Nemyslím na slovo každé a na akékoľvek slovo, ale na slovo prebolené a vybolené mnohými trýzňami, mnohými rozpakmi a veľkými zápasmi o pravdu a jej vlastne dieťa: krásu; myslím na slovo, za ktorým stojí život; na slovo takých Baudelairov, Apollinariov, Verlainov, Rilkov, Lermontovov až Jeseninov a Majakovských, Jankov Kráľov atď. atď. aby som spomenul nosné stĺpy tejto budovy, ktorá zo slov zložená, je najskvelejším a najbezpečnejším činom vekov.
– Laco Novomeský
Ladislav Novomeský napísal stovky článkov a čítanie týchto textov v čase absolútnej idiotizácie spoločnosti je v istom zmysle duševnou terapiou. Knihy, ktoré v rámci o. z. DAV DVA digitalizujeme sú dnes už takmer neprístupné a nezohnateľné. V Novomeského textoch sa skrývajú skutočné názorové perly, ktoré sú mimoriadne aktuálne práve pre dnešnú dobu. A to práve dnešní ideológovia na Novomeskom nenávidia. Výstižne to opísal neodavista Tomáš Klimek:
Dnešný svet nemá pochopenie pre Novomeského, ale nikto nedokázal spochybniť jeho autorské kvality. Práve táto jeho autorita donútila súčasných ideológov vytvoriť určité historické falzum akýchsi dvoch Novomeských. Dvojčatá. Novomeského básnika, a Novomeského nepodareného mladšieho brata, politika a socialistického mysliteľa. Je iba jeden Novomeský, Novomeský básnik, publicista a politik, ktorý nie je kvalitný napriek tomu, napriek jeho politickému presvedčeniu. On je taký kvôli nemu. Toto presvedčenie je jeho neoddeliteľnou súčasťou.
A práve preto musíme splatiť Novomeskému dlh. Dlh za to, že súčasná doba jeho ideové postoje ignoruje a zamlčiava. Zobrala si z neho iba jeho básne, ktoré sa snaží ideologicky vykastrovať. Jeho názory sa stali absolútnym tabu pre súčasnú tzv. liberálnu demokraciu, pretože to bol práve Laco Novomeský, ktorý si uvedomil, že liberalistické chápanie demokracie plodí nerovnosť, sociálne nepokoje, vzbury, štrajky a nespravodlivosť. Novomeský taktiež jasne upozorňoval na našu pro-slovanskú orientáciu a najmä, že nemáme byť bitevným polom medzi východom a západom, ale mostom. To je taktiež v rozpore so súčasným euro-atlantickým militantným diskurzom. Novomeský taktiež pochopil, že v našej kultúre je možné nájsť pokrokovo-revolučné prvky, čo sa taktiež dnešným mocipánom nepáči. No a napokon, Novomeský bol extrémne vzdelaným človekom a takýto človek je pre mytologizáciu doby po roku 1989, navyše martýr, ktorý neprestal veriť, mimoriadne nebezpečný. Preto sa o Novomeského diele mlčí. Jeho aktuálnosť dokazujú texty, kde fejtonisticky komentuje korupčných politikov prvej republiky na kontraste dobovej biedy a nerovnosti. Vysmieva sa z ideologickej perzekúcie a svojim perom bodá do systému tak, že sa dočká aj žalárovania.
Revolučný humanista Novomeský
Sedem zväzkov Novomeského tvorby otvárajú prvé Znejúce ozveny a nadväzujúca Čestná povinnosť. Tieto prvé dva zväzky sa venujú najmä politických komentárom, fejtónom a esejám Laca Novomeského. Venuje sa tu Karlovi Marxovi, česko-slovenskej otázke, súdobým politikom tzv. demokratom, Peroutkovi, krompašskej vzbure, udalostiam v Košútoch, španielskej občianskej vojne, Andrejovi Hlinkovi, Karolovi Sidorovi, Thorezovi, vzťahu socializmu a náboženstva, odkazu husitov, sociálnym otázkam, reportom o biede slovenského národa, ale aj antimilitarizmu.
Druhé dva zväzky (Manifesty a protesty, Slávnosť istoty) sú zamerané na kultúrnu kritiku, literatúru, film, divadlo, hudbu, teda vo všeobecnosti umenie. Avšak ani tu nezabúda na politický rozmer svojej literárnej kritiky. Práve tieto dva zväzku dokazujú Novomeského rozhľadenosť. Píše tu o literárnych časopisoch, vydavateľstvách, umeleckých žánroch a smeroch, o modernej poézii, píše o Rázusovi, Wolkrovi, Gorkom, Puškinovi, Gogoľovi, Remarquovi, Majakovskom, Zoščenkovi, Erenburgovi, Racinovi, Haškovi,, teda sovietskej literatúre, českej literatúre a oslobodeného divadlu, ale aj francúzskej literatúre (prekliati básnici, Rimbaud, Apollinaire, Villon). Venuje sa tiež sociálnemu odkazu Masaryka, F. X. Šaldovi. Nezabúda ani na slovenských literátov.
Prvé štyri zväzky dokumentujú Novomeského tvorbu od prvých textov (1924) po obdobie SNP (1944). Piaty zväzok predstavuje Novomeského tvorbu medzi rokmi 1945 až po rok 1950. Novomeský pripomína naše národné a sociálne tradície, venuje sa slovenským spisovateľom a predovšetkým štúrovcom a snaží sa aktualizovať ich odkaz na povojnové pomery. Viac než predtým sa zameriava na slovenských literátov a vzdelancov: Jankovi Jesenskému, Hviezdoslavovi, Bernolákovi, Štúrovi, Štefanovi Moyzesovi, Jankovi Kráľovi a ďalším. Tento zväzok sa končí, keď Novomeského posielajú do väzenia vlastní súdruhovia v tzv. procese s buržoáznymi nacionalistami. Novomeský aj napriek tomu neprestal veriť svojim ideálom a túto dejinnú odbočku chápal iba ako deformáciu socializmu.
Po rehabilitácii v 60. rokoch Novomeský opäť tvorí. Venuje sa otázkam socializmu, kritizuje kult osobnosti a zdôrazňuje, že socializmus nie je možný bez demokracie. Spolu s Husákom usiluje o federáciu, píše historiografické štúdie o roku 1848, venuje sa modernému umeniu, kritizuje schematizmus, požažduje návrat k avantgarde. Tieto texty vyšli až v 90. rokoch v dvoch zväzkoch pod názvom Splátka veľkého dlhu.
Verím, že tieto stratené a zabudnuté Novomeského texty ožijú a stanú sa inšpiráciou aj pre dnešného čitateľa, ktorý rieši podobné problémy, ako riešili ľudia od 20. po 60. roky.
PhDr. Lukáš Perný
Ladislav Novomeský: Znejúce ozveny on Scribd
Ladislav Novomeský: Čestná povinnosť on Scribd
Ladislav Novomeský: Manifesty a protesty on Scribd
Ladislav Novomeský: Slávnoť istoty on Scribd
Ladislav Novomeský: Zväzky a záväzky on Scribd
Ladislav Novomeský: Splátka veľkého dlhu I.
Ladislav Novomeský: Splátka veľkého dlhu II.
Pripravujeme digitalizáciu dvoch stratených zväzkov, ktoré sú takmer nezohnateľné (Splátka veľkého dlhu). Obsahujú tvorbu Laca Novomeského zo 60. rokov. Ak ich niekto má k dispozícii v digitálnej podobe, značne nám ušetrí prácu. Pošlite nám ich na redakčný mail.
Životopis Laca Novomeského od Štefana Druga
Štefan Drug: Dobrý deň človek on Scribd
Neviem či som to robil dobre alebo zle. Jednoducho robil som to, čo som pokladal za správne ako básnik aj ako človek.
– Laco Novomeský