PRIPRAVUJEME: Do nového tlačeného čísla prispel aj významný slovenský futurológ a filozof, docent Ladislav Hohoš

Nové číslo bude skutočne pestré. Ďalším autorom, ktorého dnes predstavíme je slovenský futurológ Doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc. Je to slovenský filozof a futurológ, ktorého predmetom záujmu sú otázky sociálnej filozofie a vedeckotechnického vývinu. Je zakladajúcim členom slovenskej Futurologickej spoločnosti a zakladajúcim členom spoločnosti Network for Critical Studies of Global Capitalism (2011). V rokoch 1963 – 1967 študoval na Gymnáziu Novohradská v Bratislave. V rokoch 1967 – 1973 absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK) v dvojodbore filozofia – anglistika (Mgr.). V roku 1973 nastúpil ako interný vedecký ašpirant na Katedru marxisticko-leniniskej filozofie FiF UK, kde v roku 1975 získal pozíciu odborného asistenta. Rigorózne konanie absolvoval v roku 1976 (PhDr.) a dizertáciu v roku 1981 (CSc.). Za docenta bol vymenovaný roku 1987, v odbore filozofia.[4] Momentálne pôsobí ako docent na Katedre filozofie FiF UK, kde vyučuje sociálnu a politickú filozofiu. Otvorene kritizuje liberalizmus a kapitalizmus (voľný trh), pričom podporuje myšlienky sociálnodemokratických (socialistických) a komunistických alternatív tohto spoločenského a ekonomického systému.

Ukážka z článku

Ruský utopický socialista N.G.Černyševskij napísal svoj román Что делатъ? vo väzení. Idea roľníckej revolúcie a postava asketicky disciplinovaného revolucionára Rachmetova inšpirovala V.I.Lenina k rovnomennej stati (1902), venovanej zmätku a kríze vtedajšej sociálnej demokracie. Táto bola  rozdelená na dva smery, ktoré sa ani vtedy, ani dodnes, nepodarilo zjednotiť. S odstupom storočia môžeme konštatovať, že ani reformistická sociálna demokracia, ani konšpiratívne revolučné komunistické strany druhej Internacionály neuspeli.

Úspechom západnej sociálnej demokracie nepochybne bol štát blahobytu, určitý druh sociálneho konsenzu, umožnený povojnovou konjunktúrou v situácii studenej vojny, kedy sociálne výdobytky boli predmetom ideologického boja. Západní sociálni demokrati veľmi dobre vedeli, že ide o dočasný priaznivý trend, podmienený do značnej miery  tlakom tzv. svetovej socialistickej sústavy. Tento model, napríklad nemecká tripartita, bol príťažlivý po roku 1989 v transformujúcich sa krajinách, lenže jeho východiskové predpoklady práve vtedy zanikali a nedajú sa jednoducho znovu nastoliť. Financializácia kapitalizmu ako nový spôsob dosahovania zisku odzvonila snom o blahobyte pre pracujúcich a stredné triedy, z ktorých sa stáva prekariát alebo jednoducho marginalizovaní prebytoční ľudia.

Podľa Marxa triedny boj umožňuje vyriešiť protirečenia spôsobu výroby prostredníctvom socialistickej revolúcie. Lenže existujú rôzne spôsoby boja a nastoľovania hegemónie, prvý s tým prišiel A.Gramsci. Triedny boj ako taký nezaniká, lež nevytvoril uvedomelú triedu pre seba, ale rozptýlené masy. N.Fraserová  zavádza termín boundary struggles  (pomedzný boj) na inštitucionálnych hraniciach kapitalizmu, kde sa stretávajú sociálni aktéri a ich záujmy, t.j. upevniť alebo zrušiť systém. Tieto hranice spočívajú medzi ekonomikou a politikou, medzi spoločnosťou a prírodou, medzi produkciou a reprodukciou. Nachádzame sa vo všeobecnej kríze, kedy jeden režim akumulácie tak či onak uvoľňuje  miesto druhému. Triedny boj a pomedzné boje sú navzájom prepletené, zo strany stúpencov zmeny aktivisti a ich aktivity vytvárajú „kontrahegemóniu“.

Čítajte viac v pripravovanej revue DAV DVA

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


One thought on “PRIPRAVUJEME: Do nového tlačeného čísla prispel aj významný slovenský futurológ a filozof, docent Ladislav Hohoš

  • 16. septembra 2019 at 11:48
    Permalink

    S uspokojením sledujem expandujúci záujem slovenskej inteligencie o vyjadrovanie sa k súčasnosti, i úvahám o možnom vývoji budúcnosti.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom