Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Človek nie je ničím iným, len radom jeho činov.
– Hegel
27. augusta 1770 sa narodil filozof Georg Wilhelm Friedrich Hegel. Bol to nemecký filozof, predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie, autor systematickej teórie dialektiky (Dialektika). Významným spôsobom ovplyvnil myslenie o štáte.
Heglovo dielo je zrovnateľné s odkazom Kanta, Fichte, Schellinga a ďalších velikánov filozofie. Svojou dialektickou teóriou filozofie dejín neovplyvnil len Karola Marxa, ale aj otca slovenskej štátnosti, Ľudovíta Štúra.
Hegelovými hlavným prínosom je objav dejinnosti: svet nie je nemenné, stále usporiadanie, ale jedno nesmierne dejstvo, v ktorom svetový duch hľadá cestu sám k sebe.
V ľudstve sa uskutočňuje sloboda a rozum vesmíru tým, že rastie ľudské uvedomenie a schopnosť pretvárať svet. Tomu, čo jest, nemožno rozumieť inak než ako procesu, zmene, vývoji, pokroku, ceste k dokonalosti, prípadne i zápasu protikladov.
Cesta ducha a zákonitá dejinnosť sveta začína uzavretým absolútnom, ktoré je totožné s ničotou. Z kozmologického hľadiska sa dá hovoriť o singularite v období pred veľkým treskom. Absolútno sa potom začína realizovať v prírode, aby nakoniec po mnohých miliardách rokov dalo vzniknúť vedomia a spoznávalo samo seba.
O Hegelovi sa hovorí, že jeho koncepcia predstavuje filozofické veľhory.
(red)