NÚDZOVÝ STAV A HROZBA HOSPODÁRSKEJ KRÍZY PONÚKA AJ ALTERNATÍVU ZOŠTÁTNENIA
⚠️ Krízová situácia spojená s pandémiou koronavírusu opäť otvorila možnosti spoločenskej objednávky po kolektívnom riešení ekonomicko-spoločenských problémov prostredníctvom tzv. znárodnenia/zoštátnenia podnikov, ktorým pod vplyvom hospodárskej krízy hrozí krach alebo kolaps. Znárodnenie ako argument už medzičasom prebieha v diskusiách v Nemecku (3, 4), Taliansku (5) a Francúzsku (6, 7) a počas poslednej krízy k nemu pristúpilo aj Rakúsko, ktoré spustilo politiku záchranných balíkov (1, 2). Ide teda všetko o krajiny západných demokracií.
⚠️ Súčasná situácia dokazuje, že trhová spoločnosť nie je schopná riešiť krízové situácie a štátna reglementácia bude nutná nie z dôvodov ideologických, ale z čisto praktických a racionálnych, teda v záujme udržania spoločenskej stability a zabránenia ničivých následkov budúcej krízy.
Európska únia inštitucionálne zlyhala a opätovne sa vracia otázka krízového riešenia prostredníctvom suverénnych národných štátov, ktorá sa napokon verifikuje prostredníctvom účinných opatrení premiéra Petra Pellegriniho. Európska únia namiesto uznania predvoja Slovenskej republiky v riešení problémov, skritizovala národné štáty pre nekoordinovaný postup, a to aj napriek tomu, že nebola schopná ponúknuť operatívne riešenia. Premiér Pellegrini navyše jasne poukázal na to, že EU namiesto diskusii o zdraví obyvateľov rieši čisto ekonomické záujmy mocností a často deklarovaný záujem o ľudské práva práve v čase krízy ignoruje.
Úspešné Čínske riešenie krízovej situácie (postavenie poľnej nemocnice za 2 týždne, prijatie zodpovednosti, silný kolektivizmus), založené na prísnej krízovej reglementacii taktiež dáva za pravdu koordinovanému a plánovanému postupu pri riešení krízových problémov. ⚠️ Ústava SR umožňuje v ⚠️Núdzovom stave (Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z., č. 5 Ústavy SR – Núdzový stav) ⚠️štátne obmedzenie vlastníckeho práva na základe stabilizácie stavu, v záujme stability a bezpečnosti obyvateľov SR. Vzhľadom na to, že banky a ekonómovia už jasne predpovedajú blížiacu sa krízu, Slovensko môže prostredníctvom opatrenia zoštátnenia strategických podnikov predísť jej katastrofálnym následkom.
My, občianske združenie o. z. DAV DVA dlhodobo iniciujeme kolektívne a odborné riešenia spoločenských problémov, či už prostredníctvom podpory družstevníctva alebo znárodnenia strategických podnikov, ale taktiež nastolenia potravinovej sebestačnosti a sociálnych práv pre všetkých obyvateľov Slovenska mimo rámec trhovej ekonomiky (štátne a nájomné bývanie, verejné zdravotníctvo, verejné školstvo, právo na prácu či podmienený základný príjem, bezplatná verejná doprava, mladomanželské štátne pôžičky, podpora rodín a podobne. pre všetkých obyvateľov Slovenska mimo rámec trhovej ekonomiky (štátne a nájomné bývanie, verejné zdravotníctvo, verejné školstvo, právo na prácu či podmienený základný príjem, bezplatná verejná doprava, mladomanželské štátne pôžičky, podpora rodín a podobne.). Práve teraz nastáva čas, kedy by naše argumenty mali byť vypočuté a predložené do spoločenskej diskusie po vzore Francúzska a Rakúska.
za o. z. DAV DVA dolu podpísaní
Ing. Dávid Diczházy, IT developer
PhDr. Lukáš Perný, spisovateľ, hudobník
Mgr. Tomáš Klimek, právnik
PhDr. Ľuboš Blaha, PhD., filozof, politológ, poslanec NRSR
doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc., sociálny filozof a futurológ
doc. PhDr. Vladimír Manda, CSc., sociálny filozof
prof. MUDr. Michael Doubek, Ph.D. je vedúci lekár, hematológ, genetik, ČR
RNDr. Karol Ondriaš, DrSc., prírodovedec, bloger
Ing. Juraj Janošovský, publicista
Ľubomír Jánošík, zdravotník
Soňa Valovičová, spisovateľka
RNDr. Marián Moravčík, ekonóm, prekladateľ, lingvista
Radoslava Brhlikova, PhD., politologička
Mgr. Monika Gergeľová, etička
Ing. Tomáš Vokoun, ekonóm, ČR
Ing. Henrich Fajner, pomocný fytopatológ
Slavomíra Kotrádyová, učiteľka, spisovateľka
PhDr. Ing. Jozef Hrdlička, predseda KSS a historik
Ing. arch. Juraj Michálek
Ing. Jozef Badár, dôchodca
Ing. Ján Peteja
Bc. Pavol Kravčík
Nándor Kócsi
Iveta Hajdová
Veronika Hrbáčiková
MUDr. Ctirad Musil
Ľubomír Cagalinec
Mgr. Boris Demovič
Mgr. Miriam Benešová
Ing. Vlastimil Matouš
Karolína Ballová
Ladislav Hvižďák
Miloš Zverina
Peter Bocej
Mgr. Michal Vojník
PhDr. Radim Gonda, Ph.D.historik a politolog
Mgr. Jaroslav Košela
PhDr. Edita Oláhová
Ladislav Vilk
Mgr. Dalibor Miľan
Sylvia Grdiničová
Miroslava Bariaková
Výzva je určená pre širokú verejnosť. Kto s výzvou súhlasí, môže sa podpísať nižšie do komentárov.
Súhlasím
suhlasim so vsetkym . peter krcmar
Podpisujem sa.
Dobre,
štekli sme, čvrkli sme, a čo ďalej ?
Poďme vytvoriť intelektuálne zázemie slovenskej ľavice – nejaké ľavicové fórum. Vytvorme odborné ( tieňové ) kluby, kopírujúce zložky riadenia štátu ( ministerstvá ), do ktorých budú môcť slobodne vstúpiť ľavicovo zmýšľajúci ľudia na základe odbornosti alebo záujmu, a tvoriť filozofické rámce, strategické vízie a praktické politiky slovenskej ľavice.
Základným pravidlom práce klubov, by bola otvorenosť a tolerancia, to znamená, že by bolo prijateľné ( v niektorých prípadoch až žiadúce ) široké spektrum názorov a návrhov vrámci ľavicového svetonázoru. Snahou by bolo vytvoriť jednotný výstup ( filozofiu, stratégiu, politiku ), no pokiaľ by v klube nebolo možné dôjsť k zhode, vytvorili by sa súbežne viaceré návrhy.
Tieto výstupy by sa zverejňovali v ľavicových zdrojoch, členovia by vystupovali ako ľavicoví odborníci v médiách, a boli by k dispozícii pre politické strany. Výhradnosť spolupráce ĽF s jednou politickou stranou by nebola možná, pokiaľ by o výstupy malo záujem viacero strán, ĽF by spolupracovalo so všetkými.
Za viac-či menej ľavicovej vlády, sme si za tie roky zvykli, že v tlači hodnotia jej kroky kriticky až opozične nie opoziční politici, ale rôzne „nezávislé“ pravicové fóra ( INESS, SSPI, HPI, … ). Kto teraz bude kriticky posudzovať politiku pravicovej vlády, z odborných pozícií ? Ak bude mať o to tlač vôbec záujem …
Keďže o žiadnom ľavicovom stredisku na Slovensku neviem, navrhujem aby sa týmto strediskom stal aspoň spočiatku DAV, kde by sme koordinovali vznik Ľavicového fóra.
Zároveň by DAV mohol byť prostredníkom medzi ĽF a verejnosťou, pričom by bolo žiadúce, aby s ĽF spolupracovali pokiaľ možno všetky ľavicové zdroje, ako DAV, Nové Slovo, Alternatívy, Pole,… , prípadne aj české. Chcelo by to vytvoriť aspoň nejakú podstránku, s časťami pre jednotlivé kluby, slúžiacu na sprostredkovanie a spojenie ľudí „nadiaľku“. Perspektívne by sme mohli ĽF rozšíriť do Českej republiky a zapojiť aj českých ľavičiarov, keďže mnohé z výstupov by bolo použiteľných v oboch republikách.
No a potom zapojiť Európu, svet, Mliečnu dráhu a celý vesmír a potom už len vydržať ten raj na zemi… :)
Martin: Pre mňa už bohužiaľ neskoro…asi som už z toho boja o názor a presviedčania v „otvorenosti a tolerancii“ extrémnej ľavice reprezentovanej tými čo ste spominali akosi stratil ilúzie a aj priveľa síl: poučenie pre nás na Slovensku by malo byť, že ak zlo nezničíte hneď ono zničí vás a ešte sa vám aj do ksichtu vysmieva: bol tu rok 1989, rok 1990, rok 1993, zlo sa valilo ulicami a prerastalo do všetkých sfér našich životov – ale ľavica len bojoval proti oportunistom, proti renegátom, proti tým, proti oným a naposledy sme si užili najmä posmechu a netolerancie zo strany rozpustenej a vyhoretej ľavice dosť a dosť. Nehovorím za seba…za seba poviem iba toľko: škoda tých ostatných rokov, keď sme s Imrichom a ďalšími pre Smer SD chodili na Inštitút ASA s Pracovnou skupinou pre modelovanie ekonomickej demokracie – a ako sa Blaha i celý smer otočili chrbtom, ako ma vyhodil z webu a blogov Emil Polák, ako najprv „hltali“tie ľavicové zásady a potom kašľali na Program 8 zásad Ľavice.SK či už v KSS, v Úsvite, vo Vzdore, Janošovský a spol, Davisti, ako sme zakladali Centrum pre rozvoj ekonomickej demokracie a potom ho pre extrémistickú inflitráciu venušanmi či komunitármi rušili, ako som bol považovaný za FAŠISTU i Lubošom Blahom lebo som vysielal v Slobodnom Vysielači B.Bystrica, ako boli zosmešňované relácie Ekonomická Demokracia a Klub národohospodárov, kde exponenti ľavice/česť 2 až4 reláciám/ nemali chuť sa vyjadrovať, ako skončil Marian Vitkovič ako kandidát za KSS a ako sa dívajú ľavičiari vôbec na „cudzí“ systém ekonomickej demokracie, ktorý vznikol od žiakov profesora Schweickarta – českých exulantov čs.profesora Śika zo skúseností z ĆSSR 1968.
Nemám k tomu čo dodať. Ano, som urazený a využijem slová tohto času najsilnejšieho muža na Slovensku Igora Matoviča: „Vy ste sa na ľudí vysrali!…“ a tá „grupa“ tu podpísaných iniciátorov, …s PánomBohom…choďte a zvíťazte…ďalej s Vami nejdem a ruším kominikáciu a aj spojenie s DavomDva. Znechutilo ma to a konečne si idem užívať zaslúžený dôchodok. Mám tohto roku 65 rokov a jarné slnko mi urobí lepšie ako toto oneskorené ľavicové vajatanie stále dookola bez praxe.Zbohom.
Zjavne ste paralizovaní osobnými spormi.
Pri sporoch sa treba odosobniť, a pokiaľ Vás niekto urazí, povzniesť sa na to, mávnuť rukou a spolupracovať naďalej.
Politiku nebrať ako záľubu, ale ako povinnosť, prácu. V zamestnaní tiež máte spolupracovníkov s ktorými vychádzate, a s ktorými nie, no pracovať a spolupracovať musíte či sa Vám to páči alebo nie, pre spoločné dobro – kapitalistu.
Tu by tým spoločným dobrom bola aplikovaná ľavicová politika, ktorá by bola v prospech Vás aj v prospech toho, s kým nevychádzate. Je kravina radšej kvičať pod kapitalistom, ako spolupracovať s niekým, kto ma kedysi poslal do hája – kdysi v století páry.
Buďte veľkorysí.
Toto nie je prvý krát, čo takéto niečo navrhujem.
Určite nie som jediný, čo za 30. kapitalizmu niečo takéto navrhuje. Nikdy sa však nič neuskutočnilo, smerom k združeniu slovenskej ľavicovej inteligencie.
Možno je chyba v tom, že čakáme najprv na ľudí, kým sa nazbierajú a potom ich chceme inštitucionalizovať. Ľudia sa okúňajú, váhajú, nechce sa im a nakoniec nikdy z toho nič nie je.
Skúsme to opačne – postavme najprv dom, a potom ho zaplňme ľuďmi.
Vytvorme Ľavicové fórum, vytvorme jednotlivé kluby – zatiaľ virtuálne pomocou internetovej stránky ĽF. Zatiaľ povedzme s jedným členom v klube, prípadne aj bez člena – prázdny klub.
Keď predstavíme myšlienku a ciele ĽF , a toto bude mať svoje stredisko, tak ľavicovo orientovaní odborníci a záujemcovia sami prejavia záujem vstúpiť a tvoriť – a tak sa nám časom náš ľavicový dom zaplní.
Len poďme už čosi robiť ! Ak si sami nepomôžeme, nikto nám nepomôže.
Skúsme to !
Áno Martin súhlasím . Na smer sa čakať nedá. Musíme to začať zdola. Možno sa pripoja a budú aj písať do ľavicových médií a budeme vedieť kto nás zastupuje v parlamente. Dobrú, perfektnú myšlienku vyslovil aj PZV. A tým by sme sa dostali do povedomia bežných ľudí. V tomto zložitom období pomáhať tým, ktorí to potrebujú najviac. Do boha robme už niečo. Aj na chybách sa môžme poučiť. Nikto múdry z neba nespadol. Ja nemám problém mať ako svojho vedúceho Mariana M.
Áno – pokiaľ sa členovia Klubu národohospodárov Slovenska cítia ako ľavičiari, KNS sa môže stať základom pre Hospodársky klub Ľavicového fóra ( alebo pretransformovať sa doň ) . Podobne aj ostatné marginalizované neorganizované skupinky slovenskej ľavice.
Martin, práve som sa rozlúčil…už nie!
Martin, predsa podobné projekty už boli a existujú, len niektoré sú nefunkčné.
DAVDVA je dobrý základ.
Zjednotené ľavé spektrum, či Ľavicové fórum na fb, myslím, že ho založil Lukáš Perný, z neho sa vlastne vyvinul aj DAVDVA, on by sa vedel podeliť so skúsenosťami.
Tiež projekt Lavica.sk, Imrich Juhár, bola tu aj diskusia.
U komunistickej ľavice bol založený Socialistický front, na báze ktorého spolupracujú KSS, Vzdor-SP, Front ľavicovej mládeže.
Je tu Spolok národohospodárov Slovenska s projektom Ekonomickej demokracie.
Je tu projekt Socialisti.sk.
Je tu strana Úsvit so skúseným regionálnym politikom Ivanom Hoptom.
Je tu projekt Pracujúca chudoba.
Je tu Inštitút ASA.
Je tu stále strana Smer, ktorá sa môže otočiť doľava.
Je tu Progresívne fórum. Ich názory sa mnohým nebudú páčiť, ale M. Ftáčnik je skúsený komunálny politik a ľavica potrebuje preniesť ťažisko svojej aktivity na miestnu úroveň, potrebujeme odborníkov na regionálny rozvoj. Veď aj nová pravicová vláda má osobitného podpredsedu pre regionálny rozvoj a strategické plánovanie. Brigita Schmognerová je skúsená politička a ekonómka. Tu by bol asi najväčší problém, pretože aj davisti sa vyhranili ako konzervatívne národno-sociálne hnutie, ostro protiliberálne, protiprogresívne. Lenže ako ukazuje život, na tejto báze dnes sa nedá založiť životaschopné hnutie, takže treba prijať ľudí aj s opačnými názormi. Myslím, že dnes sú zbytočne tlačení do kapitalistického tábora.
Je tu Slovo, sú tu Alternativy.sk a ďalšie iniciatívy.
Nejde teda o to, zakladať nové projekty, pokiaľ nemajú vyjasnené fungovanie a nevedia prísť s niečím novým a nie sú schopné poskytnúť priestor všetkým iniciatívam.
V súčasnej etape hľadať spôsob, ako prepojiť existujúce platformy, skupiny, ale aj jednotlivé subjekty na báze tolerancie rôznych smerov, tolerancie aj voči názorom, ktoré sa nám nemusia páčiť, a tým vytvárať nový model fungovania spoločnosti.
Samozrejme, treba zadefinovať spoločný základ, vymedziť hranice. A tu sa už bez teórie nezaobídeme a tu môže byť kameň úrazu.
Nemusí ísť o zakladanie nových projektov, ale ( pokiaľ jestvujú ) o ich združovanie ( premenu ) do klubov Ľavicového fóra.
Kluby by boli ako ministerstvá a vládou by malo byť „čosi“, čo rieši filozofiu a teóriu a čo by vymedzilo hranice ľavicovosti, teda akési stanovy fóra.
Skúsme najprv postaviť ten dom – internetovú stránku e-ĽF.
V ďalšom požiadajme všetky ľavicové projekty, o možnosť preberania ich materiálov a zverejňovania ich na e-ĽF, kde by sa odbornici a laici mohli podporne, alebo kriticky vyjadriť a uviesť svoje návrhy.
V ďalšom období vyzvať zúčastnených ľudí, na ich zapojenie sa a členstvo v jednotlivých kluboch ĽF a podnietiť ich ku vytvoreniu stratégií a politík jednotlivých klubov.
Čiže pokiaľ tu rozdrobená ľavica je, pokúsiť sa ju združiť – NIE ZJEDNOTIŤ !
Správna je myšlienka „združiť“, nie zjednotiť… Na druhej strane, Milan Antal tu rozprestrel „veľkú“ mapu oportúnnych koncepcií – od liberálnych skupín (Ftáčnik, Schmognerová), až po tradičnú reálsocialistickú ľavicu ( Hrdlička, Pomajdík). A to preskakujem mnoho odtieňov „červenej“ hviezdy, a „zrúžovených“ ruží a karafiátov ( u Chmelára, ešte šmrncnuté „zelenou“, u anarchistov, celé v „čiernom“). Pochybujem, že neúspešní lídri dokážu niečo viac, ako už prezentovali: sebaprezentovať „svoje“ a haniť „cudzie“.
Myslím, že netreba ďalší neúspešný pokus o kooperáciu týchto insitných politikov. Iba to vyčerpá energiu a znechutí ďalších.
Pripomeniem ducha Leninových aprílových téz: história nám ide v ústrety a mi môžeme tento vývoj zvrátiť len vlastnými chybami. Potrebujeme trpezlivosť, „menševická“ vláda (Z)matoviča sa (určite) diskredituje svojou neschopnosťou. Kolčak(Kiska?,Sulík?) urazí a naštve verejnosť pokusom o pravicový puč a zbedačený ľud zoberie vidly… Až potom treba nabiť „Auróru“.
Zatiaľ upozorňujme na neschopnosť kolaborantskej vlády riešiť krízu, tlačme Smer do ľava, atestujme schopných lídrov, vytvárajme radikálny program záchrany spoločnosti ( veľké témy na dekréty je majetková a peňažná reforma (zrušenie peňazí, garantované právo na dôstojný život- bývanie, obživu, zdravie a vzdelanie, riešené zavedením verejnej správy obchodu a výroby), spravodlivosť ( čestní prokurátori, ľudové súdy a verejné médiá). Nevyhnutne budú potrební aj IT technokrati, ktorí dokážu logisticky zvládnuť digitalizovanú organizáciu distribúcie a výroby). Rovnako, ako rešpektované osobnosti garantujúce demokraciu (ako proces zisťovania a uplatňovania vôle ľudu – informovaných a vzdelaných voliteľov, s občianskym mandátom).
V tejto kríze slovenskej ľavice cítim , že je urobiť krok späť a odpolitizovať ľavicu.
Je potrebné, aby ľavicová inteligencia postavila víziu sveta a Slovenska, vytvorila stratégie a napokon politiky smerujúce k týmto stratégiám a víziám.
Tie vízie hovoria o ideále ktorý by sme chceli dosiahnuť, o svete na 100 rokov dopredu, stratégie o spôsoboch na dosiahnutie týchto cieľov, na usporiadaní sveta a najvhodnejšom usporiadaní spoločnosti priaznivých na dosiahnutie týchto vízií, a politiky na pôsobení politickej ľavice v buržoáznom kapitalizme.
Na to treba kľud, mimo politického boja, preto od tejto milej povinnosti treba oslobodiť politickú ľavicu. Ľavicovú inteligenciu treba združiť, a prekonať žabomyšie rozpory. Zároveň treba vychovávať mladú ľavicovú inteligenciu pre budúcnosť. Až sa vytvorí nejaký „produkt“ ľavicového ducha, potom sa treba obrátiť na politickú ľavicu s ponukou a spolupracovať s politickými stranami, ktoré si osvoja tieto výstupy – nemusia všetky – aj ich časti.
Oddelenie politikov od inteligencie by zabezpečilo aj to, že pokiaľ by prenesenie týchto myšlienok do praxe z nejakého dôvodu zlyhalo, tak „smrť“ politika, alebo strany by neznamenal smrť tohto ľavicového programu a ideálu. Hľadal by sa preň, nový politický „nosič“.
Nie len krajina, ale ani politická ľavica nemá žiadnu dlhodobejšiu víziu spoločnosti – čo všetko by mal zabezpečiť štát, aby dosiahol čo najlepšiu životnú úroveň čo najväčšej časti spoločnosti, dlhodobo udržateľným spôsobom. Žiaľ pre rozštiepenosť, a veľkú rozdielnosť politická ľavica takéto pomerne náročné dielo nebude schopná realizovať, preto jej treba v tom pomôcť mimo politiky. Ľavicové fórum by mohlo byť studnicou nápadov pre ( nie len ) ľavicové politické strany. Treba vziať do úvahy, že jeden má nadanie na vedu, rozbor a zbor, stratégiu iný zase na politiku a taktiku – málokedy sa nájde univerzál – každému čo jeho jest. Preto to zdanlivé (roz)delenie na intelektuálnu a politickú ( praktickú ) ľavicu.
Dobre naznačujete širokosť spektra samotnej ľavice. Najlepším výstupom vnútorných sporov by bolo, keby jednotlivé skupiny nesúťažili medzi sebou nevraživosťou, ale snahou o vypracovanie ešte lepšieho výstupu, ako má „konkurenčná“ skupina. Aj toto by mohlo byť cieľom ľavicového fóra – ustriehnuť to, aby jeho členovia nemrhali energiu na spory, ale na to, aby presvedčili o svojej pravde ostatných členov ĽF a verejnosť dobre spracovanými návrhmi.
Dobrý večer priatelia. Mnohi ma poznáte.Zapojim savdo diskusievoar pisanymi slovami.Precital som si viacero názorov.Ako dlhoročný komunista s niektorými súhlasím o niektorých premýšľam a s par názormi nesúhlasím lebo mi to jednoducho presvedčenie komunistu nedovolí.Nesuhladim svnazorom najprv postaviť dom a potom ho.naplnit ľuďmi. Vážení toto je stále tá istá chyba donekonečna sa opakujuca aj u ľavice. Niekto niečo zalozi a potom da uchádza o priazeň. Ideme na vecbopacne ako by prisluchalo. Čo tak vyskúšať dennodennou prácou v teréne vhodnou osvetou aby sirokevvrstvy same odvseba dali diveru svijim najaktívnejším jefincom ktorí vyšli z ich stredu ti budú mať ich dôveru a tomjevaj polovičným úspechom. Jebto pracavnarocnavpoliticky zodpovedná a upozorňujem nie rýchla. Chybou súčasného politického zápasu je netrpezlivost.Pteto sa robia chyby ktoré majú každým rokom zdrvujucebnasledky pre ľavicu. Pokračovanie nabudúce.
Zaujímavo pôsobí, ako si „kotlebovci“ predstavujú vejenú diskusiu o „znárodnení“ pre lepšie riešenie krízy spôsobenej epidémiou koronavíru… Z ich vyjadrení je zrozumiteľné, že sa im nepáči DAVDVA, štylistika autora textu a navrhujú zobrať autá a ísť rozvážať potraviny 70+… Opominiem, že im z deravých politických gatí čúha účelové kádrovanie. Iste, je potrebné pomôcť odkázaným vo svojom okolí, ale „systémové riešenie“ a la Kotleba nasadnúť do auta a ísť (sa) „voziť“, kým nedojde benzín, peniaze a chuť je naozaj insitné. Pokiaľ ste si nevšimli, kalamita je spôsobom, ako zadĺžiť štát, v prospech podnikateľov (naajmä zahraničných bánk, investorov a zopár slovenských oligarchov), a k tomu využiť davovú psychózu – strach z núdze, spôsobenej nedostatkom práce a príjmu…. Naša odpoveď by nemala byť „brigádnická výpomoc“ Matovičovej vláde pri nezvládnutí krízovej logistiky. Je potrebná politická odpoveď, a preto je o nej potrebné diskutovať. Ja, napríklad, chcem hľadať podporu pre vytvorenie Petičného výboru, ktorý by žiadal Vládu SR, aby pomoc podnikateľom nebola darom, ale aby sa verejné prostriedky kapitalizovali, aby podniky, ktoré chcú štátnu podporu vo väčšom rozsahu prešli pod štátnu správu ( rozhodnutia súkromných vlastníkov podpisoval verejný správca, zodpovedný za svoje rozhodnutia občanom). Prípadne, ak sa rozhodne vláda rozdávať peniazevšetkých občanov iba súkromným vlastníkom, dať podnet GP na kreskúmanie zneužitia funkcie alebo nezákonný postup pri správe majetku. Uvažujem aj nad tým, aby sa v podnikoch, ktoré boli privatizované za zvýhodnených podmienok, alebo už prijali štátnu pomoc či podporu, bola zavedená verejná kontrola nakladania s technologickými zariadeniami, informáciami a produkciou, tak, aby nebolo možné tieto firmy tunelovať. Priateľom „od kotlebu“ navrhujem, aby vecne kritizovali tieto moje predstavy a nesústreďovali sa na farbu mojich ponožiek a kritiku veľkosti mojich košiel…
Daj si rúško, Juraj, aby tvoje sliny zostali iba v tvojom dychu. Jediný kotlebovec si tu ty, kedže ich stále propaguješ – teraz ukáž svoje vodcovské schopnosti.
Správna je myšlienka „združiť“, nie zjednotiť… Na druhej strane, Milan Antal tu rozprestrel „veľkú“ mapu oportúnnych koncepcií – od liberálnych skupín (Ftáčnik, Schmognerová), až po tradičnú reálsocialistickú ľavicu ( Hrdlička, Pomajdík). A to preskakujem mnoho odtieňov „červenej“ hviezdy, a „zrúžovených“ ruží a karafiátov ( u Chmelára, ešte šmrncnuté „zelenou“, u anarchistov, celé v „čiernom“). Pochybujem, že neúspešní lídri dokážu niečo viac, ako už prezentovali: sebaprezentovať „svoje“ a haniť „cudzie“.
Myslím, že netreba ďalší neúspešný pokus o kooperáciu týchto insitných politikov. Iba to vyčerpá energiu a znechutí ďalších.
Pripomeniem ducha Leninových aprílových téz: história nám ide v ústrety a mi môžeme tento vývoj zvrátiť len vlastnými chybami. Potrebujeme trpezlivosť, „menševická“ vláda (Z)matoviča sa (určite) diskredituje svojou neschopnosťou. Kolčak(Kiska?,Sulík?) urazí a naštve verejnosť pokusom o pravicový puč a zbedačený ľud zoberie vidly… Až potom treba nabiť „Auróru“.
Zatiaľ upozorňujme na neschopnosť kolaborantskej vlády riešiť krízu, tlačme Smer do ľava, atestujme schopných lídrov, vytvárajme radikálny program záchrany spoločnosti ( veľké témy na dekréty je majetková a peňažná reforma (zrušenie peňazí, garantované právo na dôstojný život- bývanie, obživu, zdravie a vzdelanie, riešené zavedením verejnej správy obchodu a výroby), spravodlivosť ( čestní prokurátori, ľudové súdy a verejné médiá). Nevyhnutne budú potrební aj IT technokrati, ktorí dokážu logisticky zvládnuť digitalizovanú organizáciu distribúcie a výroby). Rovnako, ako rešpektované osobnosti garantujúce demokraciu (ako proces zisťovania a uplatňovania vôle ľudu – informovaných a vzdelaných voliteľov, s občianskym mandátom).
Juraj, ja som len vymenoval existujúce ľavicové subjekty, aj to nie všetky, nemyslím, žeby všetky dokázali spolupracovať a vôbec tu nejde o lídrov, ale o smerovanie. Je mojou úlohou vnášať do diskusie aj „zakázané“ ľavicové témy. Takou zrejme bude aj téma liberálneho a progresívneho smerovania, teda Progresívne fórum. Ja osobne sa z mnohými ich postojmi nestotožňujem, všetky ani nepoznám, len viem, že ľavica nemôže byť konzervatívna, ale progresívna a dnes aj liberálna, pretože to vyplýva zo spoločenskej objednávky. Vytvárať tu atmosféru nepriateľstva voči liberalizmu všeobecne, nie proti liberálnemu kapitalizmu, znamená odrezať si cestu od ľavicovosti.
Pokiaľ toto nepochopíme a ľavicové témy prenecháme pro-kapitalistickým subjektom s ich deformovaným videním sveta, žiadnu akcieschopnú ľavicu tu nebudeme mať. Ponechajme bokom osoby, aj ja som bol prekvapený, že Milan Ftáčnik kandidoval za PS, ale v tom ľavicovom chaose to nebolo nič výnimočné. Ale zároveň je to aj určitý signál, ktorý priestor ľavica nemá obsadený, pretože ho vníma ako nepriateľský. Nuž a ja nesiem kožu na trh pri otváraní tém, s ktorými 99 % ľudí tu nemusí súhlasiť. Ale niekto ich musí otvárať.
Podľa mňa treba vytvárať atmosféru tolerancie rôznych smerov, oni už potom začnú spolupracovať. Prvý máj by mohol byť takou ukážkou, kto je ochotný zapojiť sa do veľkej ľavicovej deľby práce, spolupráce, samozrejme, ak už nebudú platiť obmedzenia, čo je problém, prípadne SNP, či november. Na takejto akcii by sa mohli predstaviť so svojimi stánkami (stolíkmi), diskutovať, prezentovať predstavy.
Samozrejme, chce to zadefinovať spoločný základ, hranice, za ktoré nemožno ísť. Pripravím si tézy do diskusie, čo pokladať za ľavicové.
Je pre mňa krajne znechucujúce sledovať,ako sa pod vplyvom pre ľavicu neúspešných volieb kedysi ľavičiari-zakladatelia portálu DavDva názorovo od seba vzdialili a dnes už pomaly nemajú pre seba dobrého slova.Jedni si ventilujú svoju frustráciu a sklamanie preklínaním Blahu,Fica a strany SMER-SD a pre samú nenávisť k nim už nie sú schopní ničoho iného,len neustále omielať invektívy proti nim.Ich sklamanie a výčitky síce môžu byť oprávnené a zrejme aj sú,no už je po voľbách,treba vstať na nohy a poučení porážkou a sklamaním začať odznova,alebo si vybrať iné politické smerovanie pre budúcnosť ak sú pravda ešte mladí.Ak sú starší, polovicu života sa angažovali pre socializmus a už viac nechcú,tak nech sa teda už neangažujú a chodia radšej na ryby!Ale v takom veku prestúpiť na druhú stranu …..no,nie každý je toho schopný,V tom prípade je lepšie, celkom sa na politiku a „politizovanie“vykašľať!Iní si už vybrali a pridali sa k pravici,čo v Rusku nazývajú „mazepovštinou“.Ďalší si v snahe nájsť ľavici svoje miesto na tom našom „božom“Slovensku,vytvorili víziu socializmu ktorý doposiaľ nebol nikdy,nikde odskúšaný,bádajú,analyzujú a zo všetkých síl sa snažia o vedecké zdôvodnenie svojich hypotéz.Potom sú tu tí,ktorí napriek prehre zostávajú ľavičiarmi a snažia sa o to,aby ľavicu nejakým spôsobom,napríklad aj touto „výzvou“v očiach národa rehabilitovali.Možno,že ich snaha je márna,no mne je sympatická.No a nakoniec sú tu aj realisti a preto skeptici ako ja,človek odjakživa apolitický(čo neznamená,že o politiku nemám záujem),ktorý sa necíti byť ani ľavičiarom ani pravičiarom,je čo sa viery v Boha týka agnostikom,prosto „človek“ ktorý tak nedôveruje systému v ktorom už 30 rokov žije,že nechodí ani ku voľbám.A keďže má na to vek a značnú sumu životných skúseností z oboch režimov,tak porovnáva kedy sa jemu a ľuďom okolo neho žilo lepšie.Prišiel som sem,aby som si vymenil názory s rozumnými a skúsenými ľuďmi v očakávaní,že tu nájdem odpovede na otázky s ktorými si už dlho lámem hlavu.Našiel som rozhádaných autorov a diskutérov,ktorí kedysi ťahali za jeden povraz.Je to škoda !
Ako to mohlo „klapať“v strane SMER-SD,keď to neklape ani tu na DavDva!?
Pán „Dubník“, nie je to až také zlé, ako to vyzerá. Aj s Petrom sme kamaráti, Peter občas vykypí na našu „inakosť a neschopnosť“, a potom sa zase pracuje ďalej. Patrí to už k nášmu koloritu. Aj my dvaja máme na niektoré otázky rozdielne názory – no a čo, nakoniec sme sa naučili tolerovať sa a možno v niektorých projektoch aj spolupracovať.
A nemôžeme sa dať znechutiť, ale premýšľať, ako dokázať spolupracovať pri toľkých rozmanitých názoroch, postojoch. Už dávnejšie som napísal, že by sme mali vedieť čítať signály, a rok 2008 bol veľkým medzníkom. Vstúpili sme do úplne inej doby, makrosociálnej, charakterizovanej vysokou rozmanitosťou, pluralitou foriem, spôsobov života. Je našou úlohou rozmýšľať nad tým, ako takúto štruktúru efektívne usporiadať.
My len kopírujeme už osvedčené vývojové, programové vzorce z prírody, mali by sme si preto všímať svet makromolekúl, biomolekúl, do skupiny ktorých patrí aj koronavírus. Sú ich tisíce, milióny a ich kombináciami vznikajú zaujímavé produkty, aj neželané.
Ale spojením dvoch konkurentov, nepriateľov DNA a Proteínov vznikol úplne nový produkt – život. To je dôležitý poznatok.
A nie každú kritiku, alebo oponentúru možno chápať nepriateľsky. Ja napr. Ľubošovi Blahovi vyčítam, že tu vytvoril nepriateľskú atmosféru voči liberalizmu a globalizácii, nedokážuc odlíšiť liberalizmus a liberálny kapitalizmus, globalizáciu a globálny kapitalizmus, atď. Budete môcť odo mňa čítať kritické komentáre voči jeho postojom. A napriek tomu som mu teraz vo voľbách dal hlas a krúžok. Takže chápme aj našu polemiku pracovne, tvorivo, tolerantne.
Obávam sa, že pokusy o politický úspech pod ľavicovou vlajkou sú v súčasnej dobe silno idealistické. Ako vidno aj v diskusii pod týmto článkom, k myšlienke sa síce prihlási zopár nadšencov, ale na oslovenie masy voličov je to príliš slabučké…
Jedným z nepriaznivých faktorov je skutočnosť, že delenie na ľavicu a pravicu už je zastarané, a aj politikom s médiami sa za posledných 30 rokov podarilo „ľavicovosť“ totálne dostať do najhoršieho svetla. „Ľavicovosť“ už neoslovuje masy, tie na jednej strane už majú „vypálené“ do mozgov jednoduché vzorce reagovania, spájajúce ľavicovosť s „totalitným komuniznom“ (a o ňom sa v hlavnom príde píše iba v negatívnych súvislostiach), a na druhej strane tiež akosi chýba cieľová skupina „pracujúcich“ a „chudobných“, lebo málokto (z tých pracujúcich a chudobných!) si prizná, že je v tejto veľkej skupine, lebo sa snažia robiť dojem úspešných a snívajú svoje manažérske a milionárske sny…
Takže v tejto situácii vidím podstatne väčší potenciál v oslovovaní voličov s ponukou nápravy základných ústavných pravidiel demokracie (voľby, referendum, súdnictvo, …), keďže tieto otázky sú už dávnejšie „na stole“, len ich uchopiť a správne pripraviť do volebného programu…
http://www.demokracianahlas.sk/dokument/
pre „stano24“ k téme spájania ľavicovosti s „totalitným komunizmom“: obrovská chyba nastala, keď si politická sila KSS a všetky politické „krúžky“okolo (Úsvit, Vzdor, Davdva) glorifikovali socializmus a komunizmus ako ľavicovú modlu a NIK, SKUTOČNE NIK (a to náznaky boli po 1990 v Kluboch Nového Slova) si nedal vedeckú námahu (ani vedec P.Ondriáš) analyticky oddeliť blahobyt ľudových más a sociálno-ekonomické podmienky za socializmu od politického pozadia a propagandistických fabúl.
Takže za tých 30 rokov tu DOMA máme vychované generácie, ktoré ozaj považujú čs.socializmus za omnoho horšie zlo dokonca než nacizmus či politiku Slovenského štátu. Samozrejme, že „demokrati“ odsudzujú oba režimy na Slovensku ako „totalitu“, ale nedošli sme ani k takým poznatkom ako sami Nemci o svojej histórii – len sme prevzali antikomunistický pokrik Západu alebo komunistické velebenie od stalinistov.
Mám oprávnenie toto tvrdiť, pretože som v rokoch 2016-2019 vysielal redakčne reláciu „Spomienky na socializmus“ https://slobodnyvysielac.sk/relacie/spomienky-na-socializmus/ -36 dvojhodinových audiorelácií, kde som občas bol ako osamelý vojak a nenaštartovali sme (až na pár výnimiek čo boli v relácii) celoslovenskú zmenu myslenia o socializme.
Dnes som to už vzdal, ale potvrdzujem tú myšlienku: dnes scholasticky a dogmaticky rozdeľovať činy a politiku na čisto ľavicovú a pravicovú je neplodná cesta. Nedokázali sme v slovenskej histórii oddeliť POLITIKU a jej vývoj a rôzne situácie i svetové súvislosti od EKONOMIKY ( lebo ozaj pre slovenský národ socializmus znamenal „zlatý vek“ ktorý, ako to vyzerá, sa už nikdy nezopakuje)
a preto títo mladí „vajatajú“…ale ja som si sľúbil, že už reagovať nebudem. Howgh ako hovoria mohykáni…
Ešte jedna otázka pre Petra Zajaca Vanku.
Peter,
necítiš sa tu teraz ako v blázinci? Ja áno. Piesok, kýblik, lopatky a „ľavicové pieskovisko“ Davdva…
Pokračujte, súdruhovia.
Česť Vašemu teoretizovaniu! A hlavne žiadne pragmatické riešenia!
Pán Juhár, kľud, rušíte ľavici spánok:-).
Trochu si to rozoberme s tým teoretizovaním. Keby ste mohli ukázať praktické výsledky svojho teoretizovania, tak by ste mali právo kritizovať ostatných. Ale žiadne praktické výsledky po Vás nevidím.
Vidím len veľký rozpor slov a činov, zatiaľ tu vo veľkom teoretizujete, ale kritizujete za to ostatných. A nadávate ostatným do debilov, ak nechcú bez polemiky prijať Vaše postoje ako zhora dané.
Každý, kto rieši nejaké závažné praktické otázky, nakoniec narazí na potrebu riešenia teoretických východísk. Európska ľavica teraz vychádza z koncepcie sociálne spravodlivej spoločnosti, omieľa to dookola. Lenže v podstate je to náboženská koncepcia raja na Zemi. Akonáhle začnete konkretizovať túto koncepciu, narazíte na problémy.
Pravicoví diskutéri povedia, že predsa sociálne spravodlivé krajiny netreba vytvárať, také boli vytvorené v takom Švédsku, Fínsku, Nórsku. Už tu vznikne potreba objasnenia tejto koncepcie, alebo len vynadáte týmto ľuďom, že sú debili?
Ako ju chápať, ako ideálnu spravodlivú spoločnosť, ako som to čítal v rozhovore Lukáša Perného s M. Hauserom?
Nakoniec narazíme na to, že aj kapitalizmus bol sociálne spravodlivou spoločnosťou.
Vy máte tiež svoje koncepcie, predstavy, program. Je to len ideový koncept, nedotiahli ste ho do praxe. Očakávate, že Vy ste vymysleli koncepciu, program, a ľudia to zrealizujú. Nie teda Vy osobne. A tu narazíme na problém politického subjektu, ktorý má zmeny uskutočniť, dokonca revolučného subjektu, teda sociálnej (materiálnej) sily, ktorá má zrealizovať určité koncepcie. Marx, Engels, Lenin tiež boli teoretici, ale dobre chápali, že potrebujú sa oprieť o nejakú sociálnu silu na realizáciu socialistických ideí. Našli ju v robotníckej triede, priemyselnom proletariáte, spojenom s najpokrokovejším spôsobom výroby.
Dnes na realizáciu ľavicových ideí teda potrebujeme nájsť takúto politickú a sociálnu silu, revolučný subjekt. Je to klasická robotnícka trieda? Je to KSS? Vzdor-SP, Socialisti.sk, Smer-SD? Bez takejto sily sú všetky výzvy typu „Robte už niečo“ výkrikmi do prázdna. RT splnila svoje poslanie, ale riešenie súčasných úloh už nie je v jej kompetencii. Musí to byť sila spojená s najpokrokovejším spôsobom produkcie tovarov, služieb, informácií. Kto to je konkrétne? Túto otázku riešil aj Juraj, nemáme ju vyriešenú. Ale bez nej koncepcie zostanú len koncepciami.
KSS má na svojej stránke uvedené, že pracuje v záujme najbiednejších, najchudobnejších. Ekonóm Baláž tieto dni označil za najchudobnejších Rómov. Sú oni tou revolučnou silou, ktorá dokáže zmeniť spoločnosť? Vieme, že nie. Príďte ku mne na návštevu na dedinu, pozrieme sa tu na najchudobnejšie rodiny, žijúce len zo sociálky. Sú to reakčné a nie revolučné sily.
Zrejme treba opustiť triedny pohľad a nehľadať takúto silu ako triedu, ona dnes bude mať skôr sieťovú štruktúru. Zrejme niektoré skupiny vedcov, učiteľov, inžinierske, technické kádre, niektoré skupiny IT pracovníkov, robotníci v špičkových priemyselných firmách, niektorí pracovníci služieb, komunikačných, ap.. Ale tieto skupiny sa nemusia cítiť ľavicové, skôr apolitické.
Treba tieto skupiny osloviť programom, ktorý prekročí súčasné ideologické rámce, súčasné civilizačné myslenie, treba vedieť prekročiť pozitívne aj socializmus, pretože oni sa už nemusia vidieť v socializme, a vlastne preto nereagujú na súčasné „ľavicové“ programy, a tým získajú možnosť uvedomiť sa ako sila.
Takže sa pracuje na praktickej realizácii ideí, lenže treba aj nové idey, nový program Ja viem, Vy si myslíte, že program ste predstavili, treba sa ho len držať a nič nové nevymýšľať, Vy ste všetko premysleli za ostatných. Ale má tu niekto pocit, že si vystačíme so starými predstavami a ideami, hoci oni boli v poriadku, len zodpovedali inej dobe? Že Vy máte stopercentný program, na ktorom niet čo meniť?
Na jednej strane vyzývate na slobodu slova, odstránenie zákonov, ktoré jej bránia, na druhej strane pomaly by ste najradšej zakázal určité komentáre a všeobecne ľuďom, ktorí akosi nie a nie zrealizovať vaše teoretické úvahy, nadávate do debilov.
Tak sa navzájom rešpektujme, polemizujme o svojich nápadoch, ale nesnažme sa vytláčať oponentov a tých, ktorí pracujú v inej rovine, mimo diskusiu. Len v pozitívne naladených polemikách sa podarí dospieť aj k praktickým riešeniam.
+
Spor a diskusia sú ľavici vlastné ( a prirodzené). Nám neznesiol nemenné desatoro rabín z hory Sinaj, ako Boží dar. Naše hodnoty vytvára život (ktorý mutuje, rýchlejšie a častejšie, ako vírusy…). Poznávame (života) zákonitosti a používame ich pre riešenie aktuálnych problémov a optimalizácii vývoja. Milan „progresívno/agresívni“ nemajú opciu na budúcnosť. Práve naopak, zdá sa, že ich vedie kolaborujúca chamraď, v službách čudesných sociálnych inžinierov (s väzbami na „sväté“ texty talmudu, koránu a biblie). Budúcnosť (alebo „progres“, ak chceš), je výsledkom sporov o hodnoty a zákonitosti. Pri nich, nie je k dispozícií nič lepšie, ako poznanie- zovšeobecnenie skúsenosti. Je univerzálna metóda odhaľovania oportunistov – „podľa skutkov ich poznáš…“. Aj pre naše rozhodnutia, je potrebné oddeľovať deklarácie a skutky.
Dokonca si myslím, že aj náprava oportunistov, fanatikov a iných ideologických produktov je vždy možná, a lepšia, ako uveriť oportunistom, že už sa „polepšili“.
Napríklad si myslím, že z Imra Juhára hovorí zneuctenie z neúspechu pri „socialistickom“ pokuse (prakticky nulová reaakcia verejnosti), z Petra Vanku stres, že jeho pokus vyriešiť svoje existenčné problémy členstvom v Smere, zlyhalo (a zrejme, aj iracionálna emotívna sympatia k Druckerovi a Schweikardtovi). Nechcem ich stigmatizovať, práve naopak, pochopiť…
Budeme potrebovať každú ruku, každý nápad, energiu všetkých, srdcom ľavičiarov. Pre mňa to znamená rešpekt ku každému, u koho cítiť verejný, občiansky záujem.
Preto, aby sme sa, znova, nemuseli spoliehať len na „prekábatených“ oportunistov.
Ty si somár, Janošovský! Môj „existenčný problém“ si predsa riešil so mnou keď si mi poradil ako sa prihlásiť do dôchodku, tebe už fakt zašibáva…alebo snívaš o kukurici …nemám viac čo dodať.
Počas svojho produktívneho života ale aj potom v dôchodku,som občas,len tak sám, zašiel do krčmy medzi chlapov,sadol som si niekam do kúta,objednal som si pivo s borovičkou,zapálil cigaretku a počúval.Mali by to robiť všetci tí sociológovia,psychológovia,politológovia a čo ja viem,aký ešte !-lógovia“,ktorí sa vyjadrujú k životu ľudu,k „demokracii“,ľavicovosti,či pravicovosti…prosto ku politike.Niekedy v októbri som takto narazil v krčme na štvoricu dedkov-dôchodcov,tak vo veku tak 70 -80 rokov a započúval som sa do ich rozhovoru.Tak najprv len tak zbežne prebrali úrodu a práce na záhradke,plynulo prešli na medicínu,keď každý vytasil svoj igelitový sáčok s liekmi,porovnali si a pochválili účinnosť tých svojich liekov na vysoký krvný tlak,prostatu,cukrovku,cholesterol atď.a pokračovali spomienkami ….také to…“a pamätáš sa na toho XY aký to bol k….?No a začali hodnotiť súčasnú politiku,vládu,socializmus,Kotlebu,Fica,Kisku aj Čaputovú a….pohádali sa!Krčmárka mi potom povedala,že sa jedná o pravidelných kunčaftov,ktorí sa vždy na politike na smrť pohádajú,aby sa na druhý deň zase stretli pri malom pivku.Teraz mi tú krčmu kvôli „koronavírusu“zavreli,ale nechýba mi to!Lebo čítam túto diskusiu na DavDva!
Imrich, iba v úcte k Tebe aspoň odpoviem, lebo som sa zaprisahal, že tu už nebudem činný:
Prečo máš pocit, že TERAZ je to ako v blázinci? Takéto „ľavicové pieskovisko“ si vytvorili kedysi na Kluboch Nového Slova slovenskí ľavicová intelektuáli – a zvrhlo sa to. Smer SD sa už ani len nenamáhal vytvoriť si „pieskovisko“, tí sa rovno podriadili slovenským oligarchom v naivnej viere, že „veď sú to našinci, majú sociálne cítenie“, no a Davisti prešvihli všetky možné príležitosti ktoré sa v slovenskej spoločnosti vyskytli za ostatné obdobie – spomeň si roky konferencií o spájaní ľavice, spomeň si úsilie Sulejmana, Dinuša, ako sme chodili po „spájacích“ konferenciách,…ja som si pre Davistov dokonca aj zaplatil komunitnú záhradu v Petržalke kde sa dalo pri ohníčku schádzať…nikto z Davistov neprejavil záujem o diskusie, jeden Vlado mi je svedkom, – a nič. Dnes nech si na pieskovisku robia „bábovičky“, život prudko ide inými cestami…si na dôchodku, ja tiež, bude nám dobre …aj tu teda“HOWGH,
Babky a dedkovia, Slovenky a Slováci. Sme rozdelení na tej ľavici tak pekne až je to na smiech a skoro každý druhý si myslí, že má pravdu. Väčšina z vás má dobré myšlienky, ale keďže sme egoisti aj v tých myšlienkach, považujeme iný názor za nesprávny. Skúsme niečo robiť, fakt robiť a PZV niečo robil a robí a ja tiež tak rozmýšľam. Čo je na tom zlé, že chce a niektorí chceme pomáhať chudobným, bezdomovcom a starým? Filozofovať o ničom im tak pomôže že až. Väčšina z vás nemá ani poňatia ako prežíva obyčajný Slovák, nie Matovč, zo dňa na deň a v pote tváre vytvára hodnoty, ktoré si niekto privlastňuje. Hľadajme to čo nás spája a nie rozdeľuje. Na svete nie je človek, ktorý vyhovuje všetkým. Všetci máme chyby. A ľavičiar nie je ten, čo iba filozofuje a nechce, nevie a nemá záujem pomôcť ostatným. Aspoň v svojom okolí. Táto demokratúra to nezmení. Robme aspoň to na čo máme a čo pomôže ostatným, ktorí pomôcť potrebujú a si ju zaslúžia. A teraz ma bite. Ja chcem BYŤ a nie MAŤ.
Aha, Laco, takže Vy nie ste ľavičiar. Pretože iba filozofujete, vediete všeobecné, ničnehovoriace reči :-). Začal som si všímať Vaše komentáre, keď ostatným vytýkate, vraj nemajú len filozofovať. Pritom z Vašich komentárov mám skôr dojem, že ste si sem prišli len pokecať a nie veci riešiť. Neustále vyzývate, vraj máme pomáhať chudobným. Ale nič konkrétne. Ak ste boli vyzvaný, aby ste sa pridali, tak ste sa vyhovorili, že ste len obyčajný človek.
Napíšete, že máme hľadať to, čo nás spája a nie rozdeľuje, ale hneď ďalej napíšete, že nie je ľavičiar ten, čo iba filozofuje. To je slovo do bitky, aj uvažujete o tom, čo píšete? A to píšete o sebe, že každý druhý si myslí, že len on má pravdu? Prečo chcete, aby všetci rozmýšľali tak ako Vy, teda dávali všeobecné výzvy a sami nič neurobili.
Ak s niečím nesúhlasím, tak napíšem konkrétne, s čím nesúhlasím, tak aj autor má možnosť tému lepšie prepracovať. Alebo že tomuto vôbec nerozumiem, čo chcel autor povedať.
Ak som Vám napísal, ako by ste to teda riešili Vy, znovu ste sa vyhovorili, že ste len obyčajný človek. V tom ja nevidím problém, o tom je deľba práce, že sa každý máme zaoberať tým, čomu lepšie rozumieme. Len nezakazujme tým druhým ich rovinu uvažovania, tak k ničomu nedospejeme.
Aby sme sa pochopili, ja sa teraz na Vás nehnevám, ani proti Vám nič nemám. Len chcem ukázať, že iným ľuďom vytýkate to, čo sám robíte. Ide mi o to, aby ste sa naučili tolerovať aj iný spôsob uvažovania. Takto namiesto diskusie k témam riešime to, či mám právo alebo nemám niečo napísať, pretože to pomaly speje k tomu, že zakážete určitý typ komentárov ako „ľavicovo nekorektných“.
Ale chápte to len ako polemiku v rámci utvárania tolerantného, pluralitného ľavicového prostredia, teda ako súčasť riešenia problémov, nie je to nič osobné.
Laco, ja dobre rozumiem výzve, že treba pomôcť chudobným. Ale keď to začnete prakticky riešiť, narazíte na otázniky.
Ekonóm Baláž označil tieto dni za najchudobnejších Rómov. Takže sa máme sústrediť na pomoc Rómom?
A ako chcete pomôcť chudobným, dať im viac peňazí? To je problém. U nás v dedine sociálkari žijú celkom pohodovo, dostanú nejaké eurá, k tomu si trochu prizarobia, dostanú nejaké balíky, ľudia im dajú nejaké šaty, ktoré oni ani neperú, ale rovno použijú ako palivo. A celé dni vysedávajú doma, popíjajú, majú televíziu, mobil, internet, jeden chodí často do mesta, posedí pri pivku, celé dni tipuje, bezstarostný život. Ak im dáte viac peňazí, Bol u mňa synovec a smial sa, že Laco sociálkar na koronavíre vlastne získal. Karanténu nemusí dodržiavať, aj tak nikam nechodil. A teraz už nemusí chodiť pracovať ani do dediny. Doma nepracuje, má problém priniesť matke aj drevo do sporáku.
Tu už jednoduchá pomoc nepomôže, iba celková zmena spoločenského systému, pracovných vzťahov, motivácie. A už sa dostávate k charakteru spoločenského systému a od toho odvíjajúcich otázok. Ktoré sú už otázkou teórie.
Ak sa vrátim ešte k výzve pomáhať chudobným, tu ide ani nie tak o problém pomoci chudobným, ale riešenie pracujúcej chudoby, otváranie príjmových nožníc, ap.
To, čo Vy požadujete, rýchle riešenie pomoci chudobným, riešia skôr sociálno-demokratické strany určitými sociálnymi reformami kapitalizmu, jeho prikrášľovaním, zmierňovaním sociálnych nerovností.
Ale zásadné riešenie otázok sociálnej nerovnosti, chudoby spočíva v zmene spoločenského systému. Stačí aj letmý pohľad do histórie, aby sme videli, že blahobyt ľudí, rozširovanie ich slobôd sa realizovalo nie ani tak reformami systému, ale výmenou za nový, striedaním systémov. Dnešný sociálkar žije prakticky blahobytnejšie ako feudálny kráľ. Má k dispozícii satelitnú televíziu, mobil, internet, vlak a autobus namiesto koňa, slušnú zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, ap.
Možno Vám ide len o pridanie zopár omrviniek chudobným,, zmierniť ich chudobu. Mne ale ide o zásadné riešenie týchto otázok zásadnou, veľkou zmenou spoločenského systému.
Takže pán Antal. Potvrdilo sa čo som uviedol vo svojom komentári. Hľadajme čo nás spája a nie rozdeľuje. Vy ste sa asi cítili dotknutý. Dosť si všímam komentáre niektorých diskutujúcich a tie často hovoria o tom čo daný človek robil, čim bol, čím si prešiel. Ja som v svojom živote nebol komunistom, nebol som v žiadnej strane, ale mám skúsenosti nielen zo socializmu, ale aj s kapitalizmu a nielen Slovenského a preto porovnávam. Som pracujúci robotník- Nehanbím sa za to a keďže žijem v tomto prostredí a dennodenne sa stretávam aj so skupinami ľudí, ktorí najviac doplácajú na tento systém , tak ma to bolí. Keďže viem , že nemám na to aby sa tento spoločenský systém zmenil snažím sa pre tých, čo to potrebujú robiť niečo v medziach mojich možností. Ja som inicioval v DAVEDVA zbierku pre marginizovanú skupinu. Nakoniec som len sám prispel aby sa týmto ľuďom aspoň niečim prispelo. Ja som ako robotník a agentúrny zamestnanec vo VW Bratislava upozorňoval na to ako s nami tento nadnárodný koncern zametá aj prispením slovenských riťolezcov. V Slobodnom vysielači som s prispením PZV mal 4 relácie o tomto probléme. Ja som viedol súdny spor so svojim agentúrnym zamestnávateľom s pomocou právneho oddelenia OZ KOVO v Blave, ktorý som nakoniec vyhral a agentúra mi musela doplatiť ušlú mzdu. Možno aj mojím prispením nemusia už agentúrni zamestnanci pracovať v agentúrach aj 14 rokov ale najviac 2 roky. Pán bývalý poslanec Mihál, keď som mu o praktikách vo VW osobne povedal nechcel tomu veriť, veď to predsa nebolo v TV ani v iných médiach. Oslovil som aj redaktorku Pravdy a tá ma na druhom našom stretnutí vyhodila z redakcie. To je tá sloboda. A mimochodom aj tento článok a táto iniciatíva možno vznikli na môj podnet tento článok
Economic Effect of Coronavirus Could Be Revolutionary – PaulCraigRoberts.org som poslal okrem iných aj Blahovi a M. Moravčíkovi. V Košiciach sme otvorili knižnicu DAVUDVA do ktorej som tiež svojou troškou prispel. Píšem aj sem články a blogy do Pravdy takže nesiem svoju kožu na trh. Od Vás som žiadny článok nečítal. Prepáčte ak sa mýlim. Zatiaľ sa bránim.
A pane prestaňte urážať. Toto čo malo značiť ?: Vy nie ste ľavičiar. Pretože iba filozofujete, vediete všeobecné, ničnehovoriace reči :-). Začal som si všímať Vaše komentáre, keď ostatným vytýkate, vraj nemajú len filozofovať. Pritom z Vašich komentárov mám skôr dojem, že ste si sem prišli len pokecať a nie veci riešiť. Neustále vyzývate, vraj máme pomáhať chudobným. Ale nič konkrétne. Ak ste boli vyzvaný, aby ste sa pridali, tak ste sa vyhovorili, že ste len obyčajný človek.
Takže pán Antal kde som kecal, kde som bol vyzvaný a som sa vyhováral ? Matovič č. 2 ? Aj kvôli takým ako ste Vy sa ľavica tmolí na kolenách. A som rád, že ste sa v mojich komentároch našli ako problém. Ako sa hovorí trafená hus zagágala. Prepáčte ak sa mýlim.
Pán Laco, ja som nemal záujem urážať, možno som tam mal dať smajlík. Len som chcel s úsmevom použiť Vašu vetu, že nie je ľavičiar ten, čo iba filozofuje. Tak som poukázal, že Vy prakticky tiež len filozofujete, takže nie ste ľavičiar:-).
Nuž, ja som nedávno do dediny odniesol dva kufre vecí, šaty, tašky a iné pre účastníkov aktivačných prác, urobil som to viackrát. Aj keď to nepovažujem za pomoc, pretože viacerí si to nevážia a prakticky tie veci spália. Založil som viacero drobných iniciatív, spomínal som napr. Svojpomoc. Ak by sme už mali vymenovávať drobnosti, čo sme vykonali.
Pán Laco, ja nemám záujem sa hádať, Prakticky som reagoval len na Vaše útoky voči komentárom, ktoré označujete za filozofické, že nič neriešia. Ono sa tu každý komentár dá označiť za teoretizujúci, zatiaľ tu niet výsledkov, tak načo sa obviňovať, že len teoretizujeme.
Nemyslím, žeby sme sa mali vzájomne obviňovať, že naše komentáre nič neriešia, mali by sme diskutovať k problémom.
Obvinili ste nás, že nemáme ani šajnu o tom, ako ľudia žijú. Ja tú situáciu dobre poznám, aj to, že dnešná RT namiesto revolučnosti skôr už len špekuluje a sťažuje sa. Ja som sa odmalička pohyboval v robotníckom prostredí, dobre ho poznám. Ale tie odporúčania, že si mám ísť sadnúť do krčmy a počúvať, neberiem vážne. Tých krčmových rečí, ako je to, a čo treba robiť, som sa napočúval a napočúvam aj dnes dosť. Moja široká rodina je robotnícka, pred pár dňami sedeli u mňa švagrovia a synovci. A sťažovali sa, ale nie je ochota do niečoho sa zapojiť. A vládne tu obrovská neúcta k poznatkom, tak ako v celej spoločnosti. Vedci sú blbci, ktorí nič nevedia. Totálne spochybňovanie napr. archeológie, paleontológie, meraní veku, spoločenskovedných poznatkov. V robotníckom prostredí sa odbornosť necení, to bol aj hlavný problém Robotníckeho fóra a Združenia robotníkov Slovenska. Buchneme po stole a pôjde to, povedali mi, keď som chcel doriešiť aj odborné zázemie robotníckych hnutí.
Mám už dosť skúseností na to, aby som vedel, že počúvať krčmové reči je strata času, tam je každý odborníkom na všetko.
Pán Laco, jedna otázka, aby sme aj pracovali. Pracovali ste aj vo VW. Mne tam pracovali z rodiny traja, viacerých ďalších som poznal. Ide tu o priemyselnú robotnícku triedu. Dá sa aj dnes charakterizovať ako revolučná, schopná ísť do politických zápasov?
Ja som totiž z rozhovorov nemal ten dojem, skôr aj tu prevláda individualizmus, konzumné nálady, zarobiť čo najviac a o nejaké kolektívne, politické otázky sa nestarať.
Myslím, že aj štrajk bol vedený mimo politických požiadaviek, čisto len za mzdové požiadavky, čo najviac zarobiť.
Ale môžem sa mýliť, preto som zvedavý na Váš názor.
re :Milan Antal !
Viete p.Antal! Spontánne štrajky sa vždy viedli za zvýšenie miezd a znesiteľné pracovné podmienky.Politické požiadavky vychádzajúce z nejakých ideológií neboli nikdy tým,za čo by robotníci vstupovali do štrajku!Štrajk bol vždy len krajným prostriedkom snahy robotníkov o prežitie a uživenie svojich rodín.Až následne,keď sa vzťahy medzi vykorisťovateľom a vykorisťovaným vyhrotili v štrajku, sa podmienkami vykorisťovaných začali zaoberať rôzni filozofi a tvorcovia ideológií.Tak vznikol aj marxizmus.
Preto,keď vyčítate Lacovi,že štrajk vo f.Volkswagen Bratislava nebol vedený politickými požiadavkami ale len „konzumnými „náladami robotníkov,tak vám chtiac-nechtiac,musím oponovať a nesúhlasiť s vami! Ideológia nie je to,do čoho ľudia vkladajú svoje nádeje.Oni prijmú každú ideológiu,ktorá im dokáže predložiť vierohodnú perspektívu toho,že budú môcť žiť svoje životy podľa svojich predstáv.A tie ich predstavy sú napodiv obyčajné,skromné a jednoduché.Oni chcú len…ŽIŤ !!! Presne tak,ako o tom pojednáva pieseň na ktorú som tu už raz dal odkaz :
https://myslenkyocemkoli.blogspot.com/2016/10/zit_30.html
V tej piesni je obsiahnuté všetko,po čom ľudia túžia.
Pán Antal asi ste to čítali. O tom VW a štrajku. Vyšlo to aj tu na DAVE: https://davdva.sk/strajk-vo-volkswagene-pohlad-zvnutra/. Písal som aj o tom Košickom štrajku. Tiež z vnútra. Dúfam, že nebude tak zle ako to s ohľadom na tú pandémiu vyzerá. Ale keď sa potvrdí to čo je v článku od Paul Craig Robertsa napísané a v článku hore prebrané, že ľudia sa preberú a skutočná ľavica tento nespravodlivý systém zmení. Potrebujeme sa však angažovať, agitovať a informovať a oveľa lepšie a viac. Dúfam, že nebude na to potrebné milióny obetí a ľudia začnú rozmýšľať vlastnými hlavami a nie ficovou ani dobre zaplatenou presttitúckou.
Boj s coronavírusom v mimoriadnej situácii si vyžaduje aj mimoriadne opatrenia. Aj teraz sa zistilo, že jedine silný sociálny štát môže pomôcť obyvateľom Slovenska. To sú dôvody, že nie je čas na „kozmetické „úpravy ale na zavedenie relevantných, systémových, ekonomických a sociálnych opatrení, ktoré Slovensku pomôžu. V prípade, že sa to nestane celý systém padne, čo sa podpíše ako tragický následok na postavení nášho obyvateľstva, ktoré ekonomicky a sociálne padnú na kolená. Preto podporujem, aby strategické podniky boli súčasťou štátu a aby boli prijaté ďalšie adekvátne opatrenia, ktoré relatívne uchránia ekonomicky a sociálne zraniteľných obyvateľov už aj tak ťažko skúšaného Slovenska.
Súhlasím
Pripájam sa a súhlasím.
Pripájam sa a súhlasím.
podpisujem
Podpisujem! Radoslava Brhlikova, PhD., politologička
Treba zoštátniť aj vodu, ktorú nám ukradli. Momentálne obyvatelia Banskobystrického kraja platia za vodu banke Goldman Sach, ktorý kúpil francúzsku Veoliu, ktorej Stredoslovenskú vodárenskú spoločnosť predali zradcovia na začiatku roku 2000.
Podobná situácia je aj v ČR, v časopise šifra o tom vyšiel článok:
https://pravdaovode.cz/novinky/sifra-12-1019-o-milionarich-kteri-ukradli-vodu-1-dil/
Sùhlasím
Uplne súhlasím s uvedenou výzvou . Kde napr. nemecká kancelárka Merklová pred časom vyhlásila že v prípade ekonomicko sociálnej nutnosti príde k dalsiemu zoštátneniu potrebných podnikov v rámci Nemecka. Známa je predsa skutočnosť, že základní ekonomickí ťahúni EU vid.Nemecko, Francúzsko…majú plne pod štátnou kontrolou tzv. základné strategické podniky napr. energetika, plyn, voda atď.Súčasný stav pandémie koronaviru plne preukázal že jedine štát dokáže organizačne a ekonomicky so svojimi nástrojmi riešiť stabilitu štátu sociálne ekonomických problémova plne zabezpečiť chod štátu. Slovensko prežíva jedinečnú historickú možnosť aby štát znovu mohol plne zabezpečiť ekonomicky sociálnu potravinovú sebestačnosť a zbavil sa ekonomických závislosti od nadnárodných monopolov a divokého kapitalizmu
Súhlasím, Ivan Kalivoda, dôchodca