Richard Sťahel: Na okraj jedného trestného stíhania

Na okraj jedného trestného stíhania za popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti

Národná kriminálna agentúra pokračuje vo svojom snažení stanoviť nástrojmi orgánov činných v trestnom konaní rámec, resp. hranice „legálnej“ politickej diskusie. Tak už len treba dúfať, že NAKA bude dôsledná a začne trestné stíhanie voči všetkým, ktorí ešte stále bagatelizujú, či dokonca adorujú zločiny kolonializmu a postkolonializmu, vrátane iniciovania násilných zmien režimov a podpory jednej zo strán občianskej vojny, ktoré vďaka takýmto zmenám režimov vznikli. Všetky tieto aktivity sú zločiny politických režimov, ktoré sú neraz sprevádzané masovým porušovaním ľudských práv – vyháňaním, mučením, vraždením, a to neraz i masovým.

Trestné stíhanie takýchto názorov a postojov by malo byť naozaj dôsledné, pretože predstava nadradenosti (rasovej, kultúrnej, politickej či náboženskej) a z nej plynúceho práva kolonizátorov obsadiť a vykorisťovať „necivilizovanú krajinu“ a v nejednom prípade dokonca fyzicky zlikvidovať domorodé obyvateľstvo takejto krajiny, je ideovým východiskom fašizmu a nacizmu. Rovnako ako metódy realizácie takto motivovanej politiky. Vyvinuté a používané v Afrike, Indii či v Amerike, stali sa vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti, až keď ich fašisti a nacisti začali používať v Európe – o. i. aj preto, že Taliansko a Nemecko nemalo dosť vlastných kolónií mimo Európy, kde by mohli získavať zdroje pre svoje ekonomiky a poskytovať svojim mladým ambicióznym mužom priestor na realizáciu, ako na to upozornil Albert Schweitzer. Tak ako to mohli robiť, a to dokonca aj po druhej svetovej vojne, politické režimy Veľkej Británie, Francúzska či Belgicka, ktoré napriek týmto praktikám nemali problém označovať sa za demokracie. Nemecko o svoje kolónie v Afrike a Tichomorí prišlo v dôsledku porážky v Prvej svetovej vojne, ale ešte pred jej vypuknutím stihlo vo svojich kolóniách v Afrike spustiť rozsiahlu genocídu domorodého obyvateľstva.

Počet obetí európskych civilizačných a misijných výprav mnohonásobne prevažuje počet obetí hitlerizmu i stalinizmu, takže ak koncepciu univerzálnych ľudských práv berieme naozaj vážne, mali by byť stíhaní všetci propagátori takýchto výprav, rovnako ako tí, čo bagatelizujú počty obetí, sociálny rozvrat a environmentálnu devastáciu, ktorú snaha o „civilizovanie“, teda poeurópštenie väčšiny sveta vyvolala. A to aj preto, že tieto snahy stále nie sú len poľutovaniahodnou minulosťou, ale pokračujú v podobe dohôd o „voľnom obchode“ a „ochrane investícií“ či dokonca vo forme otvorených vojenských intervencií a zmien režimov v krajinách, ktoré nezdieľajú nadšenie Západu pre takúto formu vývozu „demokracie“ a „slobody obchodu“.

Či už samotný kolonializmus alebo postkolonializmus boli a sú zločinmi konkrétnych politických režimov, bez pochýb boli a sú zločinmi proti ľudskosti, vo svojej obludnosti a rozsahu neprekonanými ani totalitnými režimami minulého storočia. Schvaľovanie režimov realizujúcich koloniálnu a postkoloniálnu politiku, popieranie obetí tejto politiky, rovnako ako adorovanie politikov, ktorí boli jej strojcami by preto malo byť stíhané rovnako, ako v prípade popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti. Už len preto, aby sa ukázalo, že zákony naozaj platia pre všetkých rovnako. Ak to myslíme vážne aspoň s tou občianskou rovnosťou a občianskou spoločnosťou.

Richard Sťahel, vyšlo v Novom slove

---