Z knižnice utopického socializmu: Thomas More – vizionár budúcnosti

Všade tam, kde trvá súkromné vlastníctvo a kde všetci všetko merajú peniazmi, ťažko môže nastať spravodlivé a prospešné štátne zriadenie… cesta k verejnému blahu je totiž vyhlásenie majetkovej rovnosti,“ napísal pred 500 rokmi Tomáš More a dodnes tieto slová nútia k zamysleniu.

Tento rok vydal Spolok slovenských spisovateľov k 500. výročiu diela Utópia od Thomasa Mora reedíciu prekladu tejto knihy. O reedíciu knihy sa zaslúžil aj člen DAV DVA, Mgr. Roman Michelko, ktorý dlhodobo iniciuje vydávanie klasických literárnych diel v slovenskom jazyku. Knihu si môžete zakúpiť na Knihy.HeurekaDnešný čitateľ spoznáva niektoré črty zhodné s teoretickou náukou o komunistickej spoločnosti,“ píše sa na obálke knihy.  Aj dnes nabáda záujem filozofov a čitateľov uvažovať o vízii ideálnej a dokonalej spoločnosti. Marx a Engels rozobrali kriticko-utopický socializmus Morových nasledovníkov Saint-Simona, Fouriera a Owen ako „túžbu ešte nevyvinutého proletariátu po premene kapitalistickej spoločnosti.“  Kým marxizmus založený primárne na kritike kapitalistických výrobných vzťahov, logickom a racionalistickom zdôvodnení nespravodlivosti vychádza z dialektického materializmu; utopickí socialisti svoju kritiku zakladajú predovšetkým na morálnom a etickom apele, ktorý je aktuálny práve dnes, v dobe všeobecnej dekadencie, úpadku, kedy sa konzum stal náboženstvom v tieni biedy a zúfalstva sociálne vylúčených. Thomas More ako prvý povýšil hodnotu človeka nad majetok. V prípade Thomasa Mora ide o kritiku z pozície kresťanského proto-socialistu, prípadne kresťanského renesančného humanistu. V nasledujúcom článku sa dozviete o Thomasovi Morovi čosi viac a to priamo od velikána slovenskej literatúry, Vojtecha Zamarovského, z jeho zabudnutej a dnes nezohnateľnej knihy Utopisti Interpretácia grécky ú-topos ako ne-miesto, nie je jediná. Existuje taktiež alternatívna interpretácia – grécke „eu-eú-dobré“ a „topos“ čo znamená dobré miesto.

Prečo má byť pre dnešného človeka Thomas More inšpiratívny? Niekoľko citátov Thomasa Mora

By The original uploader was Gwengoat at French Wikipedia [CC BY 1.0 (http://creativecommons.org/licenses/by/1.0)], via Wikimedia Commons
By The original uploader was Gwengoat at French Wikipedia [CC BY 1.0 (http://creativecommons.org/licenses/by/1.0)], via Wikimedia Commons
A tak když v duchu přehlížím a převracím všechny ty státy, které dnes všude po světě vzkvétají, nepřipadá mi to – bůh mi buď milostiv – jako nic jiného než jako spiknutí boháčů; jednajících o vlastních vyhodách pod záminkou a jménem státu. Vynalézají a vymýšlejí si všechny způsoby a úskoky, aby jimi to, co sami nepoctivě nahrabali, především udrželi beze strachu před ztrátou, za druhé (v případě ztráty), aby to mohli přičiněním a prací všech chudáků co nejladněji získat zpět a mohli toho zneužívat. Jakmile se jednou boháči -jménem státu, to jest i jménem chudých – rozhodnou, že se takovéto úskoky mají zachovávat, ihned se z toho stávají zákony. A tak nejhorší lidé se svou nenasytnou žádostivostí rozdělili jenom mezi sebe vše to, co by bylo dobře postačilo pro všechny.“ Thomas More, Utopie, s. 44

„Pokým je tu vlastníctvo a kým peniaze budú mierou všetkého, nemyslím si, že národ možno viesť či už spravodlivo alebo šťastne: nie spravodlivo, pretože najlepšie veci dostávajú najhorší ľudia; ani šťastne, pretože všetko sa prerozdeľuje len hŕstke (a dokonca ani tá nie v každom ohľade šťastná), kým zvyšok žije v absolútnej biede.“

Keďže tu panuje dostatok všetkého, neexistuje možnosť aby si niekto vypýtal niečoho viac, než potrebuje. Nič ich k tomu nenabáda, keďže vedia, že budú vždy dobre zásobení – práve strach z potreby robí zvieracie druhy nenásytnými a dravými, ale je to aj ľudská hrdosť, ktorá človeka núti, aby ostatným dokazoval svoju okázalosť a nadbytok.“ (o Utópii)   Viac citátov nájdete tu a nižšie v článku

Vojtech Zamarovský: Utopisti – Thomas More

Predkladáme vám špeciálny, dnes už zabudnutý text z knihy Vojtecha Zamarovského: Utopisti z roku 1961

Hans Holbein [Public domain], via Wikimedia Commons
Hans Holbein [Public domain], via Wikimedia Commons
Thomas More (lat. Morus, 1478 – 1535), autor „Dvoch kníh o najlepšom stave štátu a o novom ostrove Utópii, spisu skutočne zlatého a takisto užitočného ako zábavného“, ako znie začiatok titulu jeho práce známej pod skráteným názvom „Utópia“ (vyd. V Leuven r. 1516), je prvý a zároveň po stáročia najväčším predstaviteľom utopistického socializmu.

V Morovej osobe sa spojuje veľký humanistický učenec s významný politikom, ktorý sníval na samom úsvite kapitalistického vývinu o prekonaní rozporov rozkladajúcej sa feudálnej a rodiacej sa buržoáznej spoločnosti a naznačil základné črty komunistického zriadenia. Jeho dielo bolo vzorom pre rad ostatných utopistických mysliteľov a nebolo nimi prekonané ani hĺbkou filozofického chápania podstaty problému ani umeleckou úrovňou. Význam Morovho diela výstižne charakterizuje skutočnosť, že z „Utópie“ sa stal pojem, ktorý prešiel do slovníka všetkých kultúrnych národov.

More pochádzal z londýnskej sudcovskej rodiny, študoval v Oxforde, kde sa zaoberal matematikou, krásnou literatúrou, filozofiou, hudbou a históriou; napokon študoval právo a stal sa advokátom a docentom na Furnival’s Inn. Prekladal antických básnikov, epigramatikov a starších humanistov; medzi jeho priateľov patrili humanisti: Erazmus Rotterdamský (1467-1536) a Peter Gilles (1486 až 1533), maliar Hans Holbein st. (1488-1523) a dopisoval si s Ullrichom von Hutten (1488-1523). Ako mladík pomýšľal na vstup do kartuziánskeho kláštora, napokon však obrátil svoj praktický záujem na politiku; roku 1504 sa stal členom Dolnej snemovne, viedol posolstvo Henricha VIII. do Holandska, stal sa členom Kráľovskej rady, roku 1521 šľachticom a jeho kariéra dosiahla vrchol, keď ho kráľ vymenoval za lorda kancelára (1529). Ako prvý minister nebol však napriek svojmu opatrnému taktizovaniu poddajným dvoranom. Jeho odpor proti kráľovmu násilníctvu a obrana záujmov londýnskej obchodnej buržoázie proti feudálnej zvoli vyústili nakoniec v otvorený konflikt s kráľom, ktorý prepukol pri sporoch a kráľov rozvod s prvou manželkou (Katarínou Aragónskou). Na to bol zbavený úradu (1532) a po procese, v ktorom vystupoval ako zástanca nerozlučnosti manželstva a pápežovho stanoviska proti tzv. supermačnému aktu, ktorým sa kráľ  vyhlásil za jedinú a najvyššiu hlavu anglickej cirkvi, bol popravený.

JUDr. Vojtech Zamarovský (* 5. október 1919, Trenčín – † 26. júl 2006, Praha) bol slovenský autor literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva. Ku koncu života žil v Prahe.
JUDr. Vojtech Zamarovský (* 5. október 1919, Trenčín – † 26. júl 2006, Praha) bol slovenský autor literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva. Ku koncu života žil v Prahe.

Keby More nebol napísal „Utópiu“, nebolo by jeho meno dnes známejšie ako mená ostatných anglických ministerských predsedov, humanistických učencov alebo katolíckych svätých, medzi ktorých patrí od roku 1935 „Nesmrteľným hu učinil“ napísal K. Kaustky v monografii o Tomášovi Morovi, ktorá je dodnes cenná a znovu vydávaná „jeho socializmus.

E-BOOK KAUTSKY:
T. MORE A UTOPIA

Morova „Utópia“ postávala najprv len z druhej knihy, opisujúcej ideálne spoločenské, hospodárske, vojenské, kultúrne a náboženské zriadenie komunistické a zakladá sa na rozdiel názorov antických utopistov a rôznych náboženských stredovekých socialistov – nie na komunizme spotreby, ale výroby. Až krátko pred vydaním tejto pôvodnej „Utópie“ pripojil k nej autor prvú časť, obsahujúca ostrú kritiku vtedajších anglických pomerov, ktorá skvelo súhlasí s Marxovou analýzou podmienok a priebehu pôvodnej akumulácie v prvom zväzku „Kapitálu a výstižne ju podopiera. Svoju knihu napísal More po latinsky a obracal sa ňou predovšetkým na vzdelané a vládnuce kruhy súčasnej spoločnosti. Nemienil ju rozšíriť medzi ľud, ináč by ju bol napísal po anglicky; jeho komunistické myšlienky mali byť uskutočnené – ak k tomu vôbec mohlo dôjsť – pre ľud, a nie ľuďom. Kniha má podľa platónskeho vzoru formu dialógu: moreplavec Rafael Hytholdaeus rozpráva v nej Morovi a jeho antverpskému priateľovi Gillesovi svoje skúsenosti z plavieb, ktorých sa zúčastnil s Amerigom Vespuccim (1452 až 1512); opisuje, najmä v úvodnej časti, i niektoré skutočné udalosti, ktoré majú dodať jeho reči zdanie vierohodnosti.

Jeho rozprávanie je občas prerušované otázkami a poznámkami obidvoch priateľov; v druhej knihe je Hythlodaeova „reč“ súvislá: opisuje v nej „nie stručne ale po poriadku všetko o tom ostrove, o jeho území, riekach, ľuďoch, mravoch, zariadeniach, zákonoch a vôbec o všetkom, o čom si môžeme myslieť, že by sme túžili vedieť“ o Utópii, kde „žili viac než  5 rokov“ a odišiel len preto, aby o nej rozšíril správy vo svete.

Pre historika hospodárskych a sociálnych dejín je zaujímavejšia prvá kniha, ktorá je – ako vo svojich prácach vysoko vyzdvihol Marx a Engelsotrasným dokumentom o biede ľudových más a vášnivým protestom  proti ich ožobračovaniu a terorizovaniu vykorisťovateľským štátom; More tu vystupuje ako šľachetný humanistický obhajca a odhaľuje príčinu všetkého zla – súkromné vlastníctvo. V druhej knihe autor podáva prvý sústavne vypracovaný návrh komunistického spoločenského zriadenia založeného na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a všeobecnej pracovnej povinnosti, v ktorom sa uplatňuje komunistická zásada rozdeľovania spotrebných statkov podľa potreby.


E-BOOK UTÓPIA PROJEKT GUTENBERG

E-BOOK UTÓPIA NA MARXIST. ORG


Lev Hanzel: Utopisti – úvod ku knihe

Z knihy Vojtecha Zamarovského: Utopisti z roku 1961 (časť o Thomasovi Morovi)

Lev Hanzel (* 17. december 1914, Viedeň[1] – † ?) bol slovenský filozof, ktorého hlavnou oblasťou záujmu bol historický materializmus. Profesor Univerzity Komenského, hlavný redaktor periodika Philosophica, od 1954 do 1981 vedúci katedry filozofie FF UK v Bratislave, 1962-1965 hosťujúci profesor na Univerzite Martina Luthera v Halle-Wittenbergu.
Lev Hanzel (* 17. december 1914, Viedeň[1] – † ?) bol slovenský filozof, ktorého hlavnou oblasťou záujmu bol historický materializmus. Profesor Univerzity Komenského, hlavný redaktor periodika Philosophica, od 1954 do 1981 vedúci katedry filozofie FF UK v Bratislave, 1962-1965 hosťujúci profesor na Univerzite Martina Luthera v Halle-Wittenbergu.
Thomas More tvoril svoje dielo v Anglicku počas 16. storočia, prebiehal proces tzv. pôvodnej akumulácie kapitálu, t.j. odlučovanie výrobcov od výrobných prostriedkov feudálnej spoločnosti a ich násilné pripútavanie k novým kapitalistickým výrobným pristriedkom. Tento počiatočný proces vytvárania námedzného proletariátu bol veľmi bolestivý, sprevádzala ho nezamestnanosť a žobrota ľudových más, stúpanie cien, pokles miezd, surové protirobotnícke zákonodarstvo, existenčná neistota a zúfalstvo pracujúceho ľudu. Zaznamenal však súčasne nový vzrast spoločnosti, vzostup novej triedy finančníkov, podnikateľov a obchodníkov, rozkvet miest a priemyselných podnikov. V tomto období ostrých protirečení zúfalstva a nádeji narastajúceho bohatstva i stúpajúcej chudoby, v krajine „idealizmu“ a ilúzií, ale tiež korupcie a nešťastia más, v ktorej sa uvoľňovali staré lokálne zväzky feudalizmu a vznik národný štát ako rámec vyvíjajúcej sa meštiackej spoločnosti – žil a tvoril Thomas More.
Humanizmus tohto obdobia odrzkadľoval optimizmus a nádeje novej kapitalistickej triedy, pred ktorou meštiacke revolúcie otvárali svet a cestu k moci. Budúce „šťastie ľudstva“ ako si ho predstavovala nastupujúca buržoázia sa malo dosiahnuť odstránením všetkých prekážok a zastaraných poriadkov, ktoré stáli v ceste vývinu spoločnosti buržoáznej „rovnosti, bratstva a slobody,“ a to najmä použitím rozumu. Racionalizmus mladého meštiactva chcel v praxi dosiahnuť, aby aj štátnici a vládnúce triedy prevzali humanistické náhľady a riadili sa nimi v štátnickej činnosti. Veď aj Platón usudzuje, napísal More presvedčený o pretrvávajúcej sile rozumu, že „štáty budú až vtedy šťastné, ak v nich budú vládnuť filozofi alebo vladári filozofovať.“
More sa neusiloval o to – v tomto období to nebolo ani možné – aby sa aj pracujúce masy aktívne zúčastňovali na premene sveta, ktorú načrtol. Humanizmus tohto obdobia v najlepšej jeho podobe mal byť v rukách osvietených a vzdelaných ľudí vhodným prostriedkom, ktorý prenesie v budúcnosti šťastie celému ľudstvu. Konfrontácia s drsnou realitou, skutočnosťou každodenného života nemohla však neviesť k vnútorným protirečeniam a konfliktom v humanistickom pohľade na spoločnosť. Nebolo možné nevidieť stúpajúcu biedu ľudu, ako aj nesporný pokrok spoločnosti vôbec. Bolo len prirodzené, že „reakcia jednotlivých humanistov smerovala buď k povrchnému a hedonistickému pohanstvu alebo k morálnej vážnosti a k snahám o sociálnu a náboženskú reformu.“
Ani More sa nemohol vyhnúť riešeniu problému protirečení svojho obdobia. Dal sa pritom druhou cestou. To ovplyvnilo aj ideové zdroje jeho utopistického učenia, ktoré malo roztrieštiť protirečenia rodiacej sa kapitalistickej spoločnosti. Nachádzal i čiastočne v racionálnom kresťanstve, ale ešte viac v dielach Platónových a novoplatonikov.
Platón mal najmä svojimi pojmami pravdy, krásy a spravodlivosti, ktoré bolo podľa jeho náhľadu možné objaviť rozumom, a ku ktorým bolo podľa náhľadov racionalistov raného obdobia kapitalizmu možne prispôsobiť človeka i s jeho spoločenskými zariadeniami, neodolateľný vplyv na mnohých ľudí tohto obdobia. Vplýval najmä na tých, ktorí sa usilovali nájsť v spoločenskej histórii dôkaz vývinovej tendencie k vlastnej, nimi vykonštruovanej utopickej spoločenskej forme.
Je však známe, že Platónov ideálny štát mal vo veľkej miere statický charakter. Najväčší idealista staroveku sa usiloval vymyslieť mestský štát so stálym zázemím a optimálnym počtom obyvateľstva, s vymedzeným charakterom a rozsahom remesiel a priemyslu, stanoveným spôsobom a stupňom vzdelania rôznych tried a vrstiev obyvateľstva, ako aj s jednotným náboženstvom, ktoré by najlepšie zabezpečovalo spoločenskú stabilitu. Základom tohto štátu, ktorý, ak by bol raz ustanovený, mal trvať večne, mala byť spravodlivosť, čo znamená právne podriadenie sa jednotlivých tried a priznanie určených, ale odlišných práv a povinností všetkým príslušníkom jednotlivých tried.
More preberá mnohé Platónové myšlienky ako spoločensky dané a podáva nám názorný obraz štát Utópia, ktorý sám „objavil“ a ktorý je už v plnej činnosti. V mnohých dôležitých otázkach však Platóna prekonáva. Jeho Utópia nie je do seba uzavretý štát, ale národný  štát, ktorý sa rozprestiera približne na rozlohe Anglicka a žije vo vzťahu k iným štátom vlastným nacionálnym životom. Morov štát nie je Platónova aristokratická obec, ktorá žije z práce otrokov a v ktorej je komunizmus obmedzený iba na vládnucu triedu. Jeho štát sa, naopak, v mnohom približuje ku skutočne beztriednej spoločnosti. Preto nie náhodou napísal, že je „pevne presvedčený, že sa statky nemôžu nijako správne a spravodlivo rozdeliť a že nemožno ľudské pomery šťastne usporiadať inak, ako úplným odstránením súkromného vlastníctva; naopak, kým toto bude jestvovať, zostane u najväčšej a najlepšej časti ľud pocit úzkosti a nezbaviteľná ťarcha chudoby a biedy.“ Je Morovou veľkou zásluhou, že vytýčil jeden zo základných princípov socialistickej spoločnosti.
More neveril, a to najmä na základe vlastných životných skúseností, že by niektorá vládnúca triedy, vlastníčka výrobných prostriedkov, nevyužila štátnu moc na vykorisťovanie ľudových más. Preto v svojej Utópii opätovne nastoľuje otázku štátu, spoločenských tried a vlastníctva. A treba zdôrazniť, že tieto otázky rieši na vtedajšie podmienky a možnosti neraz podivuhodne. Jeho dielo je pritom v pravom slova zmysle knihou vtedajších čias. Možno povedať, že Utópia podáva obraz Anglicka, v ktorom nie sú všetky hodnoty merané meradlom peňazí.
Tým, že More venoval veľkú pozornosť vývinovým tendenciám a myšlienkovým prúdom svojej epochy, mohol pozerať a neraz predvídať ďaleko do budúcnosti. Vychádzal pritom tiež zo skutočnosti, že si Anglicko 16. storočia, napriek vyvíjajúcej sa už tovarovej výrobe, zachovalo veľkú časť pôvodného spoločného princípu v poľnohospodárstve. Morov komunizmus nie je teda iba fantastický odraz  udalostí, ktoré sa majú udiať v budúcnosti, ale do určitej miery rozšírenie a premien už jestvujúcich pomerov a udalostí na podmienky spoločnosti, ktorá bola síce od vtedajšej spoločnosti odlišná, ale koniec koncov predsa príbuzná a z nej vyrastajúca. V tomto zmysle treba tiež chápať slová Erasma Rotterdamského, že More „uverejnil Utópiu, aby ukázal, ktoré sú to okolnosti, čo zapríčiňujú nepokoje v štátoch; okrem toho mal pred sebou najmä anglickú ústavu, ktorú dôkladne poznal a rozumel jej.“
V Morovej Utópii bol každý s výnimkou malého počtu vedcov, povinný pracovať a súčasne mal právo využívať produkty práce. Možno povedať, že jeho komunizmus, zakladajúci sa na nadbytku výrobkov, sa dostal ďaleko viac ako vulgárne rovnostárstvo malomeštiackych socialistov, ktorí nepochopili, že „rovnosť“ nemôže byť nič iné ako odstránenie spoločenských tried. More jednoznačne zdôrazňoval, že zásada zrušenia súkromného vlastníctva v komunistickej spoločnosti nie je azda ľubovoľná fantázia, ale jediný praktický základ organizácie beztriednej spoločnosti. V tomto ohľade sa práve More priblížil k vedeckému učeniu o „vyššej fáze komunistickej spoločnosti“, o ktorej hovorí Marx v Kritike Gotthajského programu.
Najväčšou slabinou Morovho utopistického socializmu bolo vytýčenie ciest, ktorými sa mala socialistická prestavba spoločnosti uskutočniť. More nebol človek, ktorý by sa postavil na čelo revolúcie, aj keby bola už vtedy možná. More sledoval napríklad s hrôzou udalosti sedliackej vojny v Nemecku a považoval ju za výsledok údajného Lutherovho omylu zainteresovať ľudové masy o udalosti, ktoré nie sú, podľa neho, schopné pochopiť. Všetku nádej vkladal preto do sily rozumu a presvedčenia, ktorá mala viesť koniec koncov samotných vládcov a vládnúce triedy k presvedčeniu o nevyhnutnosti socialistickej prestavby spoločnosti.
Morovo nepochopenie dejinnej úlohy más bolo akiste spôsobené aj tým, že proces v ktorom kapitalizmus vytváral svoju antitézu, proletariát bol iba v začiatočnom štádiu. Pracujúci ľud bol síce schopný uskutočniť revolučné výbuchy, ktoré neraz otriasli základmi vtedajšej spoločnosti, ale nevytváral ešte základňu, na ktorej by bolo možné skutočne vytvoriť nové socialistické zriadenie. Preto sa aj Morove poňatie štátu líši od marxistických náhľadov. Je nehistorické a neberie zreteľ ani na triedne sily, ktoré ovládali vtedajší štát, i keď ich v nemalej miere rozpoznal. Nemožno sa preto čudovať, že More v závere Utópie dochádza k skeptickémmu náhľadu: „… priznávam, že je v štáte Utopíjských mnoho vecí, ktoré by som si, pravdu povediac, skôr želal ako dúfal v ich uskutočnenie.“
Veľmi zaujímavé sú Morove náhľady aj v iných otázkach, ktoré sa týkajú socialistickej spoločnosti. Veľkú požiadavku venoval napríklad požiadavke skrátenia pracovného času. Išlo mu najmä o to, aby ľudové masy mali čas pre čo najhlbšie vzdelávanie, ktoré považoval za stále úsilie pochopiť svet. V Utópii nemalo byť pritom vzdelanie znakom sociálneho postavenia, ako to bolo vo vtedajšej spoločnosti, ale prostriedkom pre najširší vývin ľudských vedomostí bez rozdielu.
Pokiaľ ide o vzťah mesta a dediny, za vtedajšieho vývinového stavu výrobných síl, techniky a dopravy, nemohol More nájsť vedecky správne riešenie. Nevidel ešte reálne možnosti pre vyrovnanie úrovne mesta a dediny. Život na dedine považoval preto za doživotnú formu, ktorá nezodpovedá kultúrnemu človeku. Navrhoval, aby všetci občania bez rozdielu strávili aspoň 2 roky v poľnohospodárstve. Tak by sa každý občan rovnomerne zúčastnil na vykonaní tejto, podľa neho menejcennej práce.
Zaujímavé sú Morove náhľady na náboženstvo. V Utópii jestvovalo viac monoteistických, nedogmatických náboženstiev. Dokonca boli tolerovaní ateisti, i keď mali zakázané verejne hlásať svoje názory a nemohli zastávať verejné funkcie. Každý mal právo mierovými prostriedkami presviedčať spoluobčanov o správnosti svojho náboženského presvedčenia. Ak uvážime, že v týchto časoch zahaľovali aj najrevolučnejšie ľudové hnutia (napr. za sedliackej vojny v Nemecku) svoje náhľady do náboženského rúcha, Morovu náboženskú toleranciu, i keď vôbec nemôžeme súhlasiť s jeho náboženskou koncepciou, možno považovať za dôležitý krok vpred.
Keď hodnotíme Morove náhľady vcelku, treba konštatovať, že cenná nie je ich historická ohraničenosť, ale práve rozsah jej prekročenia v mnohých závažných otázkach a anticipovanie celého radu dôležitých vedeckých poučiek. V jeho učení nájdeme iste aj nejednu reakčnú črtu. More ponechal napríklad v beztriednej spoločnosti otrokov, čím sa usilovať riešiť tak otázku zločinnosti, ako aj problém vykonávania určitých spoločensky nepríjemných prác. Pozitívna v jeho učení je koniec koncov komunistická forma výroby, ktorú nesporne hlása. V období, v ktorom More žil a pracoval nie je ani tak udivujúca jeho obava pred ľudovým hnutím, ako skôr jeho precítené pochopenie príčin biedy ľudových más a jeho úprimné želanie odstrániť ich.
Možno povedať, že podstatná v Morových spisoch je jeho úprimná a pionierska snaha uskutočniť socializmus. Jeho Utópia je akiste miľníkom vo vývoji sociálnych učení a patrí medzi základné diela utopického socializmu.
Pri hodnotení Morových náhľadom nesmieme strácať zreteľa, že k syntéze teoretického a ľudového socializmu nemohlo dôjsť pred vznikom proletariátu. V jeho časoch však tento proces iba začínal. Ani taký schopný, vzdelaný a svojrázny mysliteľ, akým Thomas More nesporne bol, nemohol prekročiť rámec úloh, ktoré vytýčil spoločenský vývin.


Reedícia a súčasný komentár prekladateľky

MORE, T., STANKOVÁ, M. (preklad). Utópia. Bratislava: Vydavateľstvo spolu slovenských spisovateľov. 2017. ISBN 978-80-8061-966-4

Prvý slovenský preklad diela Thomasa Mora Utópia (vyšlo r. 1516 v Antverpách) obohatí náš knižný trh o nosné klasické dielo, ktoré sa dostalo do učebníc, no doposiaľ u nás z neho vyšli len fragmenty. Toto je teda v slovenčine prvé kompletné vydanie.

Rozprávanie o živote na fiktívnom ostrove Utópia sa začína stretnutím troch postáv, medzi ktorými sa rozprúdi rozhovor tvoriaci vlastný obsah diela. Thomas More a Peter Giles počúvajú rozprávanie fiktívnej postavy, „scestovaného“ Rafaela Hythlodaya o vzdialených krajoch. Dielo Utópia pozostáva z dvoch kníh a záveru a autor naznačuje, ako ho treba chápať. Priznáva, že jeho úlohou bolo len podať istý pohľad na svet bez toho, aby sa s ním stotožnil. Zároveň používa iróniu, ktorá mu umožňuje zaujať stanovisko a pritom nezmeniť Rafaelovu výpoveď. Štát Utópia tvorí 54 miest, pričom každému sú pridelené polia, na ktorých sa rozvíja poľnohospodárstvo. Všetci dospelí obyvatelia sú zamestnaní produktívnou prácou, okrem osôb, ktoré plnia spoločenské funkcie alebo pracujú vedecky. Základnou výrobnou jednotkou je rodina, jej počet členov sa mení podľa povahy jej výrobnej činnosti. Každá rodina sa venuje určitému remeslu. Utópia je spravovaná podľa demokratických zásad. Dnešný čitateľ spoznáva niektoré črty zhodné s teoretickou náukou o komunistickej spoločnosti. Krajina je riadená podľa presnej šablóny pravidiel: všetky mestá majú rovnaký vzhľad, jazyk, mravy, zákony i zriadenie a na občanov dohliada špionážny úrad. Jednotvárnosť stojí v protiklade k tradíciám, ktoré sa zakladajú na odlišnosti, jedinečnosti a špecifickosti. Človek bez tradícií je vykorenený (občania si pravidelne navzájom vymieňajú domy na základe losovania), je „všade [teda nikde] doma“. Rodina je doslova zničená, pretože v prípade nutnosti je človek „prepísaný“ z mnohopočetnej do malej rodiny. Toto sú zas črty Utópie, ktoré pripomínajú nezdravé smerovanie súčasnej postmodernej spoločnosti západného typu.

Dielo Thomasa Mora čerpalo z prameňov, ktoré siahajú až k Platónovi a malo svojich ideových nasledovníkov ako v oblasti filozofie a spravovania štátu, tak aj na literárnom poli, kde sa stalo inšpiráciou pre vznik literárnych žánrov. Už stručný náčrt obsahu svedčí o vizionárskom cite autora, ktorý akoby vopred varoval, že nie všetko, čo sa javí ideálne, ideálne v skutočnosti aj je.


Knihu si môžete zakúpiť na https://knihy.heureka.sk/utopia-more-thomas_2/


Pre zaujímavosť, v súčasnosti funguje Centrum pre štúdia Thomasa Mora, kde sa odkazu Thomasa Mora podrobne venujú Dr. Gerard Wegemer, Dr. Clarence Miller, Dr. Elizabeth McCutcheon, Dr. Seymour Baker House a Dr. Marie-Claire Phelippeau, ktorá je šéfredaktorkou časopisu Moreana,


Niekoľko citátov Thomasa Mora

„Hospodin predvídal mnohé, keď ustanovil, aby všetko bolo spoločné, a mnohé predvídal Kristus, keď sa znovu pokúšal odvrátiť smrteľníkov od súkromného záujmu k spoločnému.“ z korešpondencie

„Luxus sa rozmáha zarovno s chudobou a utrpením.“

„Ak jeden človek ovplýva bohatstvom a radosťou, keď všetci okolo neho nariekajú a trúchlia, je skôr väzňom, než kráľom. Je ako nevzdelaný lekár, ktorý nie je schopný vyliečiť svojho pacienta inak než tým, že ich oberá o životné pohodlie, čím dokazuje len to, že nevie nič o tom, ako vládnuť slobodnému národu.“ Thomas More, Utópia, 1516

„Väčšina vládcov sa venuje umeniu vojny, a nie užitočnému umeniu mieru; a v tom ja nemám žiadne vedomosti, a ani mať netúžim. Všetci do jedného sa väčšmi sústreďujú na dosahovanie nových území za každých okolností, a nie na správne vládnutie svojim poddaným. … Myslia si, že na obyčajných ľudí sa nedá spoliehať, a občas vyhľadajú zámienku na vyvolanie vojny, aby si tak mohli vytrénovať svojich vojakov v umení stínaní hláv, alebo ako poznamenal Sallustius,aby im nezdreveneli ruky od nudy. Kvôli vojnám musíme ctiť zlodejov, pretože o tých nikdy nebude núdza, pokiaľ tu budí tí druhí ľudia. Veď aj zločinci môžu byť niekedy dobrými vojakmi, tak ako aj vojaci niekedy dobrými zlodejmi – vidíš aké úzke je prepojenie medzi týmito dvoma spôsobmi života. …A zdá sa veľmi nerozumné, že pre vojnu, ktorá vlastne nikdy nenastane, pokým ju nebudete chcieť, živíte toľko neužitočných mužov, čo narúšajú život v období mieru, na čo by sa malo dbať oveľa viac než na vojnu.“

„…nikde nenájdete lepšie nárasty ako v rastlinnej, tak i v živočíšnej výroby, ani zdravších ľudí s menším počtom chorôb. Človek tam môže vidieť nielen to, ako sú starostlivo rozdelené všetky roľníkov vo výrobe a obrábaní pôdy, ale aj to, ako klčujú celé lesy a na iných miestach, kde predtým nerástli, vysadia nové. Takto konajú nie preto, aby mali hojnosť, ale kvôli doprave – aby mali lesy buď pri mestách alebo pri pobreží mora či riek a mohli si drevo doviezť, pretože sa ťažšie preváža po krajine než obilie. “

„…aká spravodlivosť môže byť tam, kde sú šľachtici, klenotníci, bankári či iní, čo nerobia vôbec nič, alebo prinajlepšom nerobia nič užitočné, žijú v luxuse a míňajú peniaze, ktoré neprávom získali, a zároveň tam obyčajný človek, robotník, kováč alebo roľník, ktorí pracujú ťažšie než voly – hoci ich práca je taká potrebná, že by bez nich štát neprežil ani rok – si zarábajú toľko aby prežili svoj mizerný život, pričom divé zvery sa majú lepšie ako oni? Pretože zvieratá nepracujú neustále, sú dobre a starostlivo kŕmené a nemusia obávať o svoju budúcnosť, kým títo ľudia trpia v nevýnosnej a neplodnej práci a stále ich desí predstava staroby. To, čo zarobia, im sotva vystačí na daný deň, minú to tak rýchlo, ako to dostanú, takže nezostáva nič na starobu.“


Článok spracoval Mgr. Lukáš Perný

One thought on “Z knižnice utopického socializmu: Thomas More – vizionár budúcnosti

  • 15. októbra 2017 at 19:01
    Permalink

    Citáty akoby písal niekto z našich súčasníkov, veru: Utópie sú často len predčasné pravdy./Lamartine/
    Utopistov a humanistov potrebuje svet ako soľ, lebo ako napísal G. B. Shauw:
    Teraz, keď sme sa už naučili lietať v povetrí ako vtáci a potápať sa ako ryby, ostáva nám už len jediné – naučiť sa žiť na Zemi ako ľudia.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *