Filozof Vladimír Manda komentuje správy

Stručná poznámka k stručnému náčrtu hospodárskej politiky vlády.
V načrtnutom pláne hospodárskej politiky vlády sa to všetko točí okolo zlepšovania podmienok pre podnikateľov a dokonca hlavným cieľom tejto politiky nemá byť zlepšovanie uspokojovania potrieb občanov a zvyšovanie ich životnej úrovne, ale hlavným cieľom politiky vlády má byť zlepšenie konkurencieschopnosti ekonomiky. Zlepšiť konkurenčné prostredie sa vláda bude snažiť napríklad cestou kontroly „poplatkového zaťaženia podnikania“ čo prevedené do obyčajnej reči nesporne bude znamenať zníženie ich poplatkov, ergo menšie príjmy do štátneho rozpočtu, vyššie zisky pre podnikateľov a vyššie dane pre ostatných a to práve v čase, kedy naša zadĺženosť poletí hore. „Ocenenie“ si iste zaslúži aj odhodlanie vlády zamerané na „odstránenie existujúcich legislatívnych a regulačných bariér v oblasti dodávky elektriny, plynu a tepla“ čo opäť znamená len nehatené zvyšovanie ziskov pre podnikateľov a zaťaženie peňaženky občanov. Je zaujímavé, že v načrtnutom pláne niet ani zmienky o potrebe rozvoja nášho poľnohospodárstva, ktoré je hlboko pod hranicou bezpečnosti. To, že v materiály niet ani zmienka o zvyšovaní životnej úrovne nášho obyvateľstva je však plne pochopiteľné, lebo zámery vlády tento cieľ nie len že nesledujú, ale skôr naopak, ňou prijaté opatrenia zamerané na zlepšenie podnikania sú v protiklade k zlepšovaniu a zvyšovaniu zvyšovaniu životnej úrovne občanov.

Reagujú Karol Fajnor a Marián Moravčík:

Karol Fajnor: Vladimír presne ste definovali „hospodársku politiku“ vlády. Naši erudovaní ekonómovia sa v hrobe obracajú. Mnohí žijúci nechápavo krútia hlavou, ako sa takáto zbierka hlupákov dostala ku kormidlu. Ono je to zaujímavé. Odkedy z človeka urobili ľudský zdroj, od toho času je predmetom ich záujmu ekonomika. No ale občanom sľubovali vo voľbách zlepšenie ich života. No normálne je na to diagnóza.

Marián Moravčík: Poľnohospodárstvo, životná úroveň, zdravotníctvo, to všetko ešte v programovom vyhlásení možno bude, lebo toto sú len podklady Ministerstva hospodárstva. Ak ale aj ostatné ministerstvá prispejú rovnako kvalitnými podkladmi, tak sa vládny program ani len nezačne plniť. Oni počítajú s tým, že sa po odoznení epidémie pôjde viac-menej po starom, že nejaké zmeny síce budú, ale absolútne nepočítajú s tým, že tie zmeny môžu byť hlboké a štrukturálne v rámci celej Európy

Manda komentuje Sulíka

Ako je z príspevku jasné, bývalý minister hospodárstva za stranu Smer, Žiga sa svojimi názormi o podpore súkromných podnikateľov odlišuje od Sulíka len technicky, kladie väčší dôraz na veľkopodnikateľov a nie na malých a stredných podnikateľov. V ich názoroch niet žiadnej podstatnej diferencie v danej otázke a to napriek tomu, že jeden predstavuje „ľavicovú“ stranu a druhý zastupuje neoliberálnu stranu. Ich približná zhoda názorov je teoreticky podmienená tým, že obaja vo vzťahu k ekonomike abstrahujú od jej konkrétno historickej podoby. Pri danom prístupe by sme mohli povedať, že tak ako Marx, hlavný teoretik socializmu tvrdil, že fungujúca ekonomická základňa je materiálnym základom života akejkoľvek spoločnosti, tak aj teoretik neoliberalizmu, F. A. Hayek, približne o 100 rokov neskôr nielenže zopakoval Marxovu tézu, ale posunul ju ešte o kus ďalej svojim tvrdením, že vlastne všetky medziľudské vzťahy v spoločnosti sú len variáciou vzťahov ekonomickej výmeny. Avšak na rozdiel od vyššie uvedených názorov Žigu a Sulíka, Marx ako aj Hayek nikdy nehovorili o ekonomike ako takej. Marx zdôrazňoval, že ekonomická základňa je v prvom rade determinovaná prevládajúcim typom vlastníckych vzťahov a rovnako Hayek má na mysli ekonomiku, ktorá je jednoznačne determinovaná súkromno-vlastníckymi vzťahmi. Ak sa teda uvažuje o uvoľňovaní protiepidemických opatrení v záujme oživenia „ekonomiky“, tak to na prvý pohľad vyzerá rozumne, pretože ak spoločnosť prestane produkovať tovary uspokojujúce naše základné potreby, tak spoločnosť nutne zanikne. Pointa daného vyjadrovania je však v tom, že ak sa hovorí o záchrane „ekonomiky“, tak sa vyvoláva dojem, že ide o záujem všetkých. Lenže v našom prípade nejde o záchranu ekonomiky ako takej, ale buržoáznej ekonomiky, ktorá je v rukách súkromných vlastníkov, ergo, záchrana ekonomiky sa rovná v prvom rade záchrane súkromných vlastníkov. To, čo sa tu štát snaží v krízovej situácii zachrániť, je určitý typ ekonomických vzťahov, ktoré ich vlastníckym subjektom, t.j. kapitalistom zabezpečujú bezpracný zisk dosahovaný vykorisťovaním. A tak sme tu dnes svedkami v istom zmysle paradoxnej situácie. Z jednej strany na spoločnosť útočí prírodná pandémia koronavírusu, proti ktorej zatiaľ nevieme postaviť nič iné, len izoláciu indivíduí, ktorá však likviduje podnikanie, či malých alebo veľkých podnikateľov. Aby títo malí či veľkí podnikatelia neupadli do úplného bankrotu, povedané rečou vyššie diskutujúcich, aby sa nám ekonomika nerozpadla, tak sa ich spoločnosť snaží pomocou rôznych príspevkov, pôžičiek a úľav udržať pri živote. Tým sa ale spoločnosť snaží udržať pri živote typ ekonomiky, ktorej jadrom nie je uspokojovanie potrieb obyvateľov, ale dosahovanie súkromných ziskom prostredníctvom vykorisťovania pracujúceho človeka. Ak sa zachránime pred pandémiou, tak sa celkom určite nezachránime pred ekonomickou „pandémiou“ vykorisťovania, ktorá sa po prekonaní pandémie koronavírusu opätovne rozkrúti na vysoké otáčky aj so všetkými negatívnymi dôsledkami na sociálny život človeka. Žiaľ naša spoločnosť a ani jej nozvolení predstavitelia neuvažujú o tom, že by danú krízu bolo možné využiť a prekonať prostredníctvom znárodnenia najvýznamnejších ekonomických podnikov a bánk, čím by sme zachraňovali na úkor celej spoločnosti nie súkromný, ale spoločný majetok a následne by prostredníctvom znárodnenia bola aspoň časť pracujúcich zbavená ekonomickej „pandémie“ vykorisťovania.

Kritika militarizmu

Príprava na atómový konflikt zo strany NATO beží na plné obrátky a občania o tom ani netušia. Včerajší Der Spiegel (https://www.spiegel.de/…/tornado-flugzeuge-der-bundeswehr-d…) priniesol informáciu o tom, že US v auguste 2019, odviezli z Nemeckej leteckej základne Büchel asi dvadsať nukleárnych bôb, B-61 do US na modernizáciu ich softvéru a po dvoch dňoch ich priviezli naspäť. Z iného uhla pohľadu o tejto modernizácii atómových bômb v Nemecku informovali nemecké DW, ale v podstatne širšom rozsahu. Odhliadnem od toho, že Nemecký parlament už v roku 2010 hlasoval za odstránenie amerických jadrových zbraní z Nemecka a ako sa ukázalo, Nemecký parlament nie je doma svojim pánom, pretože US sa v nijakom prípade nechystá odviezť svoje bomby z Nemecka a rovnako ani z Holandska, Belgicka či Talianska. Mňa ale v príspevku DW zaujala predovšetkým pasáž o tzv. „sharing agreement“, podľa ktorej členovia NATO, napriek tomu že nevlastnia jadrové zbrane sa s nimi učia zaobchádzať a tak v prípade konfliktu, napríklad nemeckí piloti budú svojimi lietadlami zhadzovať na nepriateľa americké atómové bomby. Išiel som ďalej a v rámci NATO skutočne existuje „nuclear sharing agreement“. Je to organická súčasť nukleárnej politiky NATO zameranej na odstrašovanie (https://www.nato.int/cps/ic/natohq/topics_50068.htm). V rámci NATO exituje skupina NPG (Nuclear Plannig Group), v ktorej má zastúpenie každý člen NATO okrem Francúzska, prostredníctvom ministrov obrany, t.j. je tam aj náš zástupca. Úlohou NPG je realizovať alebo zabezpečovať politiku jadrového odstrašovania. V rámci politiky nukleárneho zastrašovania, podľa uvedeného dokumentu NATO nukleárne sily NATO sa opierajú predovšetkým o nukleárne zbrane US dislokované v Európe, ale súčasne sa opierajú o „schopnosti a infraštruktúru poskytnutú členmi NATO“. Inak povedané, aj my ako člen NATO sa na tejto podpornej infraštruktúre pre použitie jadrových zbraní podieľame. Sem patrí aj systém tzv. „dual-capable aircraf“ (DCA) spôsobilosti, v rámci ktorej niektoré krajiny NATO poskytujú nukleárnym silám NATO svoje dvojmotorové lietadlo uspôsobené niesť atómové zbrane a použiteľné v čase konfliktu. Mňa by ale zaujímalo, či s ohľadom na množstvo amerických F-16, ktoré sme nakúpili a ktoré sú schopné niesť nukleárne bomby B-61 ( https://www.blesk.cz/…/americane-vyzkouseli-novou-atomovou-…) sa budú aj naši piloti, rovnako ako nemeckí piloti podieľať na nácviku s nukleárnymi bombami, aby ich v prípade konfliktu zhadzovali na nepriateľa. Toto by mohlo podľa mňa vysvetliť, prečo sme ich nakúpili tak veľa.

Ministerstvo zahraničia: Slovensko víta zverejnenie správy o zodpovednosti Sýrie za chemický útok

Zdá sa, že napriek tomu, že sa Korčok vrátil na Slovensko z US, aby tu realizoval samostatnú zahraničnú politiku Slovenska, tak svojou metódou práce ostáva manipulovanou mažoretkou US a ich spojencov. Vo vyhlásení ministerstva víta zverejnenie správy OPCW, v ktorej sa hovorí, že „existujú opodstatnené dôvody veriť, že vykonávatelia chemického útoku v roku 2017“ boli sýrske vzdušné sily. Čerešničkou na torte je tvrdenie, že „SR vyjadruje svoju plnú podporu a dôveru v profesionálnu a nestrannú prácu OPCW“ a odsudzuje snahu spochybňovať prácu daného orgánu. Korčok asi predpokladá, že občania nevedia čítať a nemajú aj iné zdroje informácií než jeho ideologické vyhlásenie. OPCW prejavila svoju plnú „nestrannosť“ pri falšovaní údajov zo skúmania chemického útoku na Doumu v 2018. V skratke je možné nazrieť do internej korešpondecie OPCW medzi manažmentom a I. Hendersonom, ktorý viedol výskum v Doume na stránke WikiLeaks (https://wikileaks.org/opcw-douma/), tak že niet žiadneho dôvodu sa domnievať, že dané správy nie sú rovnako „nestranné“. Ak sa niekto nádejal, že politika Korčoka bude predsa len viac rešpektovať vlastné záujmy Slovenska ako Lajčák, tak, už svojimi prvými vyhláseniami dal jasne najavo, že jadrom Slovenskej zahraničnej politiky je „plná podpora“ politiky US a EÚ, t.j. prevedené do ľudskej reči, Slovensko ako samostatná republika už fakticky neexistuje. Sme „pevnou“ súčiastkou medzinárodnej politiky, súčiastkou, ktorá sa pohybujúcou nie vlastnou silou, ale silou veľmocenských záujmov US a EÚ.

O USA a maskách

US sa nesprávajú ako „piráti“ len na medzinárodnom trhu s maskami proti koronavírusu, ale súčasne sa správajú aj ako samozvaní „vládcovia“ nad životom a smrťou tisícov Iráncov. Podľa informácii WSJ, (https://www.wsj.com/…/u-s-to-block-irans-request-to-imf-for…) US, ako najsilnejší člen IMF (https://www.imf.org/external/np/sec/memdir/members.aspx) plánujú blokovať Iránsku žiadosť o 5 miliardovú pôžičku určenú na pomoc v boji s koronavírusompomoc. A takýto štát je podľa našich proatlantických hujerov a hujeriek rozhodujúcim subjektom našej bezpečnosti a zahraničnej politiky. Inak by ma veľmi zaujímalo, či náš zástupca v IMF, Kažimír s 0,23% podielom na rozhodovaní sa postaví proti plánom US alebo tak, ako to naši politici doteraz vždy robili, či voči Moskve, tak aj voči US a EÚ, sklapnú „opätky a ústa“ a konajú podľa záujmu silnejšieho.

Reakcia na článok: Doktorarbeit: Plagiatsvorwurf gegen Frank-Walter Steinmeier – WELT

Podvodné získavanie vysokoškolských titulov je asi všeobecnou črtou tohto systému, ktorá ale súčasne ukazuje aj na jeho podstatné vnútro. Tak ako pri podvodnom získaní titulu sa mení len vonkajšok nositeľa daného titulu, rovnako ako keď si napríklad mení šaty, tak podstatné vnútro nositeľa takéhoto titulu ostáva rovnako nevzdelané a hlúpe ako pred získaním titulu. Jedine čo sa v obsahu danej osoby mení, je to že nadobúda vlastnosť nemorálnej osoby. Tradičný filozofický problém formy a obsahu tu nadobúda podobu, s ktorou filozofi obyčajne nepočítajú, že to totižto forma, ktorá by mala reálne formovať obsah, v danom prípade žiadny obsah neformuje, a je tak len formálnou či zdanlivou formou, a obsah, ktorý by mal byť formou formovaný tu ostáva vo svojej divej, vzdelaním nesformovanej podobe. Zvláštny jav podvodne získavaných titulov, rozšírený najmä medzi politikmi jasne signalizuje, že „porevoluční“ politici jasne pochopili, že pre nadobudnutie politickej moci sa musia stať významnými podnikateľmi alebo politikmi. Stať významným podnikateľom si však okrem iného vyžaduje aj nejaké schopnosti a zručnosti a preto sa politici vydávajú na ľahšiu cestu, t.j. na cestu politickej kariery. Voľby sú ideálnym nástrojom pre nadobudnutie politickej moci, pretože tu nie je potrebné preukázať ani skutočné vedomosti, znalosti ani zručnosti a dokonca ani pevný charakter. K získaniu politickej moci stačí, ak sa nádejný politik javí ako vzdelaný, schopný a morálny. A práve preto, aby sa nádejní politici javili ako múdri a schopní potrebujú získať nejaký titul. Slovenským občanom, a ako ukazuje príklad, tak aj nemeckým, volebné divadlo, táto hra na múdrych, schopných a čestných zatiaľ stačí.

---