Turgenevov Rudin, ruská klasika o človeku, ktorý hľadá zmysluplnosť života

„Byť užitočný? – zopakoval – Keby som bol aspoň vedel čím môžem byť užitočný, keby som aspoň veril vo svoje sily a vedel, kde nájsť úprimné naklonene srdcia…,“ pýta sa hlavná postava Rudin. Má vedomosti, ideály, rozhľadenosť, no aj tak nepozná odpoveď na otázku, čo robiť…

Nadčasovosť existenciálno-romantického románu Rudin (Рудин) od klasika ruskej literatúry Ivana Sergejeviča Turgeněva (1818 – 1883) v duchovne vyprázdnenej dobe hypermoderny provokuje k nezodpovedaným otázkam o povahe zmyslu ľudského konania, lásky, šťastia, práci a medziľudských vzťahoch. Je o tragédii všetkých, ktorí sa vzdelávajú. Dielo Rudin je o krvopotnom hľadaní zmyslu v nezmyselnej spoločnosti, o hľadaní pravdy bez kompromisov, o hľadaní autentického bytia, o hľadaní autentickej lásky, o hľadaní šťastia, ale aj o zúfalstve, starnutí, odcudzení a beznádeji…:

– Podla mňa – riekla Natália placho – tragickosť v láske je práve nešťastná láska sama.
– Naskrze nie – odporoval Rudin – To je skôr komická stránka lásky… Otázku treba postaviť celkom inakšie… Treba hlbšie načrieť… V láske je – pokračoval – všetko tajomné, ako sa rodí, vyvíja, ako mizne. Buď sa zrodí zrazu, nepochybná, radostná ako deň, buď dlho tlie ako oheň pod pahrebou a vyšľahne v duši sťa plameň, keď je už všetko zmarené; raz zase vkĺzne do srdca ako had a hneď zase vykĺzne z neho von… Veru, veru; to je dôležitá otázka. A vôbec, kto dnes ľúbi, kto sa opováži ľúbiť?

Turgenev 2005, s. 64

Román vznikol v roku 1855 a bol publikovaný o rok neskôr v časopise Svoremennik. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, ktoré vedie Roman Michelko, vydalo knihu pri príležitosti 150. výročia od vzniku diela v estetike malebnej elegantnej knižky s modrým ornamentálnym motívom evokujúcim 19. storočie. Čítanie existenciálnych a proto-existenciálnych diel je aktuálne práve v časoch, ktoré sa vďaka hrubej vrstve povrchnosti, mediálnej zábavy, konzumu, pominuteľných slastí, zabúdajú pýtať na zmysel nášho konania. Vo svete Huxleyovskej reality riadiacej sa heslom „pracuj, nakupuj, konzumuj“ akosi nezostáva priestor na otázky hlbšieho zmyslu našej existencie, na riešenie ontologických a gnozeologických otázok… A práve preto treba občas siahnuť po knihe, zastaviť sa a zamyslieť, prečo sme tu a čo je našim údelom v tomto svete…

• 

Turgenev písal pod vplyvom Belinského, Gogoľa. Jeho tvorba je špecifická silnou obrazotvornosťou, estetickou vycibrenosťou spisovateľského štýlu; osciluje medzi realizmom, romantizmom a proto-existencializmom. Miloš Ferko v doslove zdôrazňuje Turgenevov cit pre opísanie atmosféry ruského vidieka, ovzdušia plného potlačených ideálov:
„Krása Turgenevom formulovaných viet i obrazov smeruje za seba samu a často i seba samu ničí v sebabičujúcom poznaní o vlastnej zbytočnosti, pretože ani ona nemá silu meniť… V nezdare človeka s takým nadaním tkvie v pozadí prítomný osud antických tragédií.“ (Turgenev 2005, s. 150)
Miloš Ferko pripomína, že bezvýchodiskovosť románu je prítomná akoby ju vdychovali stromy, vznášali sa v kúdoloch hmly nad ranou rosou a pri čítaní opisov má človek pocit, že je priamo v šľachtickom vidieckom sídle, kde i muchy zaspávajú uprostred bzukotu. Ferkov kvetnatý opis ešte kvetnatejšie napísanej ruskej klasiky vyzdvihuje estetickú hodnotu tohto diela.

Kritici diela Rudin naznačujú, že dielo je buď čiastočne autobiografické, alebo je portrétom anarchistu Michaila Bakunina, s ktorým sa Turgenev osobne poznal. Taktiež je prirovnávané pre tematicky „zbytočných ľudí“ k Puškinovmu Oneginovi (v diele sa taktiež nachádza citát z tohto diela) a Lermontovmu dielu Hrdinovi našej doby. Problém „zbytočných ľudí“ v ruskej literatúre predstavuje osobností, ktoré majú plány, schopnosti, energiu aj odvahu, no nepriaznivé spoločenské pomery im neumožňujú realizáciu, a tak radšej rezignujú a uzatvárajú sa do svojho vnútra. Turgenevova téma nadbytočného muža v láske vrcholí dielom Otcovia a deti. Tragickosť Turgenevových postáv pripomína kontrast Dona Quijota,i Hamleta, všíma si Alejandro Hermida. Turgenev v eseji Hamlet a Don Quijote uvádza tieto dve postavy ako protikladné archetypy, Cervantesova postava stelesňuje vieru, činy a obete; Shakespearova postava zase skepticizmus, pasívnosť a egoizmus. Hamlet pripomína nihilizmus moderného človeka. Turgenev píše: „Táto tragédia patrí do skupiny hier, zakaždým bezpochyby plniacich divadlo. Pri súčasnom zložení nášho obecenstva, pri jeho sklone k sebapoznávaniu a rozmýšľaniu, pri jeho pochybnostiach o sebe samom a jeho mladosti, tento zjav je pochopiteľný.“ (Turgenev 1956, s. 180) Nihilizmus kritizuje Turgenev cez postavu Rudina, ktorý opisuje Dárii Michajlovnej najskôr Pigasova, neskôr Ležneva. Nihilizmus spája s egoizmom a popieraním šťastia:

„Nie je to hlúpy človek – riekol Rudin – ale ide nesprávnou cestou.V absolútnom a všeobecnom popieraní niet šťastia. Popierajte všetko, a ľahko si získate chýr múdreho človeka: je to známy fígeľ.Naivní ľudia sa hneď nazdajú, že stojíte vyššie, ako to, čo popierate. Ale to často nie je pravda. Po prvé, na všetko možno nájsť chyby a po druhé, ak by ste aj pravdu hovorili, tým horšie pre vás; váš rozum zameraný len na popieranie, bledne a schne. Uspokojujete svoju samoľúbosť, ale pripravujete sa o skutočnú radosť z pozorovania; život, podstata života unikne vašej rozptýlenej a zlostnej pozornosti a napokon budete len nadávať a robiť si z ľudí posmech. Karhať a nadávať má pravo len ten, kto ľúbi. Takí ľudia nadávajú na seba, len aby mali právo nadávať na iných. … V tom všetkom je mnohom egoizmu,, mnoho samoľúbosti a málo pravdy, málo lásky. Aj to je svojim spôsobom vypočítavosť, človek si nasadí ľahostajnosti a lenivosti, vraj, azda si niekto pomyslí: koľko nadania tento človek v sebe zmaril!“

Turgenev 2005, s. 44, 50

Turgenev v postave Rudina zobrazuje typického muža „generácie štyridsiatnikov“, múdrych, ale „stratených“ intelektuálov vtedajšieho Ruska. „Kam si ma mladosť moja doviedla, svetom povláčila, že už ani vkročiť nemám kde? A pritom, či som už naozaj na nič súci? Či už naozaj niet pre mňa práce na svete? … A prečo tieto sily zostávajú nevyužité?,“ (Turgenev 2005, s. 143) pýta sa Rudin.

Psychológia Turgenevových postáv je založená na antagonizmoch medzi vzdelaným, ale aj chudobným intelektuálom Rudinom a obyvateľmi statku: bohatým statkárom Ležnevom (Rudinov sok); dôstojníkom na dôchodku Volyntsevom (k Rudinovy pociťuje odpor), sarkastickým penzistom Pigasovom a učiteľom Basistovom. Hlavnou zápletkou deja je láska Rudina k Natálii (Alexandre), ktorá je zároveň dcéra jeho hostiteľky (Darii Machajlovnej). Z Rudina, ktorý po príchode na vidiecke sídlo žiaril svojimi intelektuálnymi schopnosťami, stáva sa naraz odcudzený vyhnanec blúdiaci po svete, neschopným sa zaradiť. Zmysel svojho života nachádza až na barikádach revolúcie vo Francúzsku… Ale to už prezrádzam priveľa.

S. H. Vajanský o Turgenevovi prehlásil: „Turgenev je umelec od hlavy do päty. V šťastnom položení vnešnom mal času i vôle i sily k minucióznemu spracovaniu svojej látky; v celku i v jednotlivostiach badať ruku pilnú a umelú, dlátko ostré a tenké, vchádzajúce do najjemnejších záhybov a zárezov diela.“ (Vajanský, 1885) Ťažké existenciálne dielo je určené pre všetkých, ktorí sa radi zamýšľajú nad zmyslom našej existencie obzvlášť v dnešných hypermoderných časoch. Nedáva však odpovede, dáva skôr ďalšie otázky… Dielo Rudin rozhodne nie je pre slabé a citlivé povahy. Turgenevova tragickosť je však vďaka vysokej estetickej kvalite a obrazotvornosti stráviteľná. Turgenevova depresia sa tak stáva elegantnou, podobne ako samotná fyzická kniha vydaná Spolkom slovenských spisovateľov. Rozhodne by nemala chýbať v knižnici každého milovníka klasickej literatúry, hneď vedľa Onegina, Mŕtvych duší a Bratov Karamazovcov.

PhDr. Lukáš Perný

Literatúra
TURGENEV: Rudin. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2005; knihu si môžete objednať tu
TURGENEV, I. S.: Gamlet i Don Kichot. In: Sobranije sočinenij v dvenacati tomach XI. Moskva: Gosudarstvennoje izdateľstvo chudožestvennoj literatury, 1956
VAJANSKÝ, S. H.: I. S. Turgenev: „V predvečer“ In: Národnie noviny“ 1885
HERMIDA, A.: Novomeského Hamlet. In: V tenkej koži básnika. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2004

Ukážka:

Turgenev: Rudin (ukážka) by on Scribd

Filmové spracovanie z roku 1976

---