Bratislava zlatých (a vraj „hrdzavých“) šesťdesiatych rokov

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Od 13. 12. 2023 do 1. 9. 2024 prebiehala v Mestskom múzeu Bratislavy (Apponyiho paláci) výstava BA 60 – 69 alebo Šesťdesiate roky v Bratislave.  Hudba, film, divadlo, architektúra, šport, dizajn, móda… to všetko ponúkla multižánrová výstava, ktorá vnorila návštevníka akoby strojom času do doby dávno minulej, no stále inšpiratívnej. Na výstave – ktorej námet, scenár a kurátorskú koncepciu vytvorila Marta Janovíčková – sa spolupodieľali TASR, Múzeum mesta Bratislavy, Archív mesta Bratislavy a Slovenskej národnej galérie, Múzeum obchodu Bratislava, Slovenské centrum dizajnu, Slovenské olympijské a športové múzeum, Slovenské národné múzeum a Slovenský filmový ústav.

Šesťdesiate roky minulého storočia boli obdobím skutočného „výbuchu“ kreativity, obdobím experimentovania v modernom umení, ale aj obdobím nádejí Dubčekom symbolizovanom obrodno-demokratizačnom procese, ako aj znovuzrodením myšlienok národnej emancipácie, ktorá vyvrcholila vznikom federácie (o tú sa zase pričinil Gustáv Husák). Autorka výstavy Janovíčková píše o desaťročí experimentu, uvoľnenia cenzúry, reformovania socializmu a pestrého vyžitia zvlášť v Bratislave. Šesťdesiaty roky boli liberálne v pozitívnom zmysle (nie v kontexte súčasnej konotácie slova, ale ako slobodného ducha v umení a spoločnosti), resp. slobodomyseľné. Slovensko sa síce otvorilo západnej kultúre, no zároveň tieto inšpirácie pretváralo do vlastnej kultúrnej stavby (napr. československá verzia rockovej hudby v podobe bigbítu, prejavy v móde, filme, výtvarnom umení). Popri tom riešilo tiež vlastný národno-emancipačný potenciál v kontexte federácie (práve v šesťdesiatych rokoch vychádzajú aj legendárne eseje Vlada Mináča, ktoré opäť popularizujú štúrovcov a národniarstvo; obrodzujú sa aj miestne odbory Matice, rehabilitujú sa davisti, atď.). V sfére divadiel sa etabluje Tatra revue, Astorka, Divadlo na korze a najmä dvojica L + S. V sfére literárnej „kraľujú“ periodiká Literárny život a Mladá tvorba, vznikajú diela ako Tatarkova Panna Zázračnica, Solanov Prípad Barnabáš Kos a Slovensko navštevuje Sartre s manželkou. V hudobnej sfére sa etabluje pod vplyvom západu tzv. bigbít (skupiny The Beatmen, The Soulmen, Prúdy, We Five), ktorý sa v sedemdesiatych rokoch pretvára do prog-rocku/art-rocku v skupinách Provisorium Deža Ursínyho, Collegium Musicum či Fermata. V oblasti filmu dominuje experiment trojice Hanák, Jakubisko, Havetta.

Hodnotiť šesťdesiate roky je skutočne zložité aj vzhľadom na to, že toto obdobie malo rôznorodý spoločensko-politický kontext v rôznych krajinách sveta. Iné sú šesťdesiate roky v Nemecku, kde vzniká elektronická hudba (krautrock), iné v Amerike, kde dominujú hippies a iné v Británii, kde vznikajú mods a klubová scéna. Kým vo svete dominuje odpor proti americkej vojne vo Vietname a kritické tendencie ku kapitalizmu, v Československu dominuje boj za reformu socializmu a federáciu. S šesťdesiatymi rokmi sa spája aj vpád vojsk tzv. varšavskej zmluvy, čo je pre mnohých dodnes mimoriadne traumatickým momentom, no zároveň výsledkom geopolitických pnutí, rozporov studenej vojny a medzi záujmami východu a západu. Aj táto tragická dimenzia je súčasťou výstavy.

Po prečítaní úvodných slov si môže recipient pozrieť dobové zábery z Bratislavy, napr. otvorenie OC Prior, ale aj panel Bratislava vo filme (film Slnko v sieti). Výstava fokusuje aj na dobové politicko-propagačné materiály (plagáty k SNP, MDŽ, 1. máj, VOSR, ROH, ZČSP, pionieri, atď.). Sú tu tiež vystavené ocenenia a pamätné medaily, odznaky národných podnikov atď. Výstava ukazuje vývoj architektúry a urbanizmu mesta tak v pozitívnom, ako aj negatívnom zmysle (búranie historických budov, zároveň budovanie priemyselno-hospodárskeho centra a modernistického základu mesta). Nájdete tu ukážky z dizajnu dobových nábytkov, gramofónov, rádií, fotoaparátov, magnetofónov, domácich spotrebičov, svietidiel, pohárov, šálok, misiek, kuchynských doplnkov. Nechýbajú ukážky dobovej tlače, plagátov a historických fotografií. Samostatnú časť tvorí prezentácia dobovej architektúry (napr. Milučký, Chovanec atď.) a plánovanie novej výstavby mesta a sídlisk. Najsilnejším estetickým momentom sú dobové plagáty z podujatí (Incheba, PKO), ktoré presiahli až do svetového kontextu. Veď práve v PKO sa odohral aj slávny I. BEATOVÝ FESTIVAL 1968. Výstava sa tiež venuje bežnému životnému štýlu, spôsobu stravovania, rôznym druhom reštauračných (bufety, krčmy, vinárne, bary, reštaurácie), rekreačných zariadení (kúpaliská, športoviská) a taktiež bratislavským výrobným podnikom. Samostatná časť je venovaná móde, módnym prehliadkam, ukážkam odevov, účesom atď. Napokon výstava uvádza aj slávnych športovcov a miesta, kde sa realizovali.  

V kontexte Bratislavy rokov šesťdesiatych a nostalgického spomínania tiež treba povedať, že aj počas mojej návštevy zaznievali kritické hlasy smerom k búraniu PKO a Istropolisu zo strany návštevníkov. Je skutočne smutné, že najskôr sa búra kultúrno-architektonické dedičstvo národa, a až následne sa oceňuje jeho hodnota. V tomto však treba povedať, že vedenia mesta, ktoré toto barbarstvo zapríčinili si žiaľ volili samotní Bratislavčania. Aj keď podľa slov autorky projektu, nešlo o zámer nostalgického spomínania (a taktiež vedúci oddelenia MMB zase hovorí o „hrdzavých šesťdesiatych“) (SME, 28. 2. 23), v skutočnosti sa autorom podarilo ukázať opak. Možno aj nechtiac dokázali, že v porovnaní so šeďou a „hrdzavosťou“ súčasnej Bratislavy (jej nákupných centier a posprejovaných ulíc) išlo o skutočne esteticky unikátne obdobie. Veď samotní návštevníci si zaspomínali na miesta, ktoré dnes neexistujú, kde radi trávili voľný čas, a ktoré im chýbajú.

Pri príležitosti návštevy podujatia si môže návštevník pozrieť aj stálu expozíciu dejín mesta, ktorá je v Starej radnici a je spojená a s prehliadkou veže s panoramatickým pohľadom na Bratislavu. Pre záujemcov o veci národné odporúčam originál Bernolákovej Grammatica Slavica či Zemepisnú príručku Uhorska od Mateja Bella. Kriticky však musím dodať, že v rámci expozície dominujú viac feudálne a monarchistické tradície (iste, aj to treba, ale… možno som nebol dostatočne pozorný, no zmienka o republikánskych zásluhách štúrovcov, ktorí pôsobili práve na bratislavskom ev. lýceu som nenašiel). V každom prípade, vidieť všetky tie historické predmety je skutočne zážitok. No a na záver ešte musím pochváliť pani, ktorá ma sprevádzala, a ktorá je zároveň – ako som po diskusii zistil – čitateľkou Slovenských národných novín.

lp

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *