Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Prinášame vám dve digitalizované knihy venujúce sa téme DAVu. Obe z pera odborníka na DAV, Štefana Druga.
NEBYŤ ČINNÝ,
ZNAMENALO BY
NEEXISTOVAŤ. . .
(z listov Vladimíra Clementisa 1913 – 1925)
Pri príležitosti 60. výročia od vydanie prvého DAVu vytvoril Štefan Drug pozoruhodnú knihu s názvom Červená sedmička nastupuje (O davistoch netradične), ktorá sa venuje DAVistom. Drug sa zameral predovšetkým na ľudský rozmer kolektívu DAV.
POZRI AJ: Štefan Drug: DAV a davisti, dejiny DAVu
Drug chcel knihou predstaviť davistov mladej generácii z tých menej známych stránok, ako bytosti z mäsa a krvi. Nejde v nej o vedecké úvahy, lež o niekoľko netradičných rozprávaní z osobnej korešpondencie. Kniha je obohatená o karikatúry a ukážky z davistických básní.
Štefan Drug: Červená sedmič… by on Scribd
Štúrovci a davisti
Pri modranskom pomníku Ľudovíta Štúra, odhaľovaním po 7-ročnom čakaní v nedávnych dňoch, odzneli prejavy, ktoré definitívne rozptýlili všetky staré pochyb o Štúrovskom diele a zmysle jeho odkazu a otvárajú cestu k novým myšlienkam nadväzujúcim na Štúrov odkaz.
Laco Novomeský, Ľudovít Štúr po roku 1945
Druhá Drugova kniha Štúrov program na našich zástavách dokumentuje vzťah davistov k Štúrovcom. Drug pripomína: Vo vývine a formovaní slovenského národa zohrali najzávažnejšiu úlohