickej ekonomiky.
Liberálna demokracia na novom sociálno-ekonomickom základe – socialistickom, komunistickom, atď. môže vymenované práva zabezpečiť.
Celý tento článok pokladám za nezdar. Ja viem, že to tak nie je myslené, pretože takto je nasmerovaná celá konzervatívna ľavica. Ale ten článok v podstate vyznel ako obhajoba kapitalizmu a bránenie socializmu, globalizácii, komunizmu, pretože sa bráni ich premene do liberálno-demokratickej podoby. Ako inak chápať nadpis NEDOSTATKY LIBERÁLNEJ DEMOKRACIE, ale nikde ani slovkom nie je spomenutý KAPITALIZMUS. Po takýchto masívnych útokoch, ako tu predvádza aj DAVDVA, sa málokto z ľavičiarov bude hlásiť k liberálnej demokracii, k liberálno-demokratickému socializmu a komunizmu, to skôr už ku kapitalizmu.
Ale oceňujem dobrý komentár Mariána Moravčíka, napr. hovorí o liberálno-kapitalistickom systéme, čo jasne upresňuje, o akom liberalizme hovoríme. Pritom odmietal prívlastky:-)
Pán Antal, máte pravdu v tom, že ak chceme diskutovať o pojmoch, musíme sa najprv zhodnúť na ich definíciách a až potom posudzovať (porovnávať) ich výhody, nevýhody , klady, zápory a podobne. Aspoň tak tomu rozumiem.
Samotný pojem „liberálna demokracia“ je dosť nešťastný a každý si ho asi zadefinuje po svojom a potom je ťažká diskusia. Pritom podľa štátoprávnej definície (som právnik) demokracia je forma vlády, t.tj. súhrn metód a spôsobov vládnutia, t.j. politický režim (môže byť zastupiteľská alebo priama).
A teraz otázka: čo je to liberálna demokracia?
Zrejme sa v článku myslia dnešné najmä západne kapitalistické štáty v širokom slova zmysle, čiže je tu zahrnutá aj forma spoločenského zriadenia – kapitalizmus. A podľa hodnôt, ktoré sú teraz preferované a presadzované ide tu o liberálne „hodnoty“.
No a tu sa debata môže rozšíriť do nekonečna, pretože pod pojmom „liberálna demokracia“ si každý predstaví niečo iné …
A ešte často sa pomiešajú politologické kritériá, t.j. ľavica, pravica, konzervativizmus a liberalizmus a tomu zodpovedajúce politické strany a smery, prípadne ich kombinácie. A zmätok je dokonalý …
Pán Juhár, súhlasím, ako som sám napísal, pod liberálnou demokraciou sa myslia rôzne procesy. Ale práve preto sa mi nepáči taký masívny útok proti liberálnej demokracii, keď nie je vlastne ani jasné, kto čo tým myslí.
Odporúčal by som bojovníkom proti liberálnej demokracii sadnúť si v regionálnych mestách na lavičku a pozorovať život, aj pred obchodnými domami. Dá sa tak trochu vycítiť, že im systém liberálnej demokracie, určitá voľnosť vyhovuje, ale nie kapitalizmus s jeho obrovskými príjmovými rozdielmi, rozkrádaním, mafiami, ničením prírody v mene zisku.
Preto myslím, že Smer vyhrával voľby, pretože si ľudia v ňom spojili socializmus s liberalizmom, a zároveň nešiel do extrémov liberálneho kapitalizmu s LBGT ideológiou, pedofíliou, podporou aj parazitického spôsobu života jednej menšiny ap. Keby nebol spájaný s korupciou, oligarchami, dlhodobo by si udržal vládu.
Ak tzv. autentická ľavica tak masívne bojuje proti liberálnej demokracii, to voličov môže odradiť, pretože nevedia, čo im vlastne ponúka: autoritatívny systém, konzervatívne hodnoty (aj keď Slovensko je dosť konzervatívne), preto ľavica mimo Smeru má okolo 1 percenta.
Vy ste právnik, viete posúdiť tento pojem z právneho hľadiska. Ľuboš Blaha, Lukáš Perný či ďalší majú dobré politologické znalosti, prečítané západné pramene. Ja osobne tieto pramene nemám prečítané, ani mi nechýbajú, ale zase mám historický nadhľad, z ktorého posudzujem tieto pojmy. Preto by mali ľudia, ktorí o to majú záujem, hoci aj na týchto stránkach, najprv prediskutovať pojmy z rôznych strán.
Určite, laco bude frflať, že netreba teoretizovať, ale písať o problémoch obyčajných ľudí. Ako som pochopil z jeho príspevkov, myslí tým asi pokecať si, aký je život zlý a tým skončiť. Lenže stačí sa pozrieť do histórie, chudoba, život ľudí sa zlepšoval hlavne zmenou systému na nový, nielen vylepšovaním starého. Nuž a najprv treba mať zadefinované, ako by mal vypadať taký nový systém. K tomu pokecanie si, aký zlý je kapitalizmus, nestačí.
Pri moci je TAKZVANA sociálna demokracia = ale v skutočnosti je to len nástroj
OLIGARCHOV aby si čo najviac a najľahšie brali z peňazí a majetku nás všetkých !
Aby sa štát, samosprávy, rodiny zadĺžili ! DLHY rastú a… !
Aká je odpoveď DAVDAVA?
Podpora smeru fica blahu a spol. !!!
To je tá ľavicová a neliberálna orientácia ?
Vznikli nové podľa programov ľavicovejšie subjekty = Progresívne Slovensko a SOCIALISTI.
Odpoveď na DAV DVA ? Drvivá väčšina bude aj tak podporovať blahu…
Dám len jednu jedinú otázku :
Viet že v tom ZLOM liberálnom kapitalistickom Novom Zélande majú všetci
občania dôchodcovia JEDNU ROVNAKÚ výšku PENZIE = dôchodku ?
Skúste sa spýtať voličov smeru, skúste sa spýtať SEBA:
Som za to aby na SLOVENSKU bol rovnaký dôchodok pre všetkých ?
To je pravý obraz občanov = to je presný OBRAZ ľavicovosti.
Odpoveď.
Pán Zvolen, mätiete, Progresívne Slovensko je asi také ľavicové ako sladká soľ.
Pán Zvolen,
pozrite si čerstvo zverejnený program Progresívneho Slovenska. Tam nie je nič ľavicové, ešte aj ministerstvo hospodárstva chcú zrušiť. Zrejme preto, aby jeho veličenstvo Trh bol absolútne voľný (aj s jeho neviditeľnou rukou).
Páni (vyššie) po definíciu liberalizmu si môžeme skočiť napríklad do Encyclopedia Britannica (https://www.britannica.com/topic/liberalism). Aj by sme sa dozvedeli, že tá definícia nie je celosvetovo jednotná a tak napríklad aj naša SaS má svoju vlastnú definíciu liberalizmu, ktorú presadzuje, a ktorá je úplne legálna.
Bolo by len akademickou kratochvíľou, keby sme si definovali liberalizmus len tak z prsta. Dávidov článok je stručný a verím, že liberalizmom, ktorý kritizuje, má na mysli náš reálny slovenský (riadne spotvorený) liberalizmus, určite nie pomerne civilizovaný liberalizmus americký.
Tiež si nemyslím, že keď liberalizmus definuje ako svoju agendu celý rad občianskych slobôd, tak Dávid vyzýva, aby sme šmahom zrušili všetky.
Podľa mňa je ústredným deliacim problémom, medzi nami (Dav2) a slovenským liberalizmom, názor na úlohu štátu v spoločnosti. Slovenskí liberáli ho programovo chcú minimalizovať a Dávid im práve povedal, že keď minimalizujú úlohu štátu, slovenské reálie sú také, že tým zmenšia aj ostatné slobody, ktoré majú v agende.
V kocke som článok pochopil takto.