Richard Sťahel o domnelých a skutočných hrozbách

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére rovnako ako priemerná teplota dosiahla v minulom roku nové rekordy. Rok 2018 bol na Slovensku dokonca najteplejší od začiatku meraní.  A to napriek tomu, že väčšina štátov sveta, vrátane Slovenskej republiky, sa koncom roka 2015 v Paríži aj na základe vedeckých dôkazov a z nich odvodených predikcií možného katastrofického vývoja zaviazali znižovať množstvo produkovaných skleníkových plynov.

Prevažná väčšina štátov i politikov, ktorí v týchto štátoch zastávajú kľúčové pozície je však stále v zajatí ideológie rastu – rast výroby a spotreby, teda rast HDP, považujeme aj na Slovensku stále za dôkaz úspechu a dokonca sa prejav zmysluplnej politiky vlády. Pritom stále platí, že rast výroby a spotreby znamená aj rast produkcie skleníkových plynov, rast produkcie odpadov všetkého druhu a skupenstva a prehlbovanie devastácie životného prostredia. Všetky pokusy odpojiť rast HDP a rast produkcie skleníkových plynov sa zatiaľ ukazujú ako neúspešné – zatiaľ sme stále uhlíkovou ekonomikou. Ešte aj výroba a dovoz jadrového paliva je odkázaná na spálenie obrovského množstva fosílnych palív.

Každé zvýšenie ekonomickej aktivity sa tak prejaví rastom spotreby fosílnych palív – hlavne ropných produktov. Nechali sme sa totiž presvedčiť, že vyrobiť niečo na druhom konci sveta a priviesť to do Európy je lacnejšie ako vyrobiť to kúsok od spotrebiteľa. Slovenská republika navyše nedokáže ani len tých najväčších investorov donútiť, aby väčšinu svojich tovarových tokov presunuli na železnicu. Takže s každým ďalším investorom pribudnú na slovenských cestách desiatky kamiónov. Nákladná automobilová doprava pritom produkuje 13-násobne viac znečistenia na jednotku nákladu ako doprava železničná a tento nepomer sa ešte zväčší ak ide o dopravu na elektrifikovanej trati. Na Slovensku sa však miesto budovania nových železničných tratí, alebo aspoň intenzívnej elektrifikácie tých existujúcich, železničné trate rušia. Takže aj osobná doprava je čoraz viac odkázaná na autobusovú alebo dokonca automobilovú dopravu, čím samozrejme vrastá aj spotreba ropných produktov. Väčšia spotreba ropných palív však znamená zvýšenie rastu HDP. Málokto sa pritom pozastaví nad tým, že to zároveň znamená aj zvýšenie znečistenia a produkcie skleníkových plynov.

Za hrozbu však považujeme spomalenie rastu HDP a nie to, že v dôsledku klimatických zmien fakticky zaniká svet, ktorý poznáme a považujeme za samozrejmý. V dôsledku ľudských aktivít zaniká stav životného prostredia a klimatickej stability, ktoré umožnili vznik civilizácie a tým aj vytvorenie ekonomicko-politického systému, pre ktorých sa rast HDP stal fetišom a ťažkou návykovou drogou zároveň.

Závislosť štátov na raste HDP prirovnal k drogovej závislosti už začiatkom 90. rokov minulého storočia Al Gore, ale aj mnohí environmentálni myslitelia. Po takmer troch desaťročiach môžeme len konštatovať, že táto závislosť sa prehĺbila. Dokonca sme sa ani nepriblížili k tomu, aby sa vo verejnom diskurze tento problém širšie tematizoval. Štáty, vrátane Slovenska, naopak, obmedzili množstvo regulácií, vzdali sa aj značnej časti svojej moci nad ekonomickými aktivitami, ktorých sprievodným javom je produkcia skleníkových plynov a ešte sa aj zadlžili, len aby udržali rast HDP. Neschopnosť pripustiť si závislosť, ktorá nás preukázateľne zabíja, je typickým prejavom závislosti na alkohole a iných ťažkých drogách. Ako spoločnosť sme v pozícii narkomana, ktorý nie je schopný pripustiť si, že je závislý, a to napriek tomu, že už rozpredal väčšinu svojho i rodinného majetku, zadlžil sa na všetky strany, zaviazal sa plniť povinnosti, ktoré určite nebude schopný splniť a zničil aj väčšinu vzťahov, ktoré boli súčasťou jeho života.

Na miesto toho, aby sme pripustili, že sme závislí na raste, ktorý ničí predpoklady dlhodobej udržateľnosti života, sa tu dookola utvrdzujeme v tom, že riešenie plagiátu jedného neschopného politika či odvolanie niekoľkých členov vlády, alebo aj vyhlásenie predčasných volieb je hlavným problémom politiky. Hádame sa o tom koho vyhlásime za svojho nepriateľa a koľko nakúpime bojových stíhačiek, ako keby sme nečelili existenčnej hrozbe, ktorá zo všetkých „nepriateľov“ a „zbraňových systémov“, ktorými im chceme údajne čeliť, robí len smiešne hrátky infantilných adolescentov, ktorí nechcú pochopiť, že keď nebudú mať čo jesť, piť a možno už ani dýchať, bude úplne jedno kto je svetovým hegemónom a komu sa treba klaňať.

Rast HDP je pre súčasný ekonomicko-politický systém taký dôležitý, že treba aj znižovať dane, len aby náhodou nestagnoval či dokonca neklesal. Zároveň je taký chúlostivý, že ho môže údajne ohroziť aj zvyšovanie daní, resp. progresívne zdaňovanie. Táto dookola opakovaná floskula, ale zabúda na to, že povojnový sociálny zmier, alebo Habermasovými slovami „triedny kompromis“, bol postavený na tichej spoločenskej zmluve – výmenou za sociálne práva bolo veľkým vlastníkom uznané právo vlastniť a podnikať, teda ďalej bohatnúť. Tento kompromis sa o. i. zhmotnil v systéme progresívneho zdaňovania, ktoré po strate kolónií, umožnilo v západoeurópskych krajinách získavať zdroje na financovanie sociálnych práv, teda budovanie toho čo sa označovalo ako sociálny štát. To umožnilo zvýšenie všeobecnej miery vzdelanosti na úroveň, ktorá na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia umožnila ekologické precitnutie, alebo inými slovami zrodenie environmentálneho povedomia.

Súčasné spochybňovanie či priamo odstraňovanie sociálnych práv, ale už dokonca aj klasických občianskych práv (právo voliť či verejne prezentovať svoje politické presvedčenie bez obavy z perzekúcie, diskriminácie či stigmatizácie) tak nielen podkopáva (spolu s masívnou indoktrináciou ideológiou konzumerizmu, na ktorej dňom i nocou neúnavne pracuje väčšina médií) možnosti rozširovania environmentálneho povedomia. To však napokon môže vyústiť aj do spochybnenia či zneuznania práv na neobmedzené vlastníctvo a podnikanie, ktoré sú súčasnou podnikateľskou triedou považované sa samozrejmosť. Aj tichá spoločenská zmluva totiž predpokladá aspoň minimálnu mieru reciprocity.

Podstatnejšie však je, že prehlbujúce sa sociálne rozdiely rozdeľujú spoločnosť čoraz viac na tých čo sú dole (porazených) a tých čo sú hore (víťazov), a tým odvádzajú pozornosť od skutočných hrozieb, ktorými sú klimatické zmeny, masívne vymieranie živočíšnych a rastlinných druhov, znečistenie zdrojov vody a degradácia pôdy. Sociálne napätie ale spôsobuje, že obmedzené zdroje sa míňajú na boje o udržanie sociálneho statusu. Zavedením rovnej dane a stratou štátnej kontroly nad prerozdeľovaním značnej časti HDP sa štáty obrali o možnosť získavania zdrojov potrebných na zmiernenie následkov klimatických zmien. A ešte aj tých málo zdrojov, ktorými disponujú, radšej míňajú na bezpečnostné opatrenia, výstavbu nových väzníc alebo nové zbraňové systémy, ako keby čokoľvek z toho umožnilo aspoň zmierniť následky klimatických zmien a devastácie životného prostredia. Ako však naznačuje B. Latour, súčasné politické elity už možno rátajú s tým, že sociálno-politickým dôsledkom klimatických zmien bude kolaps spoločností spojený s masovou migráciou a hromadnými násilnými protestami, a práve preto sa snažia súčasné spoločnosti sekuritizovať, teda pripraviť ich na autoritatívne a násilie využívajúce metódy vládnutia. Mnohé totiž naznačuje, že o sociálny, nie to ešte klimatický kompromis, sa už usiluje len málokto.

Politika, ktorá nie je schopná identifikovať skutočné hrozby a transformovať inštitúcie, vzťahy a infraštruktúru tak, aby spoločnosť mala aspoň teoretickú šanca ako-tak prežiť katastrofy, ktorým sa už nedá vyhnúť, zlyháva vo svojej základnej úlohe, a to bez ohľadu na to, ktorá partaj je pri moci. Žiadna z relevantných politických strán na Slovensku sa ani len nesnaží tematizovať koncepty nulového rastu, udržateľného ústupu alebo ekologickej civilizácie. Všetky politické strany sa zatiaľ pohybujú iba v rámci, ktorý vymedzujú ideológie rastu, industrializmu a konzumerizmu a preto je pre všetky také dôležité sledovať rast HDP. Politik uhranutý rastom HDP sa však podobá na lodivoda čo síce nie je schopný čítať mapu, ale za to za svoju úlohu považuje zvyšovať rýchlosť pohybu lode. A tak sa raduje, že loď, ktorú má viesť, zrýchľuje, a to napriek tomu, že smeruje na útesy.

Foto: zdroj Pinterst

doc. Richard Sťahel, PhD., filozof

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


23 thoughts on “Richard Sťahel o domnelých a skutočných hrozbách

  • 20. januára 2019 at 12:14
    Permalink

    Akosi vidím, že nik si netrúfa,pán docent, pridať do diskusie niečo…Obdivujem vždy Vaše články a tento je dobrý hlavne pre čítanie „medzi riadkami“. Ako keby ste sa bál naplno pomenovať hlavného škodcu súčasnej Zeme:
    A tým je hrabivý „kolektívny“ kapitalista požadujúci stále vyšší rast Hrubého Domáceho Produktu /HDP/ v každom štáte, ktorý mu zaručuje stále vyššiu výnosnosť investovaného kapitálu „jeho“ akcií a tým i výplat vyšších dividend zo ziskov, alebo ziskov z predaja vysokých cien akcií ním držaných. Ten pojem „kolektívny“ je tu práve preto, že to je i náš „sporiaci na II.pilier“, teda i mnohí naši spoluobčania (v počte 1,5 mil Slovákov) rovnako ako akcionár na burze a rovnako ako inštitucionálni globálni akcionári rôznych fondov a finančných skupín.
    Takže škodcov sme pomenovali.
    A skutočná hrozba? KAPITALIZMUS s jeho globálnej metastáze.
    Máte pravdu a dobre sa to dá čítať medzi riadkami, len treba mať odvahu to artikulovať verejne a nebáť sa, že preto budeme označení za „komunistov“, „extrémistov“, „antiglobalistov“. Je to tá „závislosť na raste“ ako píšete. Je to tá neochota vzdať sa koristenia zdrojov – a to nielen prírodných, veď vidíme, že ide aj o verejné hmotné a finančné zdroje (totálna zadĺženosť verejných rozpočtov nevznikla prežieraním sa, ako tvrdí liberalizmus), ide aj o koristenie ľudských zdrojov ( u nás v SR pomaly min.15 ročné koristenie zo zlého nespravodlivého prerozdeľovania zisku zle nastavenými nízkymi daňami, nízkymi vstupnými cenami energií a surovín i služieb pre korporácie, nízkymi mzdami). Už evidentné od 2004 – vstupu do EÚ, nehovoriac že to začalo po 1990…
    Takže nie „ľudstvo“, nie „civilizácia“ a nebičujme sa preto riešeniami „udržateľného ústupu“ civilizácie či tvorbou „ekologickej civilizácie“ na úrovni návratu do doby kamennej…
    Jednoducho som prečítal medzi riadkami tieto hrozby a tu už sa dá diskutovať s tým, že oddelíme hrozbu zničenia environmentálneho prostredia Zeme od hrozby kapitalizmu.
    Hrozba metastázujúceho globálneho kapitalizmu je akútnejšia.

    Reply
  • 20. januára 2019 at 12:35
    Permalink

    …a aby to bolo ozaj aj s riešením, nielen diskusia, som nesmierne rád, že som našiel ešte z našej spolupráce z 2016 na webe Ekonomická demokracia.blogspot ten článok s názvom „RAST alebo ROZVOJ – treba sa rozhodnúť“ uverejnený 27.5.2016 link: http://ekonomickademokracia.blogspot.com/2016/05/rast-alebo-rozvoj-treba-sa-rozhodnut.html,
    kde na základe diskusií filozofov, ekonómov a historikov Slovenska píšem o spoločenskom riadení investícií a schopnosti ovplyvňovať štruktúru výrobného dopytu,do rozvoja je tam riešenie ísť v ekonomike do rozvoja cez dlhodobé investície – je tam príklad so životným prostredím Slovenska, jednoducho – čítajte…
    Výsledkom z riešenia považujem to, že ešte stále vieme ako vedci, výrobcovia a ekonómovia, preorientovať hospodárstvo Zeme na rozvoj tak, že nemusíme ísť do doby kamennej. Len to chce inú spoločensko-ekonomickú a politickú organizáciu života.

    Reply
    • 21. januára 2019 at 22:52
      Permalink

      Peter, k otázke ekonomického rastu a udržateľného rozvoja, ako tento problém rieši marxistická filozofia dejín.

      V ekonomickom raste nie je problém, vo všeobecnosti je nekonečný, nemožno ho zastaviť. To je spojené aj s hlbšími prírodnými procesmi, neustálym prúdením voľnej energie, ktorú je potrebné spracovať a viazať v zložitejších systémoch. To len na okraj, nebudem to rozvíjať.

      Ale aj z bežného laického pohľadu je zrejmé, že výrobno-technologický pokrok sa nedá zastaviť, ľudia si žiadajú neustále novinky a hovoria o lepšej budúcnosti.. Preto napriek všetkým výzvam sa ekonomický vývoj nezastavuje, ani v prípade Číny, ktorá pod vedením Komunistickej strany má nástroje a schopnosť usmerniť vývoj v žiadanom smere.

      Lenže ekonomický rast je zároveň aj konečný. Pre konkrétnu spoločenskú formu, konkrétny spoločenský objekt, teda rodový (neandertálsky) systém, kapitalizmus či socializmus. Tu vstupuje do hry p. Moravčíkom nenávidený zákon premeny kvantity na kvalitu (neformulovali ho marxisti). Každá spoločenská forma je spojená s vymedzeným intervalom (mierou), rozpätím sociálnej (ekonomickej) kvantity, za touto hranicou sa objaví potreba zmeny spoločenskej formy. Určitá forma je schopná viazať, spotrebovať len určitú ekonomickú kvantitu, za ňou začnú krízy z nadvýroby.

      A čo je dôležité z ekologického hľadiska, určitá spoločenská forma je spojená aj s určitým spôsobom výroby a technológiami, kapitalizmus napr. stále stavia na uhľovodíkoch, atómová energia je spojená so socialistickou epochou, k rozvoju a využitiu ekologickejších technológií je potrebný modernejšia spoločenská forma. Nedá sa teda tvrdiť, že každé zvýšenie ekonomickej aktivity sa prejaví rastom spotreby fosílnych palív. Platí to len pre konkrétnu spoločenskú formu – kapitalizmu. A nedá sa teda všeobecne tvrdiť, že zvyšovanie ekonomickej, či ľudskej aktivity ničí ľudskú spoločnosť, to platí dnes pre kapitalizmus, ale pomaly už aj pre socializmus.

      Akonáhle klasický kapitalizmus vstúpil po r. 1848 do štádia krízy, začali aj krízy z nadvýroby. Určitý ekonomický rast kapitalizmu je umožnený len jeho reformami, tým, že preberá prvky modernejšej formy – socializmu, globalizácie. Niektorí ľavičiari radi tvrdia, že krízy z nadvýroby sú vlastné kapitalizmu, čo nie je pravda.

      Európska ľavica si ako prvoradú úlohu vytýčila obnovenie socializmu. Bez toho, aby si ujasňovala charakter povahy nového, post-klasického socializmu. Z pôsobenia tohto zákona totiž vyplývajú pokračovaním ekonomického rastu v post-klasickom socializme aj krízy z nadvýroby. A teda aj jeho konzumný charakter. Permanentné krízy z nadvýroby sú prejavom toho, že systém v nemennom stave už nevie spotrebovať ekonomický rast, vlády preto podporujú nadmernú, umelú neproduktívnu spotrebu obyvateľstva, čo sa odráža aj na nesúlade spoločnosti a prírody, na neekologickom správaní sa obyvateľstva.

      V aktívnom riešení tohto problému sa nachádza socialistická Čína. Socializmus po r. 1989, resp. 1998 naplnil hranicu svojho kvantitatívneho vývoja a aj Čínu začali trápiť problémy nadvýroby, nadmerných kapacít najmä v oceliarskom priemysle, stavebníctve, ale aj výrobe spotrebných tovarov. Čína preto globalizuje svoju ekonomiku, prostredníctvom projektu Jedna cesta, jedno pásmo, aby reformami umožnila ďalší ekonomický rast a takisto sa zameriava na podporu spotreby domácností, čím fakticky podporuje utváranie konzumného socializmu. Ale práve tieto črty niektorých ľavičiarov vedú k tomu, že Činu nazývajú kapitalistickou.

      Východiskom, ako zosúladiť sociálny obsah a spoločenskú formu a zosúladiť aj vývoj civilizácie s prírodou, nie sú všeobecné úvahy o akejsi spravodlivej spoločnosti, ale prekročenie aj hranice socializmu, utvorenie globálnej spoločnosti a komunizmu. A nakoniec utvorenie duchovnej, vedomostnej spoločnosti.

      Nová vedomostná spoločnosť by mala rozvinúť aj poznatky a nástroje na zladenie svojho vývoja s vývojom prírody. Ale k tomu treba aj silné teoretické zázemie, teda aj ten ofrflaný zákon premeny kvantitatívnych zmien na kvalitatívne a naopak (ja radšej hovorím o zákone súladu kvantity a kvality). Treba čoraz viac prenikať poznatkami do tajov pohybov prírody a spoločnosti, vylaďovania ich vzájomného vzťahu.

      Reči o tom, že z teórie sa ľudia nenajedia, považujem u ľavičiarov orientujúcich sa na pokrok, za nevhodné. Dnes bez teórie sa ľudia nielenže nenajedia, ale ani neprežijú.

      Reply
  • 20. januára 2019 at 15:48
    Permalink

    Toto je problém dnešného sveta !

    http://casopisargument.cz/2019/01/20/v-evrope-narostla-v-roce-2018-populace-dolarovych-milionaru-v-kategorii-do-30-milionu-o-45/

    Škoda, že sa správa nezaoberá aj vývojom počtu príslušníkov v dvoch zvyšných triedach obyvateľstva – v triede strednej a triede chudobných.

    Toto by malo byť hlavnou témou ľavice – jednotkou v jej programe – odstraňovanie chudoby prostredníctvom odstraňovania bohatstva, a spravodlivé znovuprerozdelenie toho, čo „spravodlivo“ prerozdelila údajná neviditeľná ruka.

    ZOŽERME BOHATÝCH !

    Reply
    • 20. januára 2019 at 17:41
      Permalink

      BRATŘI A SESTRY SLOVANÉ MILUJÍ KAPITALISTICKÝ BORDEL

      Martine, klidný nedělní večer z Moravy.

      Dnes je tomu přesně 85 let, kdy byla na Kubě ustavena diktatura Rubéna Fulgencia Batista, na pohled docela sympatického chlápka. Od 20. ledna 1934 se začaly dít na Kubě ty samé věci, jako i v soudobém Rusku, na Ukrajině, na Slovensku, v Česku aj. bratrských slovanských zemích, které před 30 lety s velikou slávou nakopaly socialismus do prdele.

      Rubén Batista doslova pěstoval celá stáda prostitutek, mafii a kvanta kasín, ostatně, tak jako se děje i ve všech výše uvedených nám bratrských slovanských zemích. Uplynula takřka přesně na den celá 1/4 století, než na Kubě zvítězila revoluce pod vedením Fidela Castra Ruz. A tak se stalo, že od 1. ledna 1959 celá tato neřestná sebranka padla, aby konečně vyměnila „nástroje obživy“ za to, co by nás všechny mělo doopravdy živit, nikoli tedy jen parazitovat jako tasemnice v řiti.

      No, Martine, proč jsem se o tom zmínil? Z jednoduchého důvodu, abyste si přečetl následující nedlouhý článek. Hned první věta je více než pozoruhodná, cituji: „Ve svém textu bych se rád zamyslel nad příčinami, proč v současné době neexistuje životaschopná alternativa k současnému kapitalistickému systému.“ Konec cit.

      http://www.ovkscmfm.estranky.cz/clanky/fakta-a-argumenty/tridni-boj-existuje-a-my-jej-prohravame.html

      POSTSKRIPTUM
      Martine, když jsem kdysi dávno, v I. pol. 80. let, sloužil jako voj. zdrav. instruktor v ČSLA, tehdy jsem byl teprve četař, nejednou jsem besedoval se svým nadřízeným voj. doktorem na téma narkomanů a alkoholiků, jak je co nejlépe léčit. A doktor mi pověděl tehdy asi toto:

      „Víte, soudruhu četaři, ono je to těžké. Když je léčíme, abychom je odvykli tomu svinstvu, po určité době se nám skoro všichni vracejí zase zpět. Proto si myslím, že vůbec nejlepší bude, když je v rámci léčby nejprve těmi svinstvy pořádně nakrmíme tak, až se všichni z toho doslova poblijí a zaserou. A pak zas a zas, až do zhuntování těla a mysli. Je prostě potřeba, aby se jim to zprotivělo jednou provždy, jinak s těmi debily nepohnete.“

      Reply
      • 20. januára 2019 at 18:46
        Permalink

        Toš Vašku,

        pred smrťou Fidela som sa bál, že jeho úmrtie bude spúšťačom postupných zmien na Kube, ktoré povedú k návratu ku kapitalizmu a znovuustanovenia ostrova slobody za karibský bordel Ameriky.

        Zatiaľ sa tak nedeje, no revolučné pokolenie postupne vymiera, a moc preberá pokolenie, ktoré revolúciu ani nezažilo, a tak Kuba bude čeliť rovnakým otázkam, ako ČSSR na sklonku socializmu. Ide o to, či, a ako veľmi a úprimne je kubánsky ľud spätý so socializmom. Pokiaľ je to potemkinova dedina tak potom – tma. Zatiaľ sa silná socialistická trojka Kuba-Venezuela-Bolívia nekoná, naopak, Brazília strhla kormidlo prudko doprava, a zvolila si nácka jak z módního listu.

        To isté sa týka protestov vo Francúzku. Už niekoľko Sobôt sledujem prenosy RT a čo vidím je len nekoordinované tápanie veľmi rôznorodých skupín. Takže o nejakej medzinárodnej organizácii nemôže byť ani reči, keď hnutie nie je organizované ani vrámci štátu, ani vrámci mesta. Naopak – niekedy to vyzerá ako bojůvky znudenej strednostavovskej mládeže a futbalových výtržníkov, podpaľujúcich autá obyčajných ľudí, ktorí možno tiež sympatizujú s hnutím. No a pre socializmus najzásadnejšou otázkou je, že sa o socializme ( zmene spoločenského zriadenia ) ani nehovorí , takže ja osobne protesty ani nevnímam ako ľavicové, aj keď si uvedomujem že sa ich zúčastňujú ľavicové skupiny. Takže z mojej strany hodnotenie – revolúcia sa nekoná. Mimochodom – ak by som si mal predstaviť satana ako asi vyzerá, tak by vyzeral ako Macron. Takto som ho vnímal už pred voľbami, hlavne v súvislosti s pochybnými bankárskymi kruhmi, stojacimi v jeho pozadí.

        Takže toľko moje smutné hodnotenie ľavice pre tento týždeň.

        Vašku pokud máte taky takovou tu „blbou náladu“ tak sa potešte zábermi, ktoré ma za posledné dni ako jediné potešili, kde sa ľudia nehanbia byť komunistami a ukázať sa, na rozdiel od východnej Európy. A je tam veľa mladých ľudí.

        Toš Vašku – ještě jsme tady ! Jen je nás kvrua málo …

        https://www.youtube.com/watch?v=ZlOBI6BUxqo

        https://www.facebook.com/ilpartitocomunista/videos/1246767035490078/UzpfSTU2NjI4NTQ2MDA2ODQ5MzoyMjk0NTMxNjkzOTEwNTE5/?fref=nf

        Reply
  • 20. januára 2019 at 18:39
    Permalink

    Vašek, a to ČÍM STE PRISPELI K TEJTO DISKUSII?…rozumiete vôbec o čom to je? …

    Reply
  • 20. januára 2019 at 21:10
    Permalink

    Soudruhu Vašku můj syn kvůli drogám spáchal sebevraždu. Jsem hluboce nešt’astná. Narkomanie tato děsivá katastrofa devastuje po roce 1989 všechny Slovanské národy. Myslím , že jenom tvrdá diktatura může toto zlo vymýtit. Psala jsem komunistům , ale i když slíbili nic proti tomu nedělají. Asi je to v kapitalismu neřešitelné (

    Reply
    • 21. januára 2019 at 8:26
      Permalink

      Kantor, Vy ste pána Vaška asi nepochopili, autor článku píše:
      „…ktoré umožnili vznik civilizácie a tým aj vytvorenie ekonomicko-politického systému, pre ktorých sa rast HDP stal fetišom a ťažkou návykovou drogou zároveň.“
      No a pán Vašek na toto nadviazal a poukázal na to, ako ťažko sa závislosti zbavuje.
      Pani Honková to svojím tragickým príbehom len potvrdila.
      Kantor, v podstate píšete s pánom Vaškom o tom istom, len z iného uhla a iným jazykom.

      P.S.Kapitalizmus je závislosť, ktorá nás NIČÍ, kapitalizmus je závislosť, ktorá nás ZNIČÍ .

      Reply
  • 21. januára 2019 at 2:05
    Permalink

    Kantore, když jsem si přečetl článek autora,

    pochopil jsem, že mu pojmy jako alkohol a drogy cizí rozhodně nejsou, v článku je jich dost. )) Takže se nedivte, co jsem napsal. ) A navíc, autor je zcela vedle jako ta jedle, když zmiňuje nesmysly o jakýchsi skleníkových plynech v souvislosti s domnělým glob. oteplováním, které se min. 5 posledních let prostě a jednoduše nekoná.

    Autor článku by si měl napřed přečíst něco o tom, jak se věci doopravdy mají, tedy, že naopak se lidstvo bude potýkat s glob. ochlazením klimatu již za několik let, což s sebou přinese neúrodu, hlad, chlad a nemoci. Takže buďte v klidu, Kantore, jsem zcela v obraze, vím, jaká hrůza se na nás všecky žene, až to ochlazení za pár let dorazí, posereme se z toho všeci. )

    P.S.
    Kantore, mýlíte se, do diskuse jsem přispěl odkazem na článek Zdeňka Vopaty, jenž popisuje nynější stav společnosti, kdy NEEXISTUJE ALTERNATIVA současnému kapitalismu, proto Slované, jak jsem zcela přiléhavě a nikoli náhodou napsal, doslova milují kapitalistický bordel.

    A tohle, Kantore, nepopřete, protože výsledky voleb to prokazují s naprosto KATASTROFICKÝMI VÝSLEDKY PRO LEVICI s rostoucím trendem propadu levic. hlasů ve volbách. Takže, Kantore, jsem naprosto v obraze, o čem se zde píše a diskutuje. )

    Reply
    • 21. januára 2019 at 9:56
      Permalink

      Nalejte si ešte, ak si myslíte, že alternativa neexistuje….dobrá je borovička z dreva, ako píše jeden z liehovarníckych odborníkov, tá vás vybalzamuje zvnútra a potom už nebudete zúfalí nad nealternatívami.
      Ten článok nebol o závislosti, ani drogovej, ani alkoholovej, ani o Kube, vidím že súčasné TV už dokonale kašírujú aj ľavicový mozog – ale dobre – trol Vašek urobil „good job“ …chudák pán Sťahel číta, čo za asociácie sa rodia v hlavách ľavičiarov nad jeho poctivým pojednaním.

      Reply
      • 21. januára 2019 at 10:45
        Permalink

        Prepáčte, Kantor, ale ak bude takto vyzerať komunikácia medzi ľavičiarmi, tak žiadna alternatíva sa konať nebude. Pravičiari sa môžu len tešiť, ako sa tu ľavičiari navzájom likvidujú.

        Reply
  • 21. januára 2019 at 10:49
    Permalink

    FRAJEROVI KANTOROVI PÁR SLOV

    Vy jste špatně četl Martina o kousek výše. Ten mně až posměšně dal najevo, že jakákoli revoluce se nekoná a konat nebude. Jako bych snad zde tvrdil cosi jiného. ) Tedy, on ten Martin kopíruje soudruha předsedu KSRF Gennadije Zjuganova, jenž se v 90. letech nechal slyšet, že „limit pro revoluce se již vyčerpal“. No bodejť by ne, když už i komunisti lezou buržoazii do análu, aby si omastili hubu dobrým bydlem.

    P.S.
    Kantore, přestaňte vyrývat s tím trollem na mou adresu, rozumíme si? Již jednou jste si do mě škaredě kopnul, před půl rokem, 14.7.2018 večer (viz odkaz), když jste napsal, abych ve zdejší diskusi zavřel hubu. Dokonce jste mi to napsal rusky. Všimněte si, že Vy si dovolujete jen vůči mně, vůči druhým jste prostě kámoš, jste fakt frajer.

    https://davdva.sk/daniel-marko-pokrivenost-penazi/#comment-3863

    Reply
    • 21. januára 2019 at 11:26
      Permalink

      K TÉMATU, TEDY K TOMU, CO NAPSAL DOC. RICHARD SŤAHEL

      Pane docente, zdravím Vás.

      Váš článek je směrován sice poctivě, ale bohužel jste zašel do slepé ulice. Vyposlechněte si, prosím, projev Nicka Griffina v Evropském parlamentu dne 20.1.2010, tedy doslova revoluční projev, na den přesně před 9 roky. Proč asi česká tlumočnice vynechala zásadní část, ve které poslanec Griffin mluví o Bilderbergu, co myslíte?

      Globální oteplování je největší podvod v historii:
      https://www.youtube.com/watch?v=A3M0QlddMr0

      P.S.
      Téma tzv. glob. oteplování a chemtrails mě docela zajímá, abyste věděl.

      Reply
      • 21. januára 2019 at 11:36
        Permalink

        Konšpirátor…Vašku teď vám to jenom vracím…a že vám na zahradě přistávajjí ufoni, čím je krmíte, zelnačkou jako Luis de Funés?
        …ale to už len láskavo pointujem, takže Bilderberg vás trápi?…

        Reply
  • 21. januára 2019 at 11:18
    Permalink

    Tému dal pán Sťahel, nie ja, páni a panie diskutéri. Mám taký nepríjemný pocit, že tá roztrúsená skleróza a „kašírovanie“ mozgov už pokročilo natoľko, že si kažý pindá podľa slobody slova to svoje a kašle na nejaké čítanie a porozumenie, prípadne disciplinovane držanie rovnakej témy.
    …prosím berte to ako príklad ako píšete: ak budem považovať za civilizačnú hrozbu suseda prdiaceho fazuľu a žerúceho cesnak tak určite pod Sťahelov článok uvediem celé litánie o škodlivosti fazule a smrade z cesnakového dychu. Nie, vy ste tam dali Kubu a Batistu, Vašej robí good job že tam pletie závislosti, Slávka s citom pre estetiku sa zastane Vaška že však má slobodu a Vašek ma poctí titulom frajer, …lenže téma Vám, priatelia ušla hodne do diaľky a bokom, dokonalý „Alzheimer“…
    Ak
    som očakával ostrú oponentúru, tak v tom, že sa environmentalisti ohradia, že všetci ako ľudská civilizácia ničíme životné prostredie. Dobre, s tým sa dá polemizovať K TEME.
    Ak som chcel a očakával, že sa začneme baviť o dôsledkoch ekonomicky podľa nutnosti hodnotiť RAST riemyslu a obhajobu že je to nutné (napr.Čína rast 6,8% ročne HDP), tak ok, dá sa diskutovať…
    …ale čo za roztrúsenosti sem dáva Vašek? čo bráni Slávka?
    Milí diskutéri, súdruhovia v boji, občas mám pocit, že vám je jedno čo sa píše v článku a čo by sa dalo konštruktívne prediskutovať. Prosto si hudiete to svoje a-je -to…aha, máte tam Romana Michelku, skúste mu tam písať tie kraviny o závislostiach a Kube, bude mať radosť že niekto mu reaguje pod jeho podcast.
    Alebo si trúfnite niečo do textu poskladať a poslať článok – o Vaškových vojenských spomienkach na ČSLA či o drogových závislostiach.
    Nemám chuť diskutovať o subjektívnych blbinách len aby som „čítal“ meno diskutéra…považoval som platformu webu DAVDVA za veľmi konštruktívnu k skutočnému posunu v témach a prediskutovaniu problematiky, PRETO KONÁM AKO FRAJER. Trolikovské diskusie si pošlite na Denník N.
    Juj ale som sa zas rozčúlil…3:)

    Reply
  • 21. januára 2019 at 11:31
    Permalink

    No a že môžeme „zachrániť deň“, tak dávam do diskusie a k téme článku R.Sťahela:
    už prvá veta: cit:
    „Koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére rovnako ako priemerná teplota dosiahla v minulom odvetviaroku nové rekordy.“
    Otázka: A je to ozaj vina modernej civilizácie? Ako hovorí ekonóm P.Staněk, jeden výron sopky spôsobí také znečistenie životného prostredia, na akom pracuje priemysená civilizácia tak desať rokov…a uvedomme si, koľko sopiek v rokoch 2017-2018 vyronílo plyny a prach a čo to urobí s atmosférou.
    Otázka k prvej vete p.Sťahela: Je ľudstvo prispôsobivé, alebo nie je?
    Ak bola doba ľadová človek našiel prostriedky ako prežiť. Dnes máme na to celé odvetvia, len rozdelenie bohatstva a snaha o ziskovosť bráni rozvoju takých priemyselných a biotechnologických odvetví, ktoré môžu ľudstvu pomáhať prispôsobiť sa a respektíve vyvinúť a produkovať technológie na korekciu a nápravu životného prostredia.
    …tož skúsme k tomuto…alebo: veď podte, dajte niečo k téme, … názor na to máte, či?

    Reply
  • 21. januára 2019 at 12:22
    Permalink

    Kdo zastaví devastaci národa drogami? Rodiny jsou rozvrácené , nešt’astné a bez lásky.Mladí lidé si berou životy, protože není zákon, aby byli povinně posláni na léčení. Je to ten největší zločin tzv. ,, demokracie“ Citát:,, Dohnat duši mladého člověka k zoufalství je zločin , překonávající všechny ostatní zločiny !!!!

    Reply
    • 21. januára 2019 at 15:58
      Permalink

      Pani Ivana, och…HNUSNÝ KAPITALIZMUS!!! HNUSNÍ PRÍVRŽENCI KAPITALIZMU!!! Po Vašom komentári ich ešte viacej NENÁVIDÍM!!!

      Reply
  • 21. januára 2019 at 14:05
    Permalink

    Hysterie kvůli Huawei byla odhalena.pdf – PDF, 633 kB
    StáhnoutZobrazit ›
    Stáhnout všechny přílohy
    Rychlá odpověď

    jedině C’ína může produkovat technologie pro nápravu životního prostředí

    Reply
  • 21. januára 2019 at 14:12
    Permalink

    Hysterie kvůli Huawei byla odhalena.pdf – PDF, 633 kB
    StáhnoutZobrazit ›
    Stáhnout všechny přílohy
    Jedině C’ína může produkovat technologie pro nápravu životního prostředí

    Reply
  • 21. januára 2019 at 16:57
    Permalink

    Paní Slavomíro oni narkomany léčí v nemocnici zbytečně, protože vědí, že do toho ty děcka zase spadnou , bez dlouhodobého léčení v ústavu. A do dlouhodobého , povinného léčení neposílají, protože prý na to není zákon. Takže jim hlavu léčí jen
    v nemocnici dalšími nezdravýmí chemikáliemi , kluk přišel domů a měl oči jak z jinýho světa. Myslím, že kvůli tomu spáchal sebevraždu. Měl zničený mozek. Nemohl pracovat a myslel si, že ho nechceme. Dva roky pláču.

    Reply
    • 21. januára 2019 at 18:59
      Permalink

      Božemôj, to sa zle číta, srdce mi zviera, viem si predstaviť, čo prežívate, pani Ivana, tiež som sa musela pozerať polroka na to, ako umieral môj otec, ktorého som nadovšetko milovala. A trvalo niekoľko rokov, kým sa s jeho smrťou zmierila. Neponárajte sa do svojho smútku, lebo nič nevyrieši, synovi už nepomôžete a sebe ubližujete. Sústreďte sa na živých, žite pre ľudí, na ktorých Vám záleží, ktorí Vás potrebujú, to Vám pomôže ísť ďalej.
      Kapitalizmus je odporné svinstvo, koľkých ľudí má na svedomí…!!!
      P.S. Kantor sa bude hnevať, že sa nedržíme témy článku, a je mi to úplne jedno.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *