Prvý slovenský hypermoderný román od Petra Kubicu, ktorý zostal nepochopený

KUBICA, Peter: Supermarket sv. Hildy. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2004

Hypermoderná tragikomédia, ktorej celý dej sa odohráva vo svete konzumu, to je Supermarket sv. Hildy. Útla, malá knižka z roku 2004 zostala nepochopená a nezískala žiadny mediálny ohlas. Napriek tomu ide o skutočne originálny autorský počin. Aj preto si zaslúži túto retrospektívnu recenziu… Autor knihy bol oceňovaný na celoslovenských súťažiach a okrem toho je autorom prekladu zásadného diela Ulricha Becka – Čo je to globalizácia.

Už samotný provokatívny názov evokuje mimoriadne aktuálny sociologický fenoménom – supermarkety ako novodobý chrám sekulárnej, globalizovanej spoločnosti. Iste, autor to dozaista nemyslel ako urážku veriacich, práve naopak, vysmieva sa tým z povrchnosti hyperkonzumného sveta, ktorý dal na piedestál svojich záujmov uspokojovanie nakupovacích vášní a blúdenie po supermarketoch.

Kubica ako Villon 21. storočia

Tak ako sa Villon vysmieval pokrytectvu stredovekej spoločnosti, tak sa Kubica vysmieva stereotypom doby hypermodernej. Avšak aj pri tom všetkom výsmechu autorovi zostáva kus ľudskosti. Hrdinovia supermarketovej každodennosti majú tiež svoje problémy, svoje frustrácie, ale aj svoje malé-veľké ciele. Hlavné postavy tejto knihy sú:
predavač drogérie budujúci pyramídy z roliek toaletného papieru (s. 1, 20, 24), zamestnanci súkromnej bezpečnostnej služby (s. 29),  starnúce predavačky, ktoré sa snažia v dobe odkvetu krásy zúfalo zaujať svojich potencionálnych partnerov (s. 9) alebo samotní nakupujúci, ktorých povahy sa prejavujú pri každodenných nakupovacích rituáloch (s. 14, 19, 21). V tomto smutno-smiešnom svete sa odohrávajú heroické činy boja o česť, dôstojnosť v poetike drsného anti-poetizmu komerčného sveta (v mene „všetkých zbúraných pyramíd, za poníženie čašníčky!“ s. 35).

Oddelenia predaja sa tu javia ako samostatný vesmír: „Miro dobehol „k sebe“ ako nazýval oddelenie s domácimi potrebami… bolo to jeho kráľovstvo i väzenie“ (s. 20). Nie náhodou, autor doslovu Miloš Ferko prirovnal dielo ku Komenského najznámejšiemu filozofickému dielu (Labyrint sveta, raj srdca) v opačnom garde („Kubicov supermarket je rajom tela a peklom duše…“ (s. 103) a dodáva, že Kubicov „nový realizmus nezvyšuje odstup, ale stáva sa prostriedkom poľudštenia absurdne neľudského prostredia“ (s. 106). Celý dej je vypĺňaný vnútornými monológmi postáv, ktoré demaskujú, čo sa skrýva za putami neslobody aktérov supermarketového sveta. Autor kapitoly vypĺňa filozofickými postrehmi ako napríklad, že nakupujúci zomierajú na nedostatok vlastnej fantázie (s. 24) či sociologickým exkurzom do štatistík o nezamestnanosti (č. 94).

Supermarketové sedmoro

Ale aj v tomto bezcitnom svete sa dokáže zrodiť láska, aj v sklade s ovocím a zeleninou, kde zahnívajú nepredané banány: „Počas rozhovoru tiel ich telá naozaj splynuli… Jana, odfarbená štyridsiatnička, počúvala vlastný dych, ktorý sa zmiešal s Mirovým dychom, až jednotlivé nádychy a výdychy prestali rozoznávať,“ (s. 55) …čo následne autor prepája postrehmi o povrchnosti prostredia… „Miro a Jana si namiesto Válka či Mihálika a ich ľúbostných vyznaní recitovali supermarketové sedmoro. Ja som supermarket, živiteľ tvoj! Nebudeš poznať iné obchody okrem mňa… Neokradneš supermarket svoj, ale zákazník áno“. (s. 55-6) Miro Jane dokonca vysvetľuje fungovanie globálneho kapitalizmu, na čo mu Jana odpovedá iba: „Najskôr si nesmelý, potom zmlátiš toho chlapíka, a teraz mi tu dokonca filozofuješ… normálne sa čudujem, prečo zabíjaš čas stavaním pyramíd z toaleťáku, ty môj staviteľ-filozof“ (s. 51). Miestami tiež prebehne aj tajuplná iskra medzi zákazníkom a predávajúcou: „Zdalo sa mu vzrušujúce, ako horúca pokožka koketovala s chladným zlatom…“ (s. 14) Kubica knihu nešetrí erotickými narážkami, ktoré v parodickej atmosfére dávajú dielu to správne korenie („…zámerne vypla prsia, oprela sa o regál s koreňovými plodmi zeme,“ s. 9; jej „telo sa okolo neho ovinulo ako popínavá rastlina“, s. 49). Používa tiež až antropologické prirovnania zákazníkov k lovcom a zberačom (mobil ako praveký oštep, s. 33). Kubica je okrem iného aj talentovaný poet, čo dokazujú vety ako napríklad táto: „Hoci odišla, ostala po nej vôňa potu, rozliatej kávy a nenaplnených túžob.“ (s. 62)

Anti-nakupovací protest antiglobalistov
zablokovali kolotočmi pred supermarketom

V diele nechýba ani adresná sociálna kritika, predovšetkým v kontexte extrémneho vyťažovania zamestnancov či zneužívania moci (s. 41, 66), kritika globalizmu a tematizovanie antiglobalistického odporu proti nakupovaniu (s. 85 – 90), ale tiež kritika zlatokopiek (s. 73, 91), tragické dôsledky neplánovaného tehotenstva (s. 93 – 96), či kritika povrchných medziľudských vzťahov naplnených neverou, promiskuitou, plytkým materializmom, tovarovým fetišizmom (s. 72). Dominuje tiež tragédia nenaplnených túžob, samoty starnúcich ľudí, ich panickej snahy nájsť si partnera a ujsť od stereotypného prúdu sivého života: „Slovo sklamanie, ktoré jej v mysli blikalo ako výstražný nápis v bare, ju zabolelo. Dosť! Rozhodla sa. Už nebudem viac utekať. Vždy utekala, zronená z nenaplneného vzťahu. Unikala sama pred sebou, ale spomienky ju dobehli. Po každom stroskotaní si zbalila veci a odišla.“ (s. 91) Zaujímavou pasážou je aj existenciálne vyslobodenia z pút supermarketového sveta, ktoré vykoná jedna z postáv (s. 93). Ten slastný moment, keď mágia bývalého šéfa na zamestnanca už nefunguje si jedna z hlavných postav slastne užíva.

Hypermoderna, Lipovetsky a Kubica

Samotný termín hypermoderna preslávil a zaviedol predovšetkým francúzsky filozof Giles Lipovetsky, ktorý nim vytvoril pomenovanie pre hyperbolizované fenomény dnešnej doby – strata istoty a pernamentné zmeny (flexibilizácia), všadeprítomná komercionalizácia či hyperbolizovaný konzum. Keď som na štátniciach dostal otázku na tému hypermoderného umenia, nevedel som presne odpovedať, pretože je sporné čo považovať za hypermoderné umenie. Tvorbu, ktorú hypermoderna produkuje (supermarkety, skleneno-plastovo-betónové obchodné centrá, hipsterské kaviarne vznikajúce v gentrifikovaných mestách) alebo je hypermoderné umenie kritická reakcia na tieto fenomény, teda umenie, ktoré vzniká až po vzniku hypermoderných fenoménoch?

Kubicovo dielo môže spĺňať oba pohľady – odohráva sa v hypermodernom priestore, no zároveň na toto prostredie kriticky reaguje prostredníctvom humoru, hoc sa sám autor snaží pochopiť život svojich postáv, ktoré sú vrhnuté do sveta, ktorého sú vlastne obeťou. Pretože mnohí z nás sú existenčne donútení v tomto bezduchom prostredí pracovať, brigádovať a nakupovať, či sa nám to páči alebo nie.

PhDr. Lukáš Perný

---