Z korešpondencie: Dialektická analýza ekonómie

Reakcia na volanie pápeža Františka:

„Nemôže dôjsť k ozajstnému mieru, ak nedokážeme, že sme schopní vytvoriť spravodlivejší ekonomický systém,“ (TU)

V článku „Atomizácia spoločenského poznania a extrémizmus“ (TU2) som konštatoval, že monoteistická prax v spoločenských vedách vedie k extrémizmu.

Dnes sa budem venovať „Ekonomickému poznaniu spoločnosti“, z pohľadu dialektického (vedeckého) poznania.

Dialektické skúmanie procesov v prírode popísal podrobne Hegel a na procesy prebiehajúce v spoločnosti rozšíril Marx. Jeho základom je všeobecne platný zákon o „jednote a boji protikladov“ (protipólov). Existencia protikladov (vnútorných protirečení) je hybnou silou, dynamikou vývoja. To predpokladá, že máme k dispozícii presne stanovené protipóly skúmaného javu a tieto sú navzájom prepojené. Potom môžeme tieto protirečenia nielen skúmať ale aj ovládať. Ak tieto protipóly netvoria jednotný celok potom ich svojvoľný pohyb vedie k extrémizmu v podobe vzájomnej deštrukcie či odcudzenia sa.

Základným obrazcom v spoločnosti, ktorý na tomto princípe vznikol a existuje dodnes je RODINA ktorá vytvorila celok na entite jednoty „dobra i zla“, medzi mužom a ženou, ktorá plodí deti, tieto vychováva a spoločne hospodári.

Toto domáce hospodárenie položilo základy ekonomického myslenia. Svoj vedecký výraz našlo v pojme „oikonómia“ čo znamená: „oikos“ = dom alebo domáce hospodárstvo a „nomos“ = zákon. Ekonómia je teda prísna (exaktná) veda, ktorá sa zaoberá zákonmi domáceho hospodárstva, má prísne pravidla aj ohraničenie. Rodina môže hospodáriť len s tým čo sa jej podarí vytvoriť či získať. Väčšími celkami obhospodarovania na tomto princípe priamo s reálnymi hodnotami boli uzatvorené rody a občiny.

Táto veda sa evolučne vyvíjala a dokázala zvládnuť v uzatvorených jednotkách, aj hospodárenie nielen s reálnymi hodnotami ale aj s ich obrázkami v podobe peňazí. Dnes ju poznáme pod pojmom mikro ekonómia. Svoje dialektické, písomné vyjadrenie získala na konci 14. storočia v podobe podvojného účtovníctva, ktoré je zároveň ohraničením mikroekonómie a teda aj dialektického (vedeckého) ekonomického myslenia.

Mikroekonómia predstavuje absolútnu ovládateľnosť ekonomických procesov v rámci jednotky a ich transparentnú kontrolu s presnosťou jedného centa. Dialektická „jednota“ (rovnováha) jednotky je vyjadrená súvahou v ktorej °°°suma aktív = sume pasív°°°, ktorá bez vonkajšieho vplyvu nemôže vykázať zisk ani stratu. Vnútorný „boj“ v rámci jednotky je však samozrejmosťou z dôvodu potreby jej zdravého evolučného vývoja a prejavuje sa vnútornými ziskami a stratami jej zložiek (jedincov) ktorých sumy sa však rovnajú na cent presne.

To čo je v ekonomickom poznaní vedecké, týmto ohraničením však končí!

Obchod medzi jednotkami (oikos – domovmi) položil základy dnešnej makroekonómii v ktorej neplatia žiadne všeobecné zákonitosti a nie je ohraničená žiadnymi, prepojenými protipólmi. Oni existujú ale nie sú prepojené a každý sa pohybuje po samostatnej, na druhom protipóle nezávislej trajektórii. Takto vznikala a existuje dodnes ekonomická džungľa v ktorej platí jediný zákon a to zákon ekonomický silnejšieho. Tu začína ekonomický monoteizmus a z toho plynúci extrémizmus vedúci k odcudzeniu sa človeka sebe samému, a deštrukcii celosvetovej spoločnosti.

Mikroekonomická jednotka má jasné protipóly, hlavu (vzájomné centrum ktoré ju riadi) a pätu (jedinec) . Makroekonómia má len ekonomické jednotky ale žiadne spoločné centrum ktoré by jednotu protipólov ovládalo na cent. Z toho potom plynú ďalšie dva neprepojené protipóly °°°realita a jej peňažné zobrazenie°°° .

Realita je ohraničená schopnosťami človeka a možnosťami prírody ale peniaze dnes už ničím a tak si ich finančné inštitúcie tlačia od buka do buka v miliardach. Ešte za čias keď peniaze boli naviazané na zlato, Charles de Gaulle pochopil, že to nie je v poriadku a hľadal iný základ. Zlato tiež malo inú trajektóriu pohybu ako realita a tak netvorilo jednotu s realitou. Namiesto toho aby finančný svet našiel nový pevný základ, tak aj tento základ zrušil a tak človek sa stal protipólom bezprízorných ale všemocných peňazí.

Nakoľko peniaze sa množia nezávisle od pohybu reality, tak prebytočné peniaze v rukách oligarchov degradujú (pančujú) a privlastňujú si zriedenú realitu vo výške vykázaných ziskov. Realita (zbytok spoločnosti) potom presne vo výške vykázaných ziskov, dosahuje stratu. Podvojné účtovníctvo v makroekonómii sa nevedie a tak o stratách spôsobených ziskami sa nič nevie.

Toto je základ celosvetového ekonomického extrémizmu, matky rôznych -izmov, ktoré sa snažia dokázať, že sa dá hospodáriť s vodou v rieke bez brehov. Makroekonómia rozkladá ľudskú spoločnosť na bohatých a chudobných a z toho plynúce nedorozumenia, bezprizorne obviňovania, a vojnové ťaženia. Toto je ten extrémizmus, ktorý náš spoločný domov, túto planétu premenil na peklo.

Je načase pochopiť pápeža Františka, ktorý volá po spravodlivejšom ekonomickom systéme, ktorý by premenil našu planétu na náš mierový domov. Nuž a to sa dá len a len ak na celosvetový ekonomický priestor uplatníme vedecké princípy mikroekonómie a tomu zodpovedajúce nástroje.

Kontrola:

1. Obchod (makroekonómia) vo vzniknutom, medzi rodovom, ekonomickom priestore „negoval“ prísne pravidla pôvodnej oikonómie a tak je načase aby došlo k „negácii negácie“ a v novom (celosvetovom) priestore sa obnovili pôvodné prísne ekonomické pravidla a vytvoril presne ohraničený celok (jednotka) a jeho jednotlivé zložky.

2. Od vzniku obchodu vzniklo tisíce druhov peňazí a iných finančných produktov ktoré deformujú obraz reality, ktorá tvorí podstatu súčasného ekonomického myslenia a tak je načase túto prebujnelú a bezprízornú „kvantitu premeniť na kvalitu a naopak“. Ekonómia ako celok potrebuje kvalitu v podobe pevnej, postupne celosvetovej, mernej jednotky (obdoba merných jednotiek vo fyzike), ktorá bude objektívne zobrazovať realitu, aby °°°suma produktov na trhu vyjadrená v peniazoch = sume peňazí na trhu°°°. Takouto jednotkou by sa mal stať „ČLOVEK v ČASE“, tvorca a zároveň spotrebiteľ ekonomických hodnôt určených na trh, za účelom výmeny.

Toto plynie z troch vzájomne previazaných základných zákonitosti v prírode a spoločnosti tak ako ich definoval Hegel.

Andrej Sablič

---

Redakcia dielo vydáva „tak ako je“, nijako nezasahovala do obsahu príspevku (okrem formátovania) a nepreberá žiadnu zodpovednosť za prípadné nejasnosti alebo faktické nezrovnalosti.

---