Je prípad MH17 návodom na to, ako majú pracovať vyšetrovacie komisie?

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Spracoval Marián Moravčík

Poznámka na úvod: V tomto týždni sa na verejnosti veľa hovorilo o záveroch komisie na vyšetrenie smrti generála Milana Lučanského. O reakciách na informácie z tejto správy sme písali napríklad tu aj tu. Celkový dojem sa dá zhrnúť jednou vetou. Nie sú dôležité jednotlivé dôkazy, nie je dôležité, aby tvorili nepochybnú logickú stavbu – dôležitý je len záver.
Veľmi podobne, a možno nie náhodou, je to s komisiou na vyšetrenie zostrelenia MH17 v júli 2014 nad Ukrajinou. Komisia vypracovala rozsiahlu správu, aby demonštrovala úsilie a množstvo práce. Konštatovala množstvo dôkazov, ale selektívne ignoruje tie, ktoré nepodporujú dávno vopred deklarovaný záver.
Súčasne so stupňovaním napätia na východe Ukrajiny tlač pripomína aj prípad MH17, ktorý momentálne rieši špeciálny tribunál v Holandsku. Holandská tlač (NL Times) v nižšie uvedenom článku, ktorý prekladáme bez úprav, prináša dôkazy o mnohých nezrovnalostiach a pochybnostiach v oficiálnom príbehu, ale sústreďuje sa len na prvky, ktoré ju potvrdzujú.
Čitateľ si tieto informácie môže porovnať aj s tými, ktoré sme už na Dav Dva uverejnili (tu, tu, tu alebo tu, napokon aj tu).

(zdroj)

Článok v NL Times vyšiel pod titulkom:

Tisícky tajných nahrávok o MH17 umožňujú rekonštruovať situáciu pred, počas a po katastrofe

Článok uvedieme v presnom preklade, čitatelia si budú vedieť urobiť názor sami.


Jeden z hlavných podozrivých v procese MH17 ešte hodiny po katastrofe nevedel, že separatisti na východe Ukrajiny zostrelili Boeing. Je to zrejmé z nahratej telefonickej konverzácie jedného z hlavných podozrivých vo vyšetrovaní, Sergeja Dubinského.
Holandský televízny program Nieuwsuur má k dispozícii audionahrávky a analyzoval ich. Celkovo obsahujú tisícky telefonických hovorov, ktoré uskutočnil Dubinskij v mesiacoch júl a august 2014: pred, počas aj po katastrofe letu MH17. Dá sa z nich urobiť hrubá predstava o vojne, ktorá prebiehala na východe Ukrajiny.

Počas katastrofy Boeingu bol Dubinskij veliteľom prieskumnej jednotky. Fakt, že Dubinskij a jeho kumpáni o zostrelení nič nevedeli, je pre obžalobu bezvýznamný. „Sú vinní za katastrofu lietadla a zavraždenie cestujúcich.“ Podľa prokurátora si toto tvrdenie nevyžaduje, aby bol dokázaný aj úmysel.

Podľa Spoločného vyšetrovacieho tímu (JIT) sú nahrávky autentické. Nahrala ich ukrajinská tajná služba (USB). Dvanásť z týchto nahrávok už vyšetrovací tím zverejnil pri informovaní o príčinách katastrofy. Štátny prokurátor má k dispozícii ešte tisícky ďalších nahrávok.

Z nahrávok je tiež zrejmé, že od júla 2014 stúpal význam Moskvy v priebehu udalostí. Moskva sa zúčastňovala strategických rozhodnutí vojenského významu. „Dnes niekto prišiel z Moskvy. Vyzerá to, že vymenia celú politickú špičku,“ hovoril Dubinskij niekomu začiatkom júla.

Počnúc od toho mesiaca mali pro-ruskí separatisti k dispozícii komunikačné prostriedky, ktoré sa nedali odpočúvať. „Dostali sme ich cez FSB (ruská tajná služba), cez Mosvu,“ hovorí Dubinskij. Separatisti vedeli, že ich môžu odpočúvať, a preto sa často stýkali osobne. Telefóny používali, ak to nebolo možné.

Deň katastrofy

V hovore zo 17. júla, v deň katastrofy, hlásil Dubinskij, že bol v priamom kontakte s Moskvou. Jeho nadriadený Igor Girkin vraj tiež hovoril s Moskvou „až na najvyššej úrovni“.

V ten istý deň Dubinskij mnoho rozpráva o strele Buk, ktorá zostrelila let MH17. Táto protivzdušná zbraň bola údajne nevyhnutná na to, aby sa dalo niečo urobiť proti útokom bojových lietadiel ukrajinských vzdušných síl v bojoch pri obci Marinovka.

O 16:20 let MH17 malajských aerolínií, s 298 cestujúcimi, zmizol z radaru. Medzi zabitými cestujúcimi bolo 196 Holanďanov.

Potom

Menej ako pol hodinu po zostrelení letu MH17 hlásili Dubinskému jeho kumpáni, že zostrelili ukrajinské bojové lietadlo. Trvalo skoro dve hodiny, kým Dubinskij zistil, že zostreleným lietadlom bol Boeing.

Keď Dubinskij volal, aby si vyjasnil, čo sa stalo, jeho ľudia už hovorili inak. Znovu potvrdili, že zostrelili bojové lietadlo nepriateľa, ale až potom, keď ono zostrelilo Boeing.

Let MH17 teda, podľa mužov podriadených Dubinskému, zostrelilo ukrajinské bojové lietadlo. Táto teória tiež poslúžila ako základ toho, čo neskôr na tlačovej konferencii prezentovalo Ministerstvo obrany Ruskej federácie. Ale podstatná časť týchto informácií sa ukázala ako nepravdivá: podľa Holandského bezpečnostného výboru sa v blízkosti letu MH17 nenachádzalo žiadne iné lietadlo.

Zahmlievanie

Neskôr ruské zodpovedné miesta prešli na inú teóriu: let MH17 zostrelil ukrajinský Buk. Ale vo vyššie spomenutých hovoroch hlavného podozrivého Dubinského , sa táto alternatíva nikdy nespomenula.

Predmetný Buk sa v oblasti nachádzal ešte hodiny po katastrofe a až v noci ho premiestnili späť do Ruska. Dlhé hodiny ani Dubinskij, ani jeho nadriadený, minister obrany Girkin, nemali poňatia, kde sa zbraň nachádza.

Zo zverejnených hovorov je tiež možné urobiť si obraz o tom, ako separatisti jednali medzi sebou navzájom a ako zastrašovanie a zlodejstvo boli súčasťou ich každodenného života. 

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


3 thoughts on “Je prípad MH17 návodom na to, ako majú pracovať vyšetrovacie komisie?

  • 24. apríla 2021 at 16:36
    Permalink

    „Počnúc od toho mesiaca mali pro-ruskí separatisti k dispozícii komunikačné prostriedky, ktoré sa nedali odpočúvať. „Dostali sme ich cez FSB (ruská tajná služba), cez Mosvu,“ hovorí Dubinskij. Separatisti vedeli, že ich môžu odpočúvať, a preto sa často stýkali osobne.“

    Ako je možné odpočávať komunikačné prostriedky, ktoré sa nedajú odpočúvať?

    Reply
    • 24. apríla 2021 at 17:10
      Permalink

      Tu je asi nedorozumenie. Opolčenci sa spočiatku dohovárali normálnymi mobilmi a tie sa odpočúvali asi všetky bez najmenších problémov. V auguste 2014 asi dostali rádiostanice z Ruska (tak je to naznačené aj v článku), a tie mali šifrovanú komunikáciu a USB už záznamy z nich nemá.
      To „dostali z Ruska“ si nepredstavujte tak, že Kremeľ tam má naozaj všetko pod palcom. Donbas a Luhansk sú priemyselne bohaté kraje a majú za čo nakupovať vojenský materiál. Paradoxne sú známe prípady, keď nakupovali od Ukrajincov.

      Reply
  • 24. apríla 2021 at 16:39
    Permalink

    Ako je možné odpočúvať….

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *