Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Jaro Vlnka: PODVEČER V SAIGONE. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018, 1. vyd., 159 s., ISBN 978-80-8202-017-8
Vlnkova novela približuje osudy mladíka, ktoré-ho zmyslami uchopujeme ilúziu textu. Prostredníctvom protagonistovho príbehu vnímame atmosféru sklonku 20. storočia v Podo-lanskom (= Partizánske), neveľkom meste na stredozápade Slovenska, citeľne ovplyvnenom „dobrodeniami“ industrializácie socializmu. Inteligentný, no nie intelektuálsky hrdina a rozprávač nás sprevádza svetom svojej mladosti. Polorozpadnutý letohrádok a výprava s partiou doň. Výlet na festival v rímskom amfiteátri mesta pri Jadranskom mori. Dychtivé sledovanie hororov a trilerov z kaziet VHS na poločiernom trhu a v novootvorenej videopožičovni. Figúrky skrachovaných mudrcov i obyčaj-ných čudákov, skice bežných osudov ľudí, podopierané lakťami o stoly bez obrusov v krčmách uprostred robotníckej štvrte, prešpikovanej šikmooký-mi prisťahovalcami.
Rifľovo tričková šmelina, napätie medzi etnikami, prvé nepokoje a lásky.Do textu v istom okamihu vstupuje záhadná žena. Na chvíľu. Potom mizne z dočasného úkrytu v skladisku uzučkým okienkom. Hrdina zostáva zaborený po uši v nebesky modrých džínsoch. Voňajú tak trocha Čínou a púpavovým čajom. Exotická kráska pochádza z Vietnamu, na Slovensku zotrváva z ekonomických dôvodov, jej osud má zjavne reálne kontúry. Pre protagonistu a čitateľov sa zároveň stáva aj osudovou ženou, tajomnou dráždivou femme fatale, s ktorou sa autor (celkom vážne) pohráva a prostredníctvom nej obratne rozochvieva priepustnú membránu medzi realitou a fantastikou. Vlnka je kultivovaný prozaik, preto na premiestňovanie medzi svetmi používa rafinovanejšie, sofistikovanejšie metódy ako brány či portály autorov populárnej literatúry. Skutočnosť v jeho poznaní stáva sa i vírom asociácií, spomienok a túžob.
Štvrť slovenského mestečka Podolanské sa prekrýva s vietnamským sídlom nielen názvom (Saigon), lež i atmosférou a náznakmi. Vlnka akoby nenápadne podával kľúče od alternatívneho sveta, keďže čoraz zreteľ-nejšie cítime, že možnosti môžu byť rozličné, no sú rovocenné. Práve ustavičný posun na osi naše – cudzie, slovenské – exotické, reálne – fantastické, vtedy – predtým, vedomé – nevedomé a ustavičné rozkmitávanie spomenutej membrány svetov udržiavajú čitateľa v napätí – miestami aj bez ohľadu na reálny vonkajškový dej. Prechody medzi „tu“ a „tam“ sú zvládnuté bravúrne, takže počas čítania neraz po-cítite prekvapenie z presunu či noetickú neistotu.Ovzdušie faktmi presýteného zemitého realizmu (pasáž opisujúca súčasti počítača začiatku deväťdesiatych rokov má dnes už historicko-poznávaciu hodnotu) je premknuté mysterióznomystifikačnými motívmi. Počas spomenutej výpravy do zrúcaniny letohrádku hrdinovia hľadajú magickú cestu cez priesvitný povrch zrkadla. Výpravy do detstva, zasadené do prostredia opísaného s citom pre nahmatanie archetypov vo mne opäť prebudili závan pôžitku z nostalgického desu excelentnej novely Telo od Stephena Kinga. Aura mystery príbehov pôsobí zasa trochu mitanovsky. No Vlnka kráča naj-mä vlastnou cestou. Halucinoidný, onirický prvok epickú štruktúru textu nerozbíja, ale dodáva jej dimenziu inakosti. Celok drží autor obratne pokope prostredníctvom faktografického rozprávania v prvej osobe. V texte sa vyskytujú aj priame citácie dokumentov (lekárska expertíza) či vecnej literatúry, ktoré zvýrazňujú kontrast a motív tajomstva.
Protagonistovi zmizol kamarát, no aj celkovo sa odohrávajú čudné veci. V neďalekom pohorí sa strácajú ľudia už desaťročia – autor nás zoznámi s hodno-vernými svedectvami príbehov a predostrie i osobnú skúsenosť cesty s otcom do hôr, počas ktorej na kopci odrazu prestane platiť gravitačný zákon…Hoci aj u Vlnku platí ono známe „za všetkým hľadaj ženu“, ženský princíp sa nestáva mýtom, zaznieva skôr ako leitmotív a prekvapujúco rytmizuje príbeh o hľadaní strateného kamaráta, ktorý by mohol byť i detektívkou…Vlnkov literárny počin nie sme schopní vnímať mimo kontextu bližších či vzdialenejších podnetov. Okrem spomenutej dvojice King – Mitana tu rezonujú magický realizmus, slovenský naturizmus, Tatarkova Panna zázračnica, Horváthov Život s Laurou, Švatnerova Zuna z Nevesty hôľ, talianske krásky Hrušovského noviel. Ani jedna z literárnych dám však nie je Vietnamka Linda (Ling Nguyen), no nie-len preto je Vlnkovo dielo rozpoznateľné. Osnovu príbehu s tajomstvom ozvláštnenú tušením exotickej vidiny autor preplieta so záznamom osudu človeka, vystaveného krážom reality. Mystifikačná hra je zámienkou uvažovať o bytí, kde človečina bolí o to väčšmi, že každá lož sa vládze tváriť ako symbol. No múdrosť nedozrie a nie sú vytasené ani nijaké ponaučenia. Len trpkosť, súvislosti a útržky: „Veď život nie je celistvý, hoci by som si veľmi prial, nemôžem ho vypointovať ako príbeh. Nakoniec nám z minulosti zostanú iba záblesky“ (s. 157).
Miloš Ferko, Literárny týždenník