Milan Šimečka o Októbrovej revolúcii: Lenin musel korigovať ortodoxné utopické revolucionárstvo po realistickej línii

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Dnes už málokto vie, že filozof a disident Milan Šimečka (mimochodom otec Martina Milana Šimečku, dedo Michala Šimečku), po ktorom je pomenovaná antikomunistická Nadácia Milana Šimečku bol pôvodne marxista, aj keď sa z neho neskôr stal popperovec a svoje pôvodné názory poprel. Vydal dve knihy, ktoré analyzovali dejiny utópií a vzťah utopizmu a marxizmu (Sociálne utópie a utopisti a Kríza utopizmu). Vydá niekedy Nadácia Milana Šimečku tieto dve zabudnuté knihy, ktoré nemožno nikde zohnať? Vzhľadom na to, že sa blíži výročie tzv. Októbrovej revolúcie (1), bude zaujímavé odcitovať v tomto kontexte pasáž z jeho knihy Kríza utopizmu, ktorá je dnes prakticky nezohnateľná. Mimochodom, text odporúčame aj autorom inkvizičných antikomunistických zákonov (špeciálne bývalému autorovi článku o nepopierateľnom význame SZM, Ondrejovi Dostálovi), ktoré v podstate obmedzujú slobodu slova a presvedčenia.

„Revolucionári, ktorí položili životy za krajne utopické predstavy, pokladali svoju obeť za nevyhnutný vklad do odvekého zápasu o pokrok. … Utopizmus Gercena, Černyševského, utopizmus narodovoľcov, všetky ostatné plány na prestavbu ruskej spoločnosti – podľa socialistických a komunistických predstáv – pochádzali bez výnimky z revolúcie ako základného predpokladu skutočného pokroku.

Tie isté podmienky a tradícia hrali rozhodujúcu úlohu v tom, že marxizmus si uchoval v Rusku svoje pôvodné revolučné zameranie a že jeho reformistická západoeurópska mutácia bola v Rusku vždy oveľa slabšia. Boli to konečne aj typické ruské podmienky, ktoré umožnili, že v Rusku zvíťazila revolúcia, úplne ovládaná socialistickými a komunistickými predstavami.

Utopické myslenie bolo typické najmä pre masy roľníkov – revolúcia bola v svojich hlavných prejavoch veľmi realistická.

Lenin sám dbal na realistickosť a praktickosť revolučných postupov veľmi dôsledne. …Lenin musel vlastne korigovať ortodoxné utopické revolucionárstvo, ktoré, tak ako vo všetkých doterajších revolúciách, ohrozovalo realistické výsledky revolučného zápasu zľava. …

Dnes je však nepochybné, že ďalší pozitívny vývin revolúcie podmienila jej schopnosť čeliť zvodnej ilúzii pernamentného revolucionárstva a rozvíjať sa po realistickej línii.“

„Muži, ktorí tvorili históriu márnych zápasov o nastolenie komunizmu a bratstva, sa preslávili obrovskou oddanosťou ideálu, odosobnenou obetavosťou a láskou k chudobným a utláčaným. Boli medzi nimi mučeníci inkvizície, Savanarola a Müntzer, Babeuf a Buonarotti, prví robotnícki vodcovia, Weigling a Cabet, bojovníci Komúny atď. Mnohí z týchto mužov položili svoje životy v presvedčení, že ich obeť kliesni cestu ku krásnej komunistickej budúcnosti ľudstva. …Prvé opatrenia ruskej revolúcie fakticky naplnili ľudové predstavy o rovnosti, pretože dokonale rozlomili tradičné vlastnícke vzťahy a nastolili zvláštny druh slobody bez majetkového cenzu. … Revolučná rovnosť je v podstate aktom historickej spravodlivosti a vyplýva z dynamiky revolúcie, z jej živelných síl.“

Milan Šimečka, Kríza utopizmu, s. 74, 122-5

Pozn. 1 Októbrová revolúcia (iné názvy: boľševická revolúcia, červený október; Veľká októbrová socialistická revolúcia) bol ozbrojený prevrat v Rusku, ktorý sa odohral 7. novembra 1917 (25. október podľa juliánskeho kalendára, ktorý vtedy v Rusku platil). Bol uskutočnený z iniciatívy vodcu niekdajšej boľševickej frakcie sociálno-demokratickej strany Ruska V. I. Lenina. Revolúcia zásadne poznamenala dejiny 20. storočia. V roku 1922 bol na bývalom území krajiny vyhlásený Sovietsky zväz. Vďaka tzv. VOSR (Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii) bol uzákonený 8-hodinový pracovný čas, zvýšili sa sociálne práva a platy pracujúcich, odbory a kolektívne vyjednávanie je ukotvené v zákone; ukončila sa svetová vojna a otvára sa otázka práva národov na sebaurčenie. A tak pod vplyvom Lenina (či už v pozitívnom či negatívnom zmysle) sa zakotvujú v ústavách nových národných štátov aj sociálne základy nových republík. V Rusku je prvý krát v histórii zavedené bezplatné štátne zdravotníctvo pre všetkých občanov, povinné a bezplatné vzdelanie, emancipácia žien a zavedenie Medzinárodného dňa žien, rozvoj novej avantgardnej kultúry, dekréty o miery a pôde, znárodnenie ako precedens. Na druhú stranu mala VOSR je negatívne následky predovšetkým v občianskej vojne a celej rade neprávostí, ktoré sa v jej dôsledku spôsobili a od ktorých sa samozrejme dištancujeme.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

2 thoughts on “Milan Šimečka o Októbrovej revolúcii: Lenin musel korigovať ortodoxné utopické revolucionárstvo po realistickej línii

  • 17. októbra 2020 at 11:58
    Permalink

    Utopie se uskutečnila a přestala být snem. Díky statečným , zásadovým lidem.

     
    Reply
  • 17. októbra 2020 at 12:31
    Permalink

    mal aj takéto výroky…. ale v jeho prípade to vyzerá tak, že jablká odpadli ďaleko od stromu….. až k sorosovi
    “Civilizácia, ku ktorej svojím pôvodom patríme, nemá konečne príliš na výber v krokoch do budúcnosti: nemôže spory medzi národmi a sociálne antagonizmy riešiť vojnou, pretože by sama zanikla, musí spravodlivo rozdelovať prácu i bohatstvo, ku ktorému sa dopracovala a následne musí obnoviť rovnováhu medzi svojou priemyselnou aktivitou a hrubo vykorisťovanou prírodou (M.ŠIMEČKA)”.

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom