Rok slovenských žien úspešne zavŕšený kulturologickým seminárom a výstavou ŽENY V UMENÍ

V bratislavskom sídle Matice slovenskej sa 10. decembra 2024 konal vedecký seminár s vernisážou výstavy “Ženy v umení”, aj za účasti tajomníčky Živeny Radky Semancovej či kunsthistorika Petra Lukáča (MK SR). Svoje diela v Matici slovenskej vystavujú Martina Kvašňovská, Martina Begerova, Mária Štrompach, Emília Hodasová, Sylvia Juhászová, Alexandra Geschwandtnerová, Silvia Petrová, Jana Koštiaľová, Veronika Rusnáková, Marta Chabadová, Marína Erceg, Brigita Lehoťanová, Mária Medvecká, Ruth Dubayová, Jana Cvetanovová, ale aj autori, ktorí sa tematicky venovali ženám ako Andrej Šóka, Marián Polonský, Milan Medúz, Orest Dubay, Alexander Vika či Stanislava Harangozó. Kurátormi výstavy a organizátormi podujatia sú predseda Výtvarného odboru MS Ladislav Skrak a predseda Kulturologicko-filozofického odboru MS Lukáš Perný. Výstava doslova napĺňa umelecký program národnej neomoderny, ktorý podporilo aj PREDSTAVENSTVO MATICE SLOVENSKEJ.

Čítať viac

Bratislava zlatých (a vraj „hrdzavých“) šesťdesiatych rokov

Od 13. 12. 2023 do 1. 9. 2024 prebiehala v Mestskom múzeu Bratislavy (Apponyiho paláci) výstava BA 60 – 69 alebo Šesťdesiate roky v Bratislave.  Hudba, film, divadlo, architektúra, šport, dizajn, móda… to všetko ponúkla multižánrová výstava, ktorá vnorila návštevníka akoby strojom času do doby dávno minulej, no stále inšpiratívnej. Na výstave – ktorej námet, scenár a kurátorskú koncepciu vytvorila Marta Janovíčková – sa spolupodieľali TASR, Múzeum mesta Bratislavy, Archív mesta Bratislavy a Slovenskej národnej galérie, Múzeum obchodu Bratislava, Slovenské centrum dizajnu, Slovenské olympijské a športové múzeum, Slovenské národné múzeum a Slovenský filmový ústav.

Čítať viac

Eduard Chmelár k tristoročnici barokového maliara Bogdana

Je šokujúce, že na Slovensku o ňom takmer nikto nevie a jeho okrúhle výročie si nikto nepripomína, hoci jeho obrazy sú súčasťou kráľovskej zbierky v Buckinghamskom paláci a Kensingtonskom paláci v Londýne, v Nottinghamskom hradnom múzeu, v Maďarskej národnej galérii v Budapešti, ale štyri jeho obrazy vlastní aj Slovenská národná galéria.

Čítať viac

Matica slovenská, ASA a Spoločnosť Ladislava Novomeského zorganizovali veľké podujatie k 120-ročniciam Ladislava Novomeského a Ivana Horvátha

120-ročnice Ladislava Novomeského a Ivana Horvátha je ambiciózne podujatie, ktoré si kladie za cieľ priblížiť verejnosti život a odkaz dvoch medzinárodne významných slovenských dejateľov. Dvojdňové podujatie má vedecké, odborné a popularizačné zameranie. Prvou z hlavných aktivít projektu je odhalenie a osadenie busty s podstavcom Ladislava Novomeského v Martine a busty s pamätnou tabuľou Ivana Horvátha v Bratislave.

Čítať viac

Michael James Collins, írsky politik, národný a sociálny revolucionár

Michael James Collins (* 16. október 1890, Clonakilty, Írsko – † 22. august 1922, Írsko) bol írsky politik, revolucionár a jeden zo zakladateľov a čelných predstaviteľov Írskej republikánskej armády. Bol členom írskej delegácie pri dojednaní britsko-írskej zmluvy a Írskeho slobodného štátu v Londýne. Ďalej bol predsedom dočasnej vlády Írskeho slobodného štátu a vrchný veliteľ Írskej národnej armády. Zavraždili ho 22. augusta 1922 v okolí Corku, pri dedine Béal na mBláth počas Írskej občianskej vojny. Článok o ňom pripravil spisovateľ, ale aj predseda Matice slovenskej Dr. Marián Gešper, PhD.

Čítať viac

Národná neomoderna ako koncepcia pre slovenskú kultúru 21. storočia

ba kultúra a tvorivá činnosť má schopnosť zjednotiť národ, obzvlášť v časoch, ktoré žijeme. Slovensko potrebuje novú kultúrnu koncepciu, ktorá bude reagovať tak na riziká spojené s globalizáciou ako objektívnym fenoménom, no zároveň nebude popierať kontinuitu a pokrokové prvky vo vlastnej a svetovej kultúre a izolovať sa jednosmerne k minulosti. Slovenská kultúra musí reagovať na výzvy 21. storočia, no nesmie stratiť vlastnú identitu v kozmopolitnej či multikultúrnej koncepcii Európy a naopak, rovnako nesmie podliehať spiatočníctvu, izolacionizmu, formálnemu (bezobsahovému) uctievaniu starého a sebe-strednému provincionalizmu. Slovenská kultúra musí vystupovať smerom dovnútra aj smerom von (do sveta) ako sebavedomá, moderná a k svetu otvorená, no zároveň kontinuitu historických národných a sociálno-emancipačných zápasov si uvedomujúca a kreatívna zložka verejného života. Slovenská národná kultúra potrebuje novú kultúrnu politiku pre 21. storočie, ktorá by sa vyhranila voči slepým uličkám vo vývoji kultúry, no zároveň nadviazala na všetko pokrokové a moderné, čo dalo 20. storočie so zmyslom pre kontinuitu dejín usilujúc sa spojiť životaschopné z tradičného s kreatívnym moderným s cieľom vymanenia sa z pasce ideologického postmodernizmu.

Čítať viac