Commonist a kybernetický komunizmus open sources, vízia budúcnosti

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Predstave si svet, v ktorom budú využité všetky informácie, všetky vedomosti a vynálezy všetkých ľudí v prospech celého ľudstva na jeho vlastný pokrok. Predstavte si svet bez peňazí, svet nekonečných možností kreativity a pokroku, kde nikto nebude hladovať, kde každý bude mať strechu nad hlavou a každý naplnené svoje základné potreby. Predstavte si svet beztriednej spoločnosti, svet kreatívnej civilizácie.

K napísaniu toho článku ma inšpirovala existencia programu, ktorý nesie názov Commonist, v logu má kosák a kladivo a reprezentuje myšlienku, o ktorej roky už hovorím. Až logo tohto voľne prístupného programu verifikovalo onú spojitosť, ktorá sa v systéme založenom na individualizme len ťažko dokazuje. A čo je najdôležitejšie, toto logo je k dispozícii celosvetovo online na stránke Wikimedia, a je akceptované dokonca aj slovenskou Wikipédiou (to píšem v prípade, že by sa do mňa chcel pustiť nejaký nevzdelaný hlupák alebo fanatik).

Commonizmus

Commonizmus od komunizmu odlišuje jedno jediné písmenko, ale podstata je totožná ako cieľ komunizmu – idea kolektívneho využitia všetkých schopností a potenciálu ľudstva v prospech verejného záujmu alebo to, čo nazval Marx všeobecný intelekt, čo správne postrehol slovenský filozof a futurológ Ladislav Hohoš. Predstavte si potenciál ľudstva, ktoré by malo zdarma, teda voľne prístupné, k dispozícii všetky prostriedky pre kolektívny rozvoj seba samého, celej civilizácie. Predstavte si ako ďaleko by zašiel rozvoj ľudstva a vedy, keby bola oslobodená od existenčných materiálnych problémov, od závislosti na peňažnom a bankovom systéme. Zrealizovanie utópie v praxi alebo naivný sen? Zárodok tejto myšlienky je projekt Wikimedia Commons, Wikipedia a stránky založené na Open sources. Už dnes vypĺňa medzinárodnú stránku anglickej Wikipédie stotisíce tisíce, možno aj milióny ľudí. Tento obsah je súčasťou kolektívneho vlastníctva a nespadá pod žiadne autorské práva. Je istým spôsobom súčasťou kolektívneho vlastníctva celej planéty. Napĺňa sa tým sčasti Marxova idea všeobecného intelektu?

Dôkaz, že myšlienka komunizmu je na rozdiel od protipólneho individualizmu (a to aj napriek historickému zlyhaniu) myšlienkou budúcnosti je príklad tzv. open sources softvérov a webových stránok, ktoré prostredníctvom internetu zdieľajú diela úplne zdarma. Myšlienka commons alebo open sources verifikuje realizovateľnosť idey komunizmu v digitálnom priestore. Ide o prelomový fenomén, ktorý už dnes existuje, väčšina ľudí ho využíva bez toho, aby si to vôbec uvedomila. Ešte viac tento fenomén ožil v čase pandémie Covid-19, kedy knižnice a rôzne stránky otvorili k dispozícii svoje archívy pre celú verejnosť.

Internet vecí, príklady open sources a free software

„…open source technológie – ak sa napríklad pozrieme na LINUX, ktorý patrí k najpoužívanejším a najbezpečnejším operačným systémom na svete, tak zistíme, že jeho jadro podlieha koordinácii obrovského množstva vývojárov, ktorí prispievajú k jeho stabilite.“ Boris Figeczky: „Pre jednotlivé krajiny máme vypracovaný program POC – Sú to body kontaktu.“

Na stránke StartItUp nájdete 400 príkladov internetového komunizmu. Príkladmi sú Project Gutenberg, OpenLibrary, LibriVox, Podiobooks.com, Lingvist, betterexplained, EDX, Treehouse, FreeDocumentary.tv, kedysi dávno Last.fm, Pixlr, Meme Generator, Freebbble, Pixel Buddha, TypeGenius a mnohé ďalšie ako známe aplikácie LibreOffice alebo Linux.

