VIDEO: O Husákovi sa začína znova hovoriť. Vyšla ďalšia kniha…

História bude raz hovoriť veľmi jasne a adresne. Fyzické i duševné sily človeka majú svoje hranice. Sem-tam sa podarí výnimočne túto hranicu prekročiť. Aj to iba vtedy, keď do slova a do písmena odhodláš sa „radšej nebyť, ako byť otrokom“ lží a podvodu.“ Dr. Gustáv Husák

Klub Nového slova, Inštitút ASA, ÚPV SAV a Nakladateľstvo Vyšehrad pripravili 7. decembra 2017 diskusiu pri príležitosti vydania knihy historika Michala Macháčka: Gustav Husák. Akcie sa zúčastnili významné osobnosti: Viliam Plevza, Róbert Letz, ďalšie osobnosti vedy a kultúry ako Gabriela Rothmayerova, Svetozár Krno,  Jozef Lysý, ale aj rodina Gustava Husáka. Na podujatí v diskusii vystúpil aj člen redakcie a oz. DAV DVA, Juraj Janošovský, ktorý pripomenul význam Gustava Husáka ako veľkého štátnika a taktiež  ocenil vysokú objektívnosť autora Macháčka v diskusii Historie.cs.

Michal Macháček vniesol do verejnej debaty  silne tabuizovanú tému o politickom osude a voľbe Husáka, no kľúčové je v tejto debate Macháčkovo myslenie: bez predsudkov, bez moralizujúceho odsudzovania často ambivalentných a sporných dejín,uviedol filozof Martin Muranský.

Na podujatí vystúpil aj autor prvej ponovembrovej knihy o Husákovi, historik Viliam Plevza. Zaspomínal si na posledné chvíle s Gustávom Husákom a reálie okolo písania a vydávania knihy Vzostupy a pády.

Spisovateľka Gabriela Rothmayerová uviedla: „No skutočne veľkým plátnom je kniha Michala Macháčka, mladého pražského historika pod prostým názvom Gustáv Husák. Michal Macháček preštudoval archívy, hľadal pramene doma i v Moskve, rozprával sa s príbuznými, spolupracovníkmi, kolegami historikmi, so sympatizantmi, aj oponentmi prezidenta ČSSR Gustáva Husáka. Výsledkom po desiatich rokoch skúmania je 632-stranová kniha a – ako povedal na prezentácii na odľahčenie – desať kíl nadobudnutej hmotnosti.“

„Iste sociálna aj národnostná otázka bola vždy veľký problém. Ukázalo sa, že je veľmi ťažké aj pre neho riešiť tieto veci. Nazdávam sa, že mnohé z toho čomu veril a čo mal rád venoval svojmu politickému životu, tej idey komunizmu. Ako keby preniesol tú metafyzickú rovinu tej viery, do konkrétnych činov v politike. A v tom vidím tú pascu, nedokázal sa pozrieť na tie substancie z hľadiska večnosti, ale len krátkodobo, pretože chcel vytvoriť politický systém, ktorý bude fungovať ďalej a na to naviažu ďalšie generácie, to však nebolo možné, nakoľko jeho myšlienkový svet vyrástol ako opozitum voči svetu, ktorý sám popieral, a prešli ďalšie dve generácie, on sám zostal, no iné generácie túžili po inom, humánnejšom a slobodnejšom svete, ale nechcem povedať, že nechceli čerpať z tých sociálnych výhod, ktoré sa tu vytvorili,“ pripomenul Róbert Letz.

Nie je to však len Macháčkova kniha, ktorá vracia Husáka späť od hry, tento rok vyšla taktiež knižka Husák v odboji a SNP 1938 – 1944 od Tomáša Černáka a Martina Mocku. Od prelomovej knihy Viliama Plevzu Vzostupy a pády, Gustáv Husák prehovoril, sa teda znova o osobnosti Gustáva Husáka začína diskutovať. Občianska televízia (Ján Bošanský) pripravila kompletný záznam z prezentácie knihy. Prvý krát bol na podujatí podobného druhu prítomný aj zástupca mainstreamového média, redaktor TA3, Peter Bielik. Zaujímavosťou je, že sa na podujatí podávalo Husákové obľúbené jedlo – párky – čo dodalo podujatiu na autenticite. Napokon, máme k dispozícii záznam.

Pozri aj: Prečo mal byť pamätník Gustávovi Husákovi už dávno postavený
Husák, Novomeský a Šmidke sa neoliberálom do ich falošného antifašizmu akosi nehodia
Viliam Plevza o aktuálnosti odkazu Gustáva Husáka


Michal Macháček: Gustáv Husák
Vyšehrad, 2017, 632 strán

SÚVISIACE:
MARTIN MURANSKÝ: Slobodný pohľad historika
GABRIELA ROTHMAYEROVÁ: Michal Macháček: Gustáv Husák
JAROSLAV ČEJKA: Husák, Jakeš a puncovaná demokratka
HUSÁK V ODBOJI A SNP (VIDEOZÁZNAM)

„…socializmus napriek všetkému odsúdeniahodnému posunul myslenie a sebavedomie prostých pracujúcich ľudí, snažil sa o ich dôstojné postavenie. Znehodnocuje sa všetko, aj to, čo bolo v socialistických krajinách dobré.“ Gustav Husák, 27. februára 1991

 

Kto bol Gustáv Husák?
JUDr. Gustáv Husák, CSc. bol najvýznamnejší slovenský politik druhej polovice 20. storočia v ČSSR, politik slovenského pôvodu, advokát, autor esejí, prejavov a kníh ako Zápas o zajtrajšok, Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní, O obrane a ochrane socializmu; zakladateľ časopisu ŠÍP (1934), spolupracovník DAVu (1924 – 1937), člen hnutia odporu a organizátor SNP (1944-1945), spolu s Novomeským a Clementisom jeden z popredných spoluautorov koncepcie pro-slovanskej kultúrnej orientácie v rámci Košického vládneho programu (1945), po roku 1948 povereník pre poľnohospodárstvo, po roku 1950 väznený, v roku 1963 rehabilitovaný, iniciátor federalizácie Československa (1968-1969), v rokoch 1975–1989 8. prezident Československa.

Filozof Martin Muranský o prezentácii knihy

V pribiehajúcej diskusii po krste knihy o Gustávovi Husákovi sa viac hovorí o ňom samom, ako o knihe, ktorá ju vyvolala, čo možno pokladať za ďalší úspech dôvodu konania našej akcie, zorganizovanej Klubom Nového slova (a inštitútu ASA) – Macháčkovej práce o politickom životopise Gustávova Husáka. Znie to možno ako provokácia, ale to, čo nám vo verejnej debate chýba najviac nie sú diskusie o poltických osobnostiach v našich dejinách (je ich žiaľ len niekoľko), ale najmä kvalitné práce o týchto osobnostiach ( ktorých je napísaných ešte menej). Pre príspevok do verejnej debaty nie je len kľúčová silne tabuizovaná téma práce Michala Macháčka , politický osud a voľby Gustáva Husáka, .ale aj Macháčkov od predsudkov oslobodzujúci a na slobode zdôvodneného myslenia (nie moralizujúceho odsudzovania) založený spôsob vysvetľovania často ambivalentných a sporných dejín. Macháček v úvode svojej práce pokladá Ericha Fromma v diele Strach zo slobody za jednu z troch rozhodujúcich inšpirácii. Z Frommovej dilemy autoritatívne stigmatizujúceho rozumenia dejín a neistotu z vysvetľovania príjmajúceho chápania , si autor vyberá emancipačný a rozumejúco vysvetľujúci spôsob interpretácie Husákovho sveta a jeho historicky ambivalentnej doby. Náš historik tak odmieta autoritatívne pseudomoralizovanie nad vopred odsúdeným alebo posvätne nedotknuteľným politickým životopisom Gustava Husáka. Z celej knihy o Husákovi je zrejme, že komu záleží na historickej pravde, sa zvyčajne najprv ukáže väčšinová nepravda a množstvo skupinovo vyznávaných a preto účelových klišé, čo sa pokladajú za (morálnu) pravdu. Macháček si vyberá niektoré kľúčové stereotypy – napr. „národný komunista“, alebo kariérny „človek moci“. Pre moju poznámku je dôležitý odkaz na druhý stereotyp a problém „ politiky ako vôle k moci“ Nie náhodou je Macháčkovou druhou inšpiráciou je prednáška Maxa Webera „Politika ako povolanie“. Weber ukazuje, že vôľa k politickej moci je základným rozmerom politiky – nedá sa nahradiť ani morálnou, ani inou metafyzickou hodnotou.. Nemýľme sa, často prichádzajú k moci v krízových situáciách dejín politici „čistého zmýšľania“ a s nimi často aj ich krvavá gilotína. Pre hasičov historických požiarov je typická iná politika, politika zodpovednosti za udržanie politickej moci – pred politickými fanatikmi, aj za cenu komplikovaných kompromisov. Ich cena a pomyselné hranice sú zásadnou témou. No len vo výnimočných prípadoch sa uskutoční v politike aj zodpovedná voľba na križovatkách dejín , ktorá je zas výsadou len niektorých „povolaných“ politikov. Tie domáce poltické voľby na historických križovatkách boli a sú určovane geopolitikou situáciou, ktorá rozhadzuje karty a vyberá základné možnosti. Všade z nich sú križovatky s červenými čiarami, ktoré nemožno prekročit. Ich cenu a podobu odhaľuje skutočný historik. Macháčkova kniha o Husákovi preto meriá Husákov politický výkon vtedajšími geopolitickými možnosťami doby, v rámci ktorých ale nie mimo ktorých , sa dalo tak alebo ináč, možno tiež výnimočne lepšie alebo často aj horšie rozhodnúť. Ak je tento od predsudkov emancipujúci a otvorený výklad často ambivalentných volieb s weberovským antimoralizujúcim pochopením politiky predpokladom nezaujate slobodného písania o dejinách, potom ešte jedna poznámka na záver . Ako prvý ju vyslovil počas našej diskusie Róbert Letz, konzervatívny profesor dejín a spolužiak z Filozofickej fakulty UK. Machčková monografia o Husákovi nie len že svojím metodickým prístupom vracia rešpekt k písaniu politického životopisu a tým pádom aj rešpekt k výkladu životopisu Gustáva Husáka ako našej klúčovej osobnosti moderných dejín, či už si ju osobne niekto bude ctiť alebo aj nei, no zároveň takto otvára priestor pre daľšie spracovania politických životopisov iných niekoľkých osobností v sporných dejinách moderného Slovenska. Gustav Husák má aj z toho dôvodu šťastie na svojho historika v 21. storočí.


 

3 thoughts on “VIDEO: O Husákovi sa začína znova hovoriť. Vyšla ďalšia kniha…

  • 24. decembra 2017 at 16:38
    Permalink

    Velmi dobrá kniha, 2 roky som na nu čakal. Už je práve pod stromčekom.

    Reply
  • 7. januára 2018 at 16:30
    Permalink

    Kto bol Gustáv Husák?
    Hajzel a vlastizradca.

    Reply
    • 7. januára 2018 at 18:19
      Permalink

      Pekné od teba, že si sa predstavil.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *