Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Ideológia verzus geopolitika
Ruský prezident Putin prekvapil odbornú i širšiu verejnosť niekoľkými zásadnými vyjadreniami. Napriek tomu, že sovietsku éru tradične pokladá za organickú súčasť dejín, Lenina považuje väčšmi za revolucionára ako za štátnika, pretože sa dopustil fundamentálnych chýb, keď transformoval dovtedy tisícročnú unitárnu krajinu fakticky na konfederáciu, pričom vnútorné hranice medzi zväzovými republikami a ďalšími administratívnymi jednotkami nezodpovedali historickým a etnickým skutočnostiam, čím založil do budúcnosti množstvo konfliktov nielen medzi niekdajšími členskými republikami, ale aj v súčasnej Ruskej federácii.
Putin kvantifikoval počet ohnísk potenciálnych problémov s nedozernými dôsledkami až číslom dve tisíc. Napríklad – západné časti Ruska a celé oblasti čiernomorského pobrežia nikdy neboli ukrajinské, ale Lenin ich pričlenil k roľníckej Ukrajine, aby v nej zvýšil podiel priemyselného proletariátu. Uprednostnením ideologických aspektov pred geopolitickými faktormi povýšil stranícke záujmy nad štátne priority, čím vytvoril podmienky na to, aby rozklad politickej strany automaticky viedol k rozpadu štátu.
Putin principiálne odmieta totalitarizmus a politické čistky, pričom argumentuje aj osobnými skúsenosťami z pôsobenia v rozviedke KGB ZSSR (Výboru štátnej bezpečnosti Zväzu sovietskych socialistických republík), kde začínal ešte v období, keď v nej pracovali veteráni, čo sa vždy rýchlo skrývali vo svojich kanceláriách pred nejakým starším mužom. Vysvitlo, že počas masových čistiek v 2. polovici 30. rokov mnohí ľudia (vrátane príslušníkov bezpečnosti) ráno spokojne prišli do práce a večer už odovzdávali ich rodinám telá po vykonaní trestu smrti zastrelením. Práve onen starček v čase veľkého teroru popravoval svojich kolegov.
Preto prezieravý štátnik vo všeobecnosti nesúhlasí s riskantnými krokmi a radikálnymi opatreniami, ktoré by mohli viesť nielen z rozpútaniu revolúcie či občianskej vojny, ale aj akýchkoľvek politicky motivovaných čistiek. Riešenie problémov spojených s trestnou činnosťou pracovníkov mocenských orgánov vidí v dôslednej kontrole ich činnosti jednak vnútornými inšpekciami, ako aj vzájomným pôsobením jednotlivých inštitúcií. V Rusku popri ministerstve vnútra (polícii) a FSB (Federálnej službe bezpečnosti, teda kontrarozviedke) existuje aj Vyšetrovací výbor, ktorý je v podstate obdobou kriminalistickej časti amerického FBI (Federálneho úradu vyšetrovania). Kiež by sa na Slovensku našli predstavitelia, ktorí by si uvedomovali, že sa sami skôr alebo neskôr môžu stať obeťami represií, ktorými kriminalizujú svojich oponentov.
Putin zaujal jasné stanovisko aj k úsiliu Európskej únie postaviť hitlerovské Nemecko na jednu úroveň so Sovietskym zväzom v súvislosti so začiatkom II. svetovej vojny, čo pokladá za vrchol cynizmu, veď s Hitlerom v Mníchove 30. 9. 1938 rokovali a podpísali dohodu vrcholní predstavitelia Francúzska a Británie, čím fakticky umožnili nacistom nástup smerom na východ. Pakt Ribbentrop – Molotov (zmluvu o neútočení s Nemeckom) uzavreli v Moskve 23. 8. 1939 vzhľadom na celkovú situáciu v Európe, na ktorej sa podieľali aj činitelia spomínaných západných mocností v rámci ich vtedajšej spolupráce s Hitlerom.
Najnovšie informácie z výročnej tlačovej konferencie ruského prezidenta sa stali mimoriadne dôležité pre európske i americké médiá. Pre slovenské oznamovacie prostriedky tzv. hlavného prúdu je charakteristický veľmi selektívny prístup k háklivým témam, ak vôbec u nás možno hovoriť o nezávislých nástrojoch masovej komunikácie. To je súčasť našej celkovej spoločenskej atmosféry, keď je už dosť hazardná nielen prezentácia akýchkoľvek správ z Moskvy, ale v podstate samo verejné vyslovovanie názorov. Tak sa po storočí nevdojak vraciame k úvodnému konfliktu medzi ideologickými dogmami a geopolitickými reáliami, ku ktorým patria aj naše ekonomické a osobitne energetické vzťahy s Ruskom. Ak si ešte môžeme dovoliť luxus mať vlastné záujmy.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD.
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Článok po dohode s autorom nie je možné komentovať. Privítame, ak svoju reakciu napíšete formou samostatného príspevku.