Boris Figeczký ešte v roku 2017 pre DAV DVA v nadväznosti na knihu Jeremy Rifkin, The Zero Marginal Cost Society, The Internet of Things napísal:

„Základná myšlienka knihy uvádza, že globálna konkurencia, ktorá sa snaží znížiť marginálne náklady na produkty a služby prinúti podniky, aby zaviedli efektívnejšie technológie, urýchľovali produktivitu až do okamihu, keď marginálne výrobné náklady dosiahli nulu, takže tovar a služby sú „neoceniteľné“ a potenciálne volne dostupné, čím sa ukončí zisk a znemožní sa trhová výmenná ekonomika. Počas uplynulého desaťročia sa milióny spotrebiteľov stali „zapojenými spotrebiteľmi“, lebo produkovali a zdieľali hudbu, videá, správy a vedomosti s takmer nulovými hraničnými nákladmi a takmer bezplatne a zmenšovali príjmy v hudobnom, novinovom a knižnom vydavateľskom priemysle.“

Na fenomén open sources poukazuje aj Marek Kopilec článku Kam môžu viesť súčasné trendy:

V dnešnej dobe už existujú mnohé decentralizované služby a otvorené služby ako rôzne cloudové úložiská, operačné systémy (Linux, Tor), internetové prehliadače (SRWare Iron), sociálne siete (Reddit), messengery (Signal), prekladače jazykov (Waverly lab), blogerské miesta (Liberty.me), školy (Khan Academy, Scio škola, rôzne prírodné školy napr. v Prahe, na Slovensku sa uvažovalo o tej v Lipovanoch), kurzy (Tedx), cestovanie (BlaBlaCar), taxíky (Uber), ubytovanie (AirBnB), lieky (JMC Pharmacy), svojpomocné zdravotné poistenie (Samaritan ministries), súkromné policajné hliadky (Peacekeeper), ochrana prírody (Nature Conservancy), arbitráže (Net-Arb), právo (PAX), Peer-to-peer pôžičky (Prosper), marketplace (Openbazaar), samoriadiace sa firmy (Valve), meny (Bitcoin či rôzne komunitné meny), „štáty“ (Bitnation), ktoré posúvajú spoločenský kurz k väčšej slobode.

Bacon, Bondy aj Johny Depp s Jackom Paglenom

Myšlienku poznateľnosti skrytých javov a vecí vyslovil vo svojej utopickej novele Nová Atlantída Francis Bacon, ktorý je tiež označovaný ako otec science-fiction. Na tajomnom ostrove Bensalem sa nachádza Šalamúnov dom, ako obrovské laboratórium pre vedecký výskum. Bacon svojou utopickou víziou naznačil otázku všeobecného pokroku a všeobecný rozvoj celej spoločnosti. Sci-fi utopisti a vizionári písali o tom, ako ďaleko môže zájsť poznateľnosť nášho sveta a aké môže mať následky.

Egon Bondy v 90. rokoch napísal vizionársku dystopiu Cybercomics, ktorá odkrýva tú najtemnejšiu podstatu korporátneho kapitalizmu. V tomto pozoruhodnom románe načrtol pod vplyvom východnej filozofie myšlienku, že ľudské vedomosti možno transformovať do digitálneho priestoru, kde je možné skopírovať ľudské vedomie, ktoré existuje nad rámec ľudského života. Vedomie sa transformuje do akéhosi digitálneho cloudu, akejsi „poletujúcej duše“ existujúcej mimo subjektu, mimo ja. Podobný motív nachádzame aj v súčasnom seriály Black Mirror. V jednej z častí autori seriálu naprojektovali možnosť vytvorenia virtuálnej identity zosnulého na základe datovej stopy, ktorú po sebe zanechal (e-maily, chat, telefonické záznamy atď.). Aj v DAV DVA už zaznela obdobná myšlienka.

Avšak najďalej zašli režisér Wally Pfister a scenárista Jack Paglen vo filme Transcendencia (2014), s Johnym Deppom (Will Caster) v hlavnej úlohe. Vedec Caster tu vytvorí stroj s umelou inteligenciou, ktorý dokáže sústrediť všetky prístupne informácie do akéhosi kolektívneho vedomia celého ľudstva. Vedomie vedca sa po smrti pripojí k superpočítaču, ktorý sa po pripojení na internet začne samo-rozvíjať a modifikovať celý svet.

O téme zospoločenštenia internetu na všeobecný rozvoj uvažoval aj Figecký:

„Existuje veľký posun v paradigme, v ktorej sa internet pripája k všetkým ostatným zariadeniam (veciam) na svete, a preto niektorí ľudia môžu nazývať „Internet Veci“ ako „Internet všetkého“. Ďalej zdôrazňuje, že existuje 11 miliárd senzorov, ktoré spájajú zariadenia s internetom vecí a do roku 2030 sa pripojí k prírodným zdrojom, výrobným linkám, skladom, dopravným sieťam, elektrickej sieti a recyklačným tokom 100 biliónov senzorov a implantuje sa do domácností, kancelárií, obchodov a vozidiel – neustále odosielajúc obrovské množstvá dát (Big Data) do internetu energetiky, logistiky a komunikácie.“

Podľa Figeckého môžu analýzy na vývoj prediktívnych algoritmov zvýšiť efektívnosť, produktivitu a znížiť marginálne náklady na výrobu a distribúciu fyzických vecí vrátane energie, výrobkov a služieb takmer na nulu, rovnako ako teraz s informačným tovarom. Aj Figecký dochádza k názoru, že „súčasný sociálno-ekonomický systém nie je schopný zvládnuť naše technologické možnosti a potrebuje prechod na inú ekonomickú paradigmu.“ Zároven si Figecký uvedomuje, že kým „internet vecí“, ako on nazýva digitálny komunizmus, prerastá do reality, „sociálne štruktúry zostávajú rovnaké alebo sa menia veľmi pomaly.

General intellect

Futurológ a filozof Ladislav Hohoš dlhodobo poukazuje na Marxov termín všeobecný intelekt, o ktorom písal v diele Grundrisse. Myšlienky, podľa ktorej sa poznanie a ľudský pokrok stanú bezprostrednou výrobnou silou:

„Marx predpovedal: do akej miery sa spoločenské poznanie stalo bezprostrednou výrobnou silou, podmienky spoločenského výrobného procesu sa dostali pod kontrolu „všeobecného intelektu“ a v súlade s ním sa pretvorili.“ HOHOŠ, L. Zmena paradigmy. Od uzlovej čiary rastu k spoločnosti udržateľného normálu. In HOHOŠ, L. a kol. „Civilizácia na rázcestí“ po polstoročí. Bratislava : Veda, 2018, s. 72, 124

Táto abstraktná idea, ktorá sa javí ako neuskutočniteľná sa ale v skutočnosti už dnes čiastočne realizuje v praxi. A to konkrétne prostredníctvom fenoménu open sources, slobodný softvér a licencie Creative Commons. Od programov, ktoré sa kolektívne rozvíjajú prostredníctvom programátorov celého sveta, cez voľne prístupnú hudbu, filmy, obrazy, fotografie, knihy až po počítačové hry, ktoré sú v neustálom vývoji (napr. Knights Province). Fenomén voľne prístupných informácii ponúka neuveriteľné možnosti a v podstate dokazuje možnosť budúceho zániku peňazí a nutnosti podmieneného či nepodmieného základného príjmu pre každého tvorcu. Táto digitálna forma komunizmu je víziou budúcnosti celého internetu, aj celého ľudstva. Predstavte si svet, kde nepotrebujete za nič platiť. V takomto svete stratia peniaze, pôžičky, banky, dlhy, exekúcie svoj zmysel.

Boj o povahu internetu

V súčasnosti prebieha súboj o budúcnosť internetu. Na jednej strane je idea digitálneho komunizmu alebo internetu vecí, na strane druhej idea privatizácie, komercionalizácie internetu a exlúzívnych obsahov. Kým idea digitálneho komunizmu speje k myšlienke všeobecnému príjmu, myšlienka privatizácie internetu k spoplatňovaniu obsahov, privatizácii verejného priestoru, informačnej exkluzivite, inými slovami obrovskému kroku späť. K tejto vyslovene reakčnej tendencii sa hlásia napríklad aj súčasné propagandistické weby slúžiace záujmom politickej propagandy a korporácií, ktoré spoplatňujú obsah. Taktiež treba dodať, že približne od roku 2014 bol spustený trend cenzurovania internetu, vytvárania inkvizičných zoznamov a zoznamov nepohodlných osobností. Voľne prístupné informácie sú pre mocných nebezpečenstvom a informačná exkluzivita bola ich veľkým privilégiom, ktorú začali prostredníctvom slobodného internetu strácať. Práve preto sa dejú veci, ktoré sa dejú. Vývoj však nemožno zastaviť.

Internet sa môže stať miestom iba pre tých, ktorí si ho budú môcť dovoliť alebo miesto digitálneho komunizmu. Vízia všeobecného intelektu využitého v prospech celého ľudstva totiž otvára úplne nové možnosti vývoja celej civilizácie.

V tom je budúcnosť!

Touto vetou vizionára Howarda Hughesa ukončím tento krátky článok, ktorého hlavnou úlohou bolo zamyslenie sa nad tým, ako ďaleko by ľudstvo mohlo zájsť, keby nie je obmedzené súčasným svetosystémom. Fenomén zospoločenštenia internetu ale dokazuje, že idea všeobecného rozvoja civilizácie predsalen má nádej na úspech. Mojim malým prínosom k tejto myšlienke je, že som svoje knihy aj hudbu dal k dispozícii ako voľne prístupné diela pre celý svet. No a napokon aj web, na ktorom je k dispozícii tento článok nikdy nespoplatňoval svoj obsah a dáva všetky vedomosti k dispozícii verejnosti úplne zdarma.

Umožní internet vecí alebo digitálny komunizmus zánik kapitalizmu?

PhDr. Lukáš Perný, autor je filozof a kulturológ

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

14 thoughts on “Commonist a kybernetický komunizmus open sources, vízia budúcnosti

  • 5. júla 2020 at 20:51
    Permalink

    Výborný text. Ako pôvodným povolaním kybernetik a ajťák potvrdzujem. Žiadne výpočtové zariadenie nemôže fungovať bez operačného systému. Na trhu dominantný a dôsledne spoplatnený systém Windows je však ďaleko od optimálneho riešenia pre používateľa. Je to veľmi dobrý príklad, že kapitalistický spôsob výroby je prispôsobený hlavne na generovanie zisku (viď Bill Gates) a nie na generovanie najlepších možných produktov. Open source riešenia sú paradoxne pre používateľov zadarmo, ale pritom sú spravidla kvalitnejšie a pre používateľa pohodlnejšie.

    Jedna vec, ktorá ma mimoriadne irituje, je text EULA. Človek zaplatí kapitalistovi pomerne veľké peniaze s tým, že berie na vedomie, že softvér má chyby a kupuje ho „tak ako je“. Poskytovateľ softvéru nepreberá zodpovednosť za žiadne škody, ktoré používateľovi vzniknú zavinením chýb softvéru.

    Minimálne týmto môže kybernetický komunizmus pomôcť spochybniť kapitalistický model. Lebo tento paradox si musí uvedomiť každý, kto trochu pozrie za oponu IT.

     
    Reply
    • 8. júla 2020 at 14:12
      Permalink

      Tú myšlienku internetu vecí dosť propagujú ľudia z Venusu, ale majú problém s jasným označením commonizmus alebo digitálny komunizmus. Používajú termíny ako internet vecí, zdieľaná ekonomika, zdrojová ekonomika a pod. Ak je to pod zámienkou spropagovať ideu a vyhnúť sa stereotypom tak to chápem, na druhú stranu prečo veci nenazývať tým, čím sú?

       
      Reply
      • 8. júla 2020 at 16:58
        Permalink

        Myslím, že sa boja tej asociácie s komunizmom a preto to tlačia len do technokratických významov.
        S koncepciou tohto kybernetického komunizmu som v kontakte prakticky denne. Prostredie, v ktorom pracujem, je takpovediac hybridné. Pri preklade používam nástroj CAT (computer aided translation) a je platený, no je vytvorený koncepciou Open Source a mnoho ďalších firiem vo svete k nemu dorába funkcionalitu – pluginy. Tvoria to väčšinou väčšie prekladateľské firmy, čo majú vlastné oddelenia IT a tieto funkcie si tvoria pre svoju potrebu. Ale zároveň tieto pluginy dávajú k dispozícii celej komunite. Firma, čo vytvorila ten nosný CAT nástroj to koordinuje a má na tieto účely dedikovaný portál – App Store. Niektoré z tých pluginov sú platené (nie veľa), ale väčšina z nich je zadarmo.
        Kvôli tomu, že to mám pred očami, som presvedčený, že komunistické ekonomické formy by mohli vznikať už teraz, mohli by úspešne koexistovať s doterajšími kapitalistickými formami a nie je nutné plošne vykoreniť kapitalizmus predtým, ako vôbec začneme uvažovať o niečom komunistickom.

         
        Reply
        • 9. júla 2020 at 11:01
          Permalink

          pan moravcik, minule ste nevedeli, akou formou ci cinnostou, by sa dalo viac pomoct v boji proti tomu marazmu vladnej koalicie , co sa dnes na slovensku deje, opominajuc toto vase tristne vyjadrenie/kto by toho uz mal vediet viac ak nie lavicova inteligencia ?/- pytali ste sa ma, ci sa mate stat prokuratorom, aby ste mohli toho viac dokazat- napriek vasej podrazdenej nechutne smiesnej az arogantnej no najme irelevantnej poznamke, vam odpoviem k podstate veci /ja na rozdiel od vas si nepotrebujem tu pestovat svoje ego/ takze k veci: ako som uz spomenul je to sklucujuce, ak slovenska lavicova inteligencia nevie co si pocat, aby dokazala zabranit marazmu, ktory sa dnes na slovensku deje, nebudem rozpisovat v com ten marazmus spociva, zatial verim, ze nam je to vsetkym jasne. Co uz, viac sa tym tu zaoberat je zbytocna strata casu.

           
          Reply
  • 5. júla 2020 at 21:35
    Permalink

    Ano, tendencia je zreteľná!
    Pred rokmi som s gen.Lorencom (hoci je známy, ako šéf ŠTB, je to vyštudovaný a praxujúci IT analytik) diskutoval, a on upozornil, že sa zásadne v digitálnej civilizácií mení pomer (kvalita) vo vzťahu výrobný prostriedok vers. hodnota nového produktu. Práve v IT je cena PC minimálnou časťou ceny (na ňom) vytvoreného riešenia. To ale neznamená, že sa kapitál automaticky vzdá „nároku“ na zisk! Naopak transformuje svoju (vlastníctvom) získanú moc. Preto je aktuálne taký humbuk okolo autorských práv, dôraz na zavádzanie cenzorských a iných reštrikčných legislatívnych nástrojov. Ide o to, informačnou exkluzivitou si udržať „kontrolu“ teda moc.
    Lukáš, pripomeniem Ti spoločnú diskusiu docentom B.F., obaja ste vtedy ma mali, tak trocha, za blázna, keď som prezentoval víziu „informačnej demokracie“. Exkluzívne narábanie s informáciami umožňuje „elite“ kontrolovať civilizáciu, „vypnúť“ nepohodlných (viď causu Daňo a Vasky)…alebo bežné, obyčajné cenzúrovanie Google, Pravda Blog a iné…S informáciami je to tak, že dávajú moc (historicky známe: vedenie/znalosti sú mocou!). A sú len dve riešenia: buď zakázať zber dát (a to si neviem predstaviť) alebo dáta urobiť všeobecne prístupné ( to znamená, nebudú môcť byť využité na vydieranie, donucovanie, vymazanie a pod.) To druhé považujem za možné, a pracovne to nazývam informačná demokracia…
    Ďakujem za zrozumiteľný kometár, ktorý si spracoval a plne s Tvojou argumnetráciou súhlasím!

     
    Reply
    • 8. júla 2020 at 14:20
      Permalink

      S tou informačnou exkluzivitou všetkého obsahu by som bol veľmi opatrný. Argument, že ak čítajú zástupcovia korporácií súkromné správy napr. s niekoho frajerkou, že na to má automaticky právo aj verejnosť. Ja som napríklad kategoricky proti používaniu súkromnej komunikácie bez súhlasu oboch strán aj napr. na dokazovanie viny a neviny. Je to neetické a absurdné. Nič iné, než odpočúvanie za dverami, či špehovanie. Potom je tu ešte druhá možnosť, prijať veľkého brata ako metafyzickú silu a zmieriť sa s tým, že vidí (ako pozemský boh) všetko a vie o všetkom, a tým pádom komunikovať tak, aby všetko čo povieme, nemohlo byť použité proti nám. To je proste jediná možnosť. Ale človek je tvor nervózny, vie sa zamilovať, vie sa opiť, vie porobiť hlúposti a žiť bez emócií s asketickou kamennou tvárou je dosť desivé. A rozširovať ešte súkromné konverzácie pre celú verejnosť je absurdné. Nieže by som mal nečisté svedomie, ale skutočne potrebujeme aby niekto verejne analyzoval erotické poviedky, ktoré sme si písali s bývalými frajerkami? Sú veci, ktoré by mali zostať utajené…

       
      Reply
  • 6. júla 2020 at 22:51
    Permalink

    Vazeni diskutujuci, podla mna, problem nie su informacie. 99,99% su spristupnene uz aj teraz. Podla mna je problem ich vyhodnocovanie. Ta 0,01% ostane aj tak tajna. Uz NDR a ich ministerstvo statnej bezpecnosti malo informacii az az. Len to nestacili vyhodnocovat. Plati aj pre NSA. Masku na hladanie aj alegorickych vyrazov a suvislosti privedie IT na hranicu moznosti. Zaberie to obrovsku pocitacovu kapacitu s obrovskou spotrebou energie. A bude si treba dat velmi velky pozor, aby sme nedostali vysledok „42“.

     
    Reply
  • 6. júla 2020 at 23:47
    Permalink

    Vazeni diskutujuci, podla mna je cely problem spolocnosti otazkou „dostojneho minimalneho prijmu“. A od jeho vysky potom zavisi, vsetko ostatne. Ludia by nemali hladovat, byvat pod mostami, maju byt zdravotne, kvalifikacne a penzijne zabezpeceni… Vyriesi sa tym problem s populaciou, zivotnym prostredim, vyskou dani atd…

     
    Reply
    • 7. júla 2020 at 0:10
      Permalink

      Pane Ommi, souhlasím, toto je klíč.

      Pan Janošovský před měsícem se zmínil o nepodmíněném příjmu. Tohle je JEDINÝ MOŽNÝ PŘÍSTUP k hrozícímu sociálnímu kolapsu. Ve světle 4. průmyslové revoluce především, poněvadž drtivá většina lidstva bude natrvalo NEZAMĚSTNANÁ. JAK UŽIVIT HLADOVÉ KRKY neutuchající populační exploze?

      1) Vymlátit 7 miliard Pozemšťanů umrtvující vakcinací a sterilizací, aby zůstala elitní zlatá miliarda.
      2) Zavést společensky nutný NEPODMÍNĚNÝ PŘÍJEM od státu pro nezaměstnané, kterých bude po r. 2030 80 %.

      POSTSKRIPTUM
      Populační exploze je sociálně natolik nebezpečný jev, že v konečném důsledku bude mít horší dopad než všeobecný nukleární konflikt. JEDINÝM ŘEŠENÍM BUDE ZASTAVIT RŮST POPULACE, a to doslova za každou cenu. Jsou v zásadě jen dvě možnosti, pokud nechceme přijmout řeznickou metodu nukleárního střetu.

      A) Násilná likvidace pomocí sterilizace a vakcinace
      B) Finanční odměna za bezdětný život

      P.S.
      Nepodaří-li se zastavit populační explozi řízeně, lidstvo zákonitě zanikne. Nelze do jednoho bytu 1+1 nacpat 100 lidí s tím, že počet budu neustále zvyšovat na základě svobody a demokracie mít vlastní děti.

       
      Reply
      • 7. júla 2020 at 9:20
        Permalink

        Zdalo by sa že mnohodetnosť bola/je stratégia prežitia chudoby ( v rozvojovom svete ).

        My tu žijeme v pomerne rozvinutom svete, kde máme zdravotnú starostlivosť a nie sme v dôsledku hladu ohrození na živote. Toto platí, napriek životným podmienkam ako v dobe kamennej , aj na našich indoeurópskych spoluobčanov.

        Žijú v otrasných podmienkach, no v globále nezomierajú od hladu ani v dôsledku epidémií či zlých životných podmienok. Teda majú reálnu nádej,, že ich potomstvo nezhynie, a privedie na svet ďalšie potomstvo.

        Tak prečo potom je v ich opidách populačná explózia, prehnaná mnohodetnosť, pôrodnosť v nízkom veku ?
        Je to ( iba ) stratégia prežitia chudoby ? Ako by to vyzeralo, keby sa bengálski oteckovia vracali deň čo deň z poctivo vykonanej práce z bane, huty, lesa, kameňolomu, … ?
        Aj v takomto prípade by mali detí ako smetí ?

        Preto rovnaká otázka vyvstáva, čo sa stane s našou „západnou civilizáciou“, keď tá nevedomá tupá masa stratí nutnosť pracovať, no a zároveň získa prostriedky na živobytie … sodoma-gomora Cecilko…

        Preto skutočne, pred budúcou ( ak nejaká bude ) vyššou civilizáciou stojí otázka riadenia pôrodnosti, kde kolektívne záujmy budú nadradené nad záujmami ( „slobodou“ ) jednotlivca.

         
        Reply
        • 7. júla 2020 at 10:45
          Permalink

          JEN SOCIALISMUS VYŘEŠÍ
          NEJSTRAŠNĚJŠÍ HROZBU V HISTORII LIDSTVA

          Správně uvádíte Martine, že pred budúcou vyššou civilizáciou stojí otázka riadenia pôrodnosti, kde kolektívne záujmy budú nadradené nad záujmami ( „slobodou“ ) jednotlivca. Naprostá shoda v názoru.

          Ostatně, tohle VYSOCE HUMÁNNÍ A JEDINĚ MOŽNÉ sociální inženýrství zavedl svého času jeden jediný stát na světě, podotýkám socialistický stát, tedy lidová Čína. Takže, dle mých i Vašich slov, Martine, PLYNE JEDINÝ ZÁVĚR:

          ►Finanční odměna za bezdětný život◄

          A tohle může realizovat JEN A POUZE SOCIALISMUS. V ČLR manželé od státu dostávali fin. odměnu za to, že se zřekli děcek. Kapitalismus půjde výlučně cestou genocidy světové populace, což se už zahájilo celosvětovou akcí pod názvem AKCE KORÓNA. Cíl je jasný ─ ZLATÁ MILIARDA. Lidstvo v počínajích poměrech 4. prům. revoluce je již jen na obtíž svět. kapitálu. A ten živit lůzu nikdy nebude.

           
          Reply
          • 7. júla 2020 at 12:13
            Permalink

            Vašku,

            zakazovať ľuďom mať vôbec deti je neľudské. Tak som to nemyslel, a myslím že akákoľvek vláda, ktorá by s týmto prišla, veľmi rýchlo by dojela…

            Mal som na mysli obmedzovanie mnohodetnosti, čo chápem ako viac než 2 deti na pár.
            V ideálnej spoločnosti ( so zabezpečenými základnými životnými potrebami a zdravotnou starostlivosťou ) je to zbytočný, doslova luxus. S ohľadom na ostatných ľudí aj s ohľadom na planétu. Zdôrazňujem – v ideálnej spoločnosti.

            Takú tu však dnes zďaleka nemáme a vzhľadom na priamu či nepriamu kolonizáciu, vykorisťovanie a čerpanie krajín 3. sveta krajinami 1. sveta, „moderná civilizácia“ nemá žiadne morálne právo žiadať od krajín, ktoré takto devastuje, aby riadili pôrodnosť a prírastok obyvateľstva.

            Takýto zásah do osobného života ľudí môže činiť len vysoko morálna spoločnosť, zabezpečujúca trvalú udržateľnosť života na Zemi. Taká môže žiadať „obetu“ jednotlivca voči kolektívu.

             
          • 8. júla 2020 at 14:10
            Permalink

            Chlapci, nič v zlom, ale zase ste sa zacyklili vo svojich teóriách a úplne ste odignorovali podstatu článku.

             
  • 11. júla 2020 at 18:17
    Permalink

    Je to sklucujuce, ak slovenska lavicova inteligencia nevie co si počat.

    Ani nemôžu, keď sú to potomkovia bolševickeho ruského komunizmu.
    Komunistická strana je politická strana, ktorá násilným spôsobom chce zavádzať do života ideu ktorej sama buď neverí, nerozumie a ktorá na tomto násilí nakoniec historicky zlihala. Ako komunizmus pokračije v dejinách vidíme na Číne, ako sa transformuje do politiky moci jdnej strany s hospodárstvom a ekonomikou zisku a kapitalistickej súťaže.
    Ciel komunistickej strany je na základe revolúcie dostať sa k totalnej moci jednej szrany a nasilím riadiť hospodárstvo pomocou ekenomiky súťaže a zisku a odmeňovania podla zásluh vynaloženej práce a zlepšení hospodárskych výsledkov podla prislušnéjo zisku.
    A pteto, že je to systém násilný je neakceptovateľný oproti slobodnému a dobrovolnému systénu hospodárskej súťaže v demokracii.

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom