Choreografka a režisérka Oľga Chodáková (30 rokov od úmrtia)

Oľga Chodáková (1920, Bratislava – 1989, Bratislava) bola popredná slovenská choreografka a invenčná televízna režisérka. Priekopníčka scénického ľudového tanca a folklóru. V roku 1955 vyštudovala choreografiu na Vysokej kole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Od roku 1946 pôsobila ako umelecká vedúca a choreografka národopisného telesa, ktoré vystupovalo aj v zahraničí pod názvom Mladí Živeniari – Skupina Oľgy Chodákovej. Bola zakladateľskou osobnosťou súboru Lúčnica a do roku 1950 jeho umeleckou vedúcou a prvou choreografkou. Pre Lúčnicu vytvorila tanečné kompozície Cipovička (1948), Hronské kolo (1948), Veľký svadobný tanec (1948), Máje (1948), Šatkový tanec (1950) a iné.

V rokoch 1955 – 1958 bola vedúcou a choreografkou baletného súboru Novej scény v Bratislave. V období 1959 – 1961 bola asistentkou réžie v Československej televízii. Od 1962 do 1973 bola internou režisérkou Hlavnej redakcie hudobného vysielania Čs. televízie v Bratislave, potom pôsobila v slobodnom povolaní. Externe pôsobila aj v súbore SĽUK, kde vytvorila najvýznamnejšiu choreografiu Lúčne spevy a tance – Tanec dievčat na hudbu Jána Cikkera. Na scéne Slovenského národného divadla (SND) naštudovala tance folklórneho pásma Rok na dedine (1948) v réžii Karola L. Zachara.

Hosťovala v činohre NS v Bratislave – Dva dni v Chujave (premiéry 1950 a 1952), podľa literárnej predlohy Jonáša Záborského napísal Ľubomír Smrčok; v Opere SND – Juro Jánošík (1954), autor hudby Ján Cikker; v Štátnom divadle Košice – Máje (1954), autor hudby Bartolomej Urbanec. Vytvorila choreografie operetných predstavení NS – napríklad Bábika (1956), autor hudby Edmond Audran; Hrnčiarsky bál (1956), autor hudby Gejza Dusík; Fialka z Montmartru (1956) autor hudby Emmerich Kálmán; Mlynárka z Granady (1958), autor hudby Julius Kalaš.

Bola autorkou a režisérkou 13-dielneho televízneho cyklu Človek tvorca krásy (1964 – 1965), v ktorom mapovala svetové výtvarné umenie od praveku až do 19. storočia. Tri samostatné časti boli venované slovenskému výtvarnému umeniu, slovenskej ľudovej architektúre a klenotnici ľudovej hudby. Vytvorila portréty slovenských výtvarných umelcov – napríklad Janka Alexyho, Martina Benku, Jozefa Kollára, Petra Matejku, Fraňa Štefunka, Alexandra Trizuljaka a Jána Želibského.

Autorsky a režijne pripravila v rokoch 1969 – 1971 pozoruhodný 12-dielny dramatizovaný cyklus Slovensko v ľudových baladách, v ktorom originálnym spôsobom spojila folklórne prvky s ich moderným spracovaním. V projekte účinkovali významní herci – napríklad Leopold Haverl, Eva Kristínová, Jela Lukešová, Ida Rapaičová, Oľga Šalagová či Magda Vášáryová. Hudbu k všetkým častiam skomponoval Bartolomej Urbanec a choreografom bol Boris Slovák. Konkrétne išlo o tituly – Coky, coky, panské šteňa; Vyletela holubička; Janíčko susedov; Pásol Janko kravy a Anička pávy; Kdeže si bola, Anička moja; A tam hore, v Čiernej hore; Zomrem, mamko, zomrem; Slniečko sa níži; Ten prešporský mýtnik; Išlo dievča po vodu; V mestečku vo Sliezsku.

S dramaturgičkou Gabrielou Vyskočilovou pripravila televíznu podobu literárnej predlohy Márie Rázusovej-Martákovej Junácka pasovačka. Bola neúnavnou propagátorkou ľudovej tvorby v televíznych cykloch Ide pieseň okolo; Takúže mi hraj; Na ľudovú nôtu a podobne. V roku 1971 získala prémiu za profil hudobného skladateľa Mikuláša Schneidera-Trnavského. Venovala sa aj televíznemu stvárneniu modernej populárnej hudby – napríklad Malá hitparáda. V spolupráci s dramaturgom Jánom Pitoňákom koncepčne a režijne vytvorila cyklus pre deti Matelko, na ktorom sa popri Kriste Bendovej, Jarmile Štítnickej a Hane Ponickej podieľala aj autorsky. Hudbu k zvučke Matelka skomponoval Milan Dubovský. V kultovom filme režiséra Dušana Hanáka 322 stvárnila postavu vrchnej sestry.

Za zmienku stojí aj jej rodinné zázemie, z ktorého uveďme aspoň niekoľko osobností – prastarý otec August Horislav Krčméry (štúrovec, evanjelický kňaz, publicista, kultúrny pracovník); stará matka Oľga Krčméryová, rodená Petényová (organizátorka ženského hnutia, členka výboru Živeny, kultúrna pracovníčka); ujec Štefan Krčméry (spisovateľ), otec Viktor Sekey (vydavateľ); manžel MUDr. Ivan Chodák (lekár a športovec); syn prof. Ing. Ivan Chodák, DrSc. (chemik); dcéra Mgr. art. Oľga Janíková (televízna a rozhlasová režisérka).

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom