Prof. Jaroslav Husár: Prečo vláda podporuje veľké podniky?

Aby sa nám v hlave vytvoril všetkým rovnaký obraz, na objasnenie použijem graf ekonomiky, finančných  tokov  v ekonomike:

Za tento obrázok a za systém národných účtov dostal S. Kuznets, môj učiteľ, Nobelovu cenu. V  hornej časti vidieť na ňom prvky ekonomiky: trh faktorov, domácnosti, podniky,  trh tovarov a služieb a vládu. Úplne dole je budova predstavujúca finančné trhy a vpravo vidíme mapu sveta. Čitateľ by si ho mal osvojiť, porozumieť mu.

Tento obraz ekonomiky musí mať v hlave každý minister, a predovšetkým predseda vlády. Čitateľ by si mal predovšetkým všimnúť smerovanie tokov C teda výdavkov obyvateľstva na tovary a služby, výdavky podnikov na investície a G výdavky vlády na nákup tovarov a služieb a nakoniec NX netto export, teda export – import, čo sú zložky HDP. Vidí tam aj tok S (úspory) a T (príjmy vlády z daní). Úspory, ako vidíme, idú na svetové finančné trhy a tok ide vláde.

Naše vlády po roku 1989 vykazujú iba deficit rozpočtu číže (T – G), ale, čo je bolestivé, po roku 1989 máme aj deficit NX, čiže  dovoz je väčší ako vývoz. S našimi úsporami, ako z grafu vidíme, sa obchoduje na finančných trhoch. Ale predovšetkým, ešte v roku 1993 Starší ekonomickí poradcovia EHK (bol som na zasadnutí) odporučili, aby vlády pri deficite rozpočtu vždy určili, či sa uhradí z domácich a či zo zahraničných zdrojov. Naša vláda to nikdy neuviedla, ale sa jednoducho vždy obrátila na finančné trhy, čiže využívala tok pôžičky verejnému sektoru.

Od marca vláda nerobí nič iné, len pomáha ako drobným podnikateľom tak, bohužiaľ,  aj súkromným veľkopodnikateľom, ba aj zahraničnému súkromnému sektoru. Čiže logicky opäť bude rásť rozdiel (T – G). Kto to bude v budúcnosti splácať? Naši potomkovia.

Ak si čitateľ všimne budovu finančných trhov, zistí, že je tam tok pôžičky firmám (súkromným podnikom). To je vo svete samozrejmosť, že súkromný podnikateľ sa obráti na finančné trhy. Dovolím si čitateľa o tom presvedčiť cez podnikateľa a prezidenta D. Trumpa. David Enrich nedávno vydal dielo Dark Towers.  Autor v nej píše:

Deutsche Bank si s D. Trumpom vybudovala čulé vzťahy v 90. rokoch minulého storočia. Spravovala mu majetok a financovala výstavby kasín, golfových rezortov i mrakodrapov. A to v čase, keď mal do väčšiny „bežných“ finančných inštitúcií zatvorené dvere.

Ba nemôžem  neuviesť ešte jeden citát:

Hoci po chicagskom spore bol D. Trump na čiernom zozname investičnej divízie Deutsche Bank, cez svojho zaťa J. Kushnera  ju požiadal o ďalší úver 48 miliónov dolárov.

David Enrich opisuje chaos v obrovskej inštitúcii, v ktorej manažéri často nevedeli, čo robia ich kolegovia. Prekvapilo ma to, verím, že aj čitateľa. Ale čo na to Európska centrálna banka? Aká je efektívnosť dohľadu ECB nad bankami? Ktoré vyššie uvedené toky deformovala?

Mimoriadne ma u nás prekvapila ekonomická situácia veľkých aj malých podnikov, ktorá sa ukázala vďaka koronavirusu. Všetci potrebovali peniaze! Ale veď sa stačí pozrieť do položiek účtu ziskov a strát a do súvahy podniku a zistíme, že metodika tam stanovila  položku  nerozdelený zisk! Kde zmizol? Musel zmiznúť, keď všetci natŕčali ruku smerom  k vláde! Prečo nevyužili finančný tok pôžičky podnikov na finančných trhoch, vedia o tom minister financií a minister hospodárstva, v jednej osobe aj podpredseda vlády pre ekonomiku? Ak si podnikatelia rozdelili nerozdelený zisk, nech si na zahraničných finančných trhoch požičajú oni a nie, aby sme dlh splácali všetci – dobrý kapitalizmus, zisky privatizujeme a dlhy socializujemePrečo vláda podporuje veľké podniky? Nikto sa to z vlády nepokúšal vysvetliť.

Verím, že čitateľ z mojich úvah zistil, aké je dôležité, esenciálne mať metódu na získanie celkového obrazu chodu ekonomiky, o jej ekonomických aktivitách. Vláda potrebuje viac. Nástroj na tvorbu ekonomickej politiky na báze matematiky. Dal nám ho V. V. Leontiev.

Matej Bell svojimi dielami Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku  a Posol dávneho s súvekého Uhorska otvoril vtedajšie Uhorsko svetu. Naši politici sa mu iba klaňajú, nevedia zabezpečiť úctu Slovensku. Naopak, robia mu  hanbu plagiátorstvom.

Prof. J. Husár
Bratislava 28. 6. 2020

Poznámka redakcie:

Pomoc štátu súkromným podnikom má ešte jeden aspekt. Súkromný sektor nikdy nepomáha štátu „zadarmo“. Dokonca hľadá cesty, ako si neplniť bežné zákonné povinnosti voči štátu. Uvedomme si, koľko je problémov s riadnym platením daní, s únikom kapitálu do daňových rajov.
Súkromné firmy si ani navzájom nepomáhajú zadarmo. Odpustenie dlhov a záchrana pred krachom spravidla prebieha zvýšením základného imania a kapitalizáciou dlhu – vlastne prevzatím podielu v danej firme.
Dnes sa na Slovensku rozprávajú legendy o záchrane krachujúcich štátnych bánk ich privatizáciou. Liberáli zdôrazňujú, že privatizáciou bánk štát získal 40 mld. Sk a ozdravil sa bankový sektor. Lenže tým „sa“, ktorý ozdravil bankový sektor pred privatizáciou, bol náš štát. A stálo ho to vo forme zvyšovania základného imania a odpisu nedobytných úverov úhrnom 113 mld. Sk (zdroj).
Bomba kšeft! Asi ako keby ste museli za 300 tisíc eur zrekonštruovať rodinnú vilu, aby ste ju potom mohli predať za 100 tisíc eur.

V priebehu vleklej finančnej krízy po roku 2008 museli dovtedy jednu z najúspešnejších nadnárodných bankových skupín Dexia SA zachraňovať pred krachom štáty EÚ, najmä Belgicko a Francúzsko. Napríklad Belgicko to vyriešilo tak, že trvalo na tom, aby sa skupina Dexia SA rozložila na menšie podniky, predala stratové časti, vyčlenila organizačnú zložku, ktorá bola len „belgická“ a tú potom belgický štát odkúpil. Tak vznikla dnešná banka a poisťovňa Belfius, ktorá je štátna.

V prostredí, kde nikto nikomu nepomáha zadarmo, je od súkromného sektora bezočivé požadovať pomoc od štátu, a ak to štát urobí bez toho, aby sa snažil svoju pomoc „kapitalizovať“, nechová sa k nášmu spoločnému majetku „s odbornou starostlivosťou“.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

6 thoughts on “Prof. Jaroslav Husár: Prečo vláda podporuje veľké podniky?

  • 30. júna 2020 at 9:25
    Permalink

    Vďaka Marian, náš web má technickú prestavbu a mrzelo ma, že ani do blogu v Pravde sa ten graf nedal vložiť. Tu je to perfektné a ak by mali hospodárski ministri rozum, prizvali by si profesora ekonómie J.Husára aspoň na poradenstvo.
    Môžem vlastne odpovedať p.prof.Husárovi na otázku „ako je to možné, že podniky potrebujú peniaze?“(časť v texte …“ekonomická situácia veľkých a malých podnikov…“)
    Tá odpoveď: popri tom, čo ste zdôraznili, že podniky si už vo februári/marci 2020 ROZDELILI ZISK na podiely -dividendy -odmeny takže rýchlo „prežrali“ svoje zisky – je tu ďalší závažný fakt:
    Podniky majú náklady na mzdy zamestnancov a pretože tie náklady chcú minimalizovať, veľmi sa im hodilo, že vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu a poslala na OČR i do karantén mnoho /NIE VŠETKÝCH!/ zamestnancov – a tak zrazu podniky (a sú to prevažne cudzí investori majiteľmi) začali VYDIERAŤ štát a vládu teda, že budú PREPÚŠŤAŤ ak im vláda nepridelí finančnú pomoc. Takto dostali už peniaze USSTEEL, ale i VW a ďalší…
    Vôbec to nie je o ekonomike, je to o politike a vydierateľnosti Matovičovej vlády. A tá sa zrazu po-s-ra-la, lebo žiadny z vládnych ekonómov sa nedokázal postaviť cudzím investorom a povedať: JE TO VÁŠ PROBLÉM! „vezmite si pôžičky od komerčných bánk, my vám nič nedáme a naopak, ak budete prepúšťať, budeme vás stíhať súdmi, pokutami a ak nás opustíte, dosť peňazí má teraz EÚ aby sme vás nahradili“…to by stačilo, na to ale nemajú „gule“.
    Inak, súčasnej vláde chýba reálny ekonomický „plán B“ pre desaťtisíce prepúšťaných zamestnancov. Mali by mať riešenie: po okresoch vytvárať firmy a zamestnať tých, čo stratili prácu. Ideálne ak to urobí štát vo forme štátnych až obecných podnikov a projektov. Ale aj ak to bude iniciatíva s.r.o., to je ODPOVEĎ cudzím investorom. Ako na Islande. Ako všade inde…

     
    Reply
  • 30. júna 2020 at 11:02
    Permalink

    A ešte: tzv.Veľké podniky: čo to znamená na Slovensku? Ak zoberieme za kritérium vlastníctvo tak to áno, všetky veľké podniky na Slovensku dnes v 2020 sú kapitálovým vlastníctvom cudzích investorov zo zahraničia. Smiešne? Nie: TRAGICKÉ!!! Matovičova vláda teda nechce zámerne pomáhať živnostenskému stavu a malým firmám či sotva ku strednej veľkosti sa dostávajúcim firmám so slovenským kapitálom, oni idú pomáhať veľkým podnikom, ktoré sú v rukách zahraničných investorov. Dnes vyjde materiál ag.BISNODE, že nielen globálny kapitál, ale aj malé eseróčky sú u nás vo vlastníctve cudzieho vlastníka: máme tu v 2020 vyše 23 tisíc (!) firiem založených vlastníkmi z ČR a Maďarska, máme tu vyše 6 tisíc založených firiem z Ukrajiny, Ruska, Poľska, Rumunska…atď.
    Čiže – komu to ide pomáhať Matovičova vláda?
    Prosím, nájdite mi originál slovenské, čisto slovenské vlastníctvo veľkých podnikov v SR. Myslel som že TRENS a.s. kde som robil. Nie…myslel som (a písal som nedávno, že Harmanecké papierne a.s. …nie, už sú tam Rakúšania, Slovinci…, nemyslite si že Slovenské elektrárne či Slov.liečebné kúpele sú v slovenskom vlastníctve. Nájdite, napíšte sem, ale kontrolujte si to cez Obchodný register, kde je zloženie majiteľov.

     
    Reply
  • 30. júna 2020 at 12:14
    Permalink

    Jeden z dôvodov je to, že sme u nás všestranne PROPAGOVALI poskytovanie investičných stimulov. Ak by niekto urobil rešerš takýchto článkov, tak zistí veľa ľudí zo SAV, EUBA… , z vlády…. výskumákov, ktorí vymysleli rôzne vzorce dokazujúce obrovský pozitívny vplyv na naše hospodárstvo. Niektorí z nich predtým študovali v USA a neskôr dostali aj prof.tituly a rektorské fleky. Pritom neexistovali pravidlá pre prideľovanie stimulov (rozdávalo sa od 1,6 mil korún do 6 mil korún…vraj na priame pracovné miesto). Jeden čas tento údaj o stimuloch vykazovala NBS (rýchlo sa s tým prestalo a zvyšok je nedostupný). Najväčšia sranda je, že až v sept. 2005 keď vyhodili z vlády Ruska….tak to hodili naňho a vytvorili prvé pravidlá pre prideľovanie stimulov.
    Takže tieto zahraničné firmy dostávali zdarma „modrú tabletku“ aby im to „stálo“ za to podnikať. Keď sme predali SPP tak sa tam dala doložky, že nemôžu kupovať expertné služby – nakoniec ich kupovali sami od seba. Keď to preniklo do tlače, tak Mikloš zahral rozhorčeného politika a zobral im z toho polovicu (hoci tie expertízy nebol ani nutné a ani sa nerealizovali ináč ako v „lufte“).
    Dobre zaplatení teoretici v tom čase písali oslavné články na ROZSEV (ako rozsievač v biblii) SPILLOWER. Tento sa u nás nepreukázal. Tvrdilo sa že nám prinesie zahr. investor
    a., pracovné miesta
    b., kapitál
    c., technologie
    d., prístup na trhy
    Nuž veľké guľové. Bolo to presne naopak – odlákali kvalitný personál z malých a stredných firiem, financovali sa z úverov v SR, technologie prinášali tak II. triedy, zablokovali nám prístup na trhy a obsadili trh náš.

     
    Reply
  • 1. júla 2020 at 10:42
    Permalink

    Vazeni diskutujuci, co sa cudujete, ved sme v kapitalizme… Podla Smitha a Ricarda, „ked sa kazdy stara o seba, je o vsetkych postarane…“ Plati aj o politikoch, aj ti sa musia starat o seba… Mozno sa pamatate, ked firma Apple v Irsku neopravnene znizila svoje dane o €13,5 miliardy. Irska vlada to navrhla prepacit, odpisat. Vznikla polemika. Samozrejme, EU pre kapitalisticki politici sa stavli do pozicie „spravne“. Ak sa dobre pamatam, tak Apple zarobila v tom roku cca €285 miliard. A zaplatit €13,5 milirdy by bola neprimerana tvrdost…. Spekulacia: Hypoteticky, ak vlada prepaci €13,5 miliardy, tak moze byt medzi strany alebo medzi jednotlive osoby rozdelene, povedzme, €1,5 miliardy… A vsetci budu spokojni…. Ta ne?

     
    Reply
  • 1. júla 2020 at 11:09
    Permalink

    Prepacte, posladna veta mi usla… Pretoze velke podniky mozu podporit juristicke alebo fyzicke osoby vacsou sumou ako male firmy.

     
    Reply
  • 1. júla 2020 at 22:55
    Permalink

    Sledujeme konečnú likvidáciu VSŽ, páni národohospodári ?!

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom