Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Teplota tela, ducha a okolitej zelene sa koncom apríla zvyšuje, lístočky na stromoch sa objímajú s kvetinkami za hudobného doprovodu včelstva, slniečko tieto procesy urýchľuje a niektorí občania na Šarišu si vybavili vo svojich spomienkach prenádherné obrazy zo života čerešní na Brdárke. V takmer hypnotickom spánku sa nám objavili stovky dospelých naplno rozkvitnutých stromov a to nás naštartovala do gemerských krajov v slnečné nedeľné ráno 26. apríla. A hoci nejakí diverzanti deň predtým spustili na značnú časť našej domoviny vietor, dážď, mrákavu, naša viera v správnu nedeľu nás poslala na Brdárku.
Ja som v týchto krajoch budoval socializmus 13 rokov na Gymnáziu P. J. Šafárika v Rožňave, takže Gemer úplne prirodzene považujem za svoju druhú domovinu. Mám tu mnoho svojich študentiek, študentov, príbuzných, kolegov a známych. Po ceste nás sprevádzala scenéria časti nášho Východu a potvrdzuje sa, že ide o najkrajšie týždne celého roku. Na tomto mieste si pripomínam hádam najpríťažlivejšie miesta ako je Turniansky Hrad, Zádiel, Soroška, hrad Krásna Hôrka, Rožňava, Štítnik a na obzore sa vypínajúci Radzim. A práve pod týmto slávnym a legendárnym dvojkopcom sa nachádza dedina Brdárka. Dosť nás prekvapilo, koľko v tejto malej a zároveň slávnej dedinke bolo v ten deň návštevníkov. Takmer nebolo kde zaparkovať. Určite nielen nám sa snívalo o brdárskom čerešňovom kraji. Autoznačky prezrádzali, že tu prišli ľudia z BA, KE, BJ, KK, PO, SK a samozrejme najviac ich bolo z RV. Tunajšia príroda nás všetkých prijala milo, pohostinne, z každej strany nás zdravili rozkvitnuté čerešne a čerešníčky a tak ako my aj mnohí iní hostia váhali, ktorým smerom sa pustiť. Nám sa najviac páčila poľná cesta do sedla Hora smerom na Vlachovo a Dobšinu, teda na Východ, priamo popod Radzim. Na Hore vo výške 772 m. sme sa dali do priateľskej diskusie s manželmi, pochádzajúcimi z tohto kraja. Pani nám porozprávala, ako kedysi po tejto ceste chodila s mamkou sušiť a hrabať seno. Ja si to viem živo predstaviť – v mojej mladosti som zažil to isté, keď výstup na kopce bol iba začiatok vtedajšej turistiky. Do neskorého večera sa tvrdo makalo. Naozaj nás tu na vrchoch pochytila hlboká nostalgia za obdobím, kedy sa na našich horských lúkach nielen robilo, ale doslova žilo, veselilo a spievalo. Preto nasledovala obedňajšia prestávka, zásoby v ruksaku postačovali a celý ten čas sa naše pohľady presúvali na hrebeňovky a stráne Gemera. Nad nami sa okrem Radzima na vzdialenejšom severozápadnom obzore týčila Stolica (1472 m.) a celá povestná hrebeňovka, ktorú som kedysi zdolával. Na jednom z turistických krížikov je informácia, že smerom ešte vyššie sa nachádza kamenné kreslo Michala Vdovčíka. Kedysi som si v ňom posedel.Ide o tunajšieho zbojníka, ktorý ešte aj pod šibenicou bol frajer. Keď sa ho gróf Andrassy pýtal, koľko ľudí stihol zabiť, tak slávny gemerský zbojník odpovedal: Tak okolo dvadsať som zabil, ale tridsať som spravil, tak nech mi pán gróf za tých desať zaplatia!!!
Tu by si človek dokázal rozjímať celé hodiny. No čakali nás ďalšie čerešňové sady a najmä ten, ktorý sa doslova rozlieva a vlní v smere k rodisku P. J. Šafárika – Kobeliarovo. Treba hľadať jazykové možnosti, ako vyjadriť túto krásu prírody. Prešiel som už kus sveta, ale tento kút Gemeru je jeden z najkrajších, po akom som vo svojom živote putoval. Na prekrásnych čerstvo zelených lúkach sa do značných výšok dvíhajú rozkvitnuté čerešne a každá je úplne iná. Dosahujú značných výšav, takže ich bieloba z pohľadu pod nimi sa dotýka modravých nebies. Spomínaná pestrá zeleno-modro-biela farebnosť sa dopĺňa ich bohatými odtieňmi a ďalšou mnohofarebnosťou tunajších lesov, lúčnou kvetenou, kríkov, potôčikmi a počas nášho putovania po tomto prekrásnom lone prírody to všetko oživovalo stádo kôz a oviec. Na mnohých miestach tu rozkvitajú jahody, čo ešte viac skrášľuje brdársky kraj. Bohaté výsledky svojej pravidelnej brigádnickej činnosti tu po sebe zanechávajú najmä diviaky. Pri zovšeobecňovaní celého dojmu možno okrem iného povedať, že všetko je tu v prirodzenom pohybe plnom života. Mnohých návštevníkov sa nám podarilo v tomto prírodnom raji stretnúť niekoľkokrát a bolo zrejme, že nikto sa odtiaľ v onen nedeľný deň domov neponáhľal. Niektorí zrejme sa tu plánujú vrátiť približne o dva mesiace, keď brdárske čerešne budú dozrievať.
Brdárka, Brdárka, A na tých čerešniach, Pozerám s obdivom, Tak nás očarila,
To je čudesný kraj, Je krásna bieloba, Na tie čerešničky, Nádhera prírody,
Prišli sme si pozrieť, Bo ten kút prírody, V tom bielom závoji, Preniká do duše,
Jej čerešňový háj. Raju sa podoba. Sú jak nevestičky. Dáva viac slobody.
Zázračný to pohľad, Žiada sa ešte prísť, Na brdárskych lúkach, Čo nám treba robiť,
Háje, lesy, lúky, Na čerešne zrelé, Kvitnú aj jahody, Pre koronavírus?
Všetko ochraňujú, Bo kto ich spracuje, Človek tu poleží, Dajme si čerešne,
Veľké, statné buky. Ma mysle veselé. A má viac pohody. Nech odíde ten hnus.
prof. PhDr. Jozef Sipko, PhD.