Soňa Valovičová: Zamyslenia a básne

KAŽDÝ RAZ DOSTANE TO, ČO SI ZASLÚŽI

Dzurindovi niekto do očí a patrične povedal svoj názor na výsledky dzurindovej politiky.
Nedovoľme vlastizradcom zlikvidovať aj posledné kamienky základov,
na ktorých môže naďalej existovať Slovenský národ!!!
Ak budú môcť, nebudú váhať !!!


MYŠLIENKY A ZAMYSLENIA

Významní ľudia sa rodia,
aby tvorili históriu.
Bezvýznamní sa rodia,
aby ju prekrúcali.

Správne slová v správnom čase dokážu zachrániť človeka.

Na tomto svete možno stratiť všetko – okrem lásky a smrti. Sami si Ťa nájdu, keď príde ich čas.

Je príliš neskoro, aby si sa vrátil a začal všetko správne.
Ale nikdy nie je príliš neskoro na to, aby si to napravil .

Diaľka nič neznamená, pokiaľ vieš, že na konci čaká niekto, kto Ťa potrebuje.

V žene treba vždy vidieť svoju manželku.
A ak nie – nedržte pri sebe cudzie šťastie.

Život sa pominie, ale to, čo sme vykonali pre druhých, zostáva.


PRAVÝ CIT NEVZKLÍČI Z NIČOHO

Duše sa nenájdu iba tak
To len v melodráme môže byť
On pozrie do očí, ona tiež 
A hneď v nich zahorí čistý cit

Takto to v živote nebýva
Pravý cit nevzklíči z ničoho
Ale vždy zrodí sa z výhonku
Ním rešpekt je jeden druhého

Úcta a priateľstvo človeka
A z ničoho zrazu svet naruby
Príjemné momenty keď si s ním
Nájdený smiech, vpíjanie do očí

Vtedy sa duša vie zaľúbiť
Až láskou búrlivo prepukne cit
Vieš, že už z ničoho nemáš strach
A opäť vstaneš plný nových síl

SVS
/august 2018/
Zbierka – Dňom i nocou


V TICHU ŤA TVOJE SVEDOMIE DÝCHA

Vždy je to tak … čakáš od Ticha
Slov, ktoré skrývajú celý Tvoj svet
Vnímaš jak deň rýchlo uteká 
Až zrazu pochopíš – Času už niet!

Nebol to deň, lež celý život! –
A to, čo kedy povedať si chcel
Tých správnych slov precítiš v Tichu
Oni Ti ukážu posledný smer

Musíš len mlčať, keď chápať chceš
V Tichu Ťa Tvoje svedomie dýcha
Vnímaj seba ako pustovník
Srdce len v Tíšine zahrieva sa

SVS
/august 2018/
zbierka – Dňom i nocou


NAJKRAJŠÍ KVIETOK ŽIVOTA

Čím viac čas rýchlo uteká
Tým menej u Teba priateľov
Pomaly chápať začínaš 
Čo kedy Ťa s nimi viazalo

Krátky okamih života
Vo veniec cesty v ňom spletené
Poľnými kvetmi, trávami
Ale i ružami v záhrade

Že ubúdalo priateľov
Keď veniec pomaly uvädal
Vnímal si ticho .. nikto už
Až na pár kvetov v ňom nezostal

A tieto kvety s Tebou sú
I v jeseni Tvojho života
Nezáleží už na kráse
Lež v trvalej vôni venčeka

Hoc kvetov zostalo len pár
A možno na ruke zrátať ich
A či len na dvoch prstoch tiež
Či jednom – to je ten najkrajší

SVS
/júl 2018/
zbierka – Dňom i nocou


ČAS NEVINNOSTI

Iba v detstve môžeš sa rozprávať
So všetkým, čo srdcu milé je
Či zvieratko, či kvietok na lúke 
Či hračka, či anjel v Tvojom sne

No keď príde čas a Ty vyrastieš
Už iba s ľuďmi prehodíš pár slov
Hoci si v cite nesieš minulosť
Nikdy tak nebudeš s človekom

SVS
/júl 2018/
zbierka – Dňom i nocou


NIKDY NEĽUTUJ LÁSKYPLNÝCH SLOV

Nikdy neľutuj láskyplných slov
Sú ako prikrývka v mrazivom dni
Ako pohár vody v horúčave 
Ako dotyk dieťaťa v objatí

Ako záblesk slnka v blýskavici
Ako vôňa poľných tráv na lúke
Je tak prosté povedať milých slov
Nimi aj málo veľa pomôže

SVS
/júl 2018/
zbierka – Dňom i nocou


KUS ĽUDSKÉHO TEPLA

Sú ľudia Súmraku a ľudia Úsvit
Prví bez radosti, druhí láskaví
Východu slnka usmiatí sú často 
No jeho západu – zväčša nešťastní

Zviažeš život s prvým, cítiš iba chlad
S druhým si mladý i v jeseň života
Z Brieždenia hreje Ťa žiarivé svetlo
Ale zo Zmrákania mrazí večná tma

Ak dáš človeku, v ktorom dýcha Súmrak
Kus tepla, čo zmizol dávno z jeho žíl
A neodsúdiš jeho smútok v srdci
Zatúži zohriať sa, v lúčoch slnka žiť

Každý človek, v ktorom zapadlo slnko
Nosí v sebe túžbu Šťastím prežiť deň
No lásku cítiť proste sa už bojí
Lebo v jeho ranách zomrel celý svet

I človek Úsvitu vie padnúť do tmy
Ak Súmrak pohltí ho hustnúcou hmlou
To všetko vzdiali sa z ciest ľudskej duše
A v bleskoch započne búrok dlhý boj

Tiež som tam bola – sama na rázcestí
A viem, že Svetlo vie smútok rozohnať
Ak dnes niekto povie – Ona je Úsvit
Je to vďaka teplu, kto priniesol Dar

SVS
/júl 2018 /
zbierka – Dňom i nocou


BEZ KRÍDEL DUŠA NEVZLIETNE

Vravíš, že snívať márnosť je
No ja Ti vravím – sny si stráž
Zlé nie je ísť za svojim snom 
Zlé je keď už viac nesnívaš

Nuda a smútok, čierna tma
Veď bez snov deň je iba šeď
Bez krídel duša nevzlietne
A v očiach svetlo nevidieť

Skončí sa deň… Čo bude v ňom?
Vedz, že jak vták len preletí
Nič – iba márnosť nad márnosť
A nikdy sa viac nevráti

Vravíš, že snívať márnosť je
No ja Ti vravím – sny si stráž
Zlé nie je ísť za svojim snom
Zlé je keď takto zomieraš

SVS
/júl 2018/
zbierka – Dňom i nocou

One thought on “Soňa Valovičová: Zamyslenia a básne

  • 3. augusta 2018 at 10:30
    Permalink

    Hm, jemné a krehké!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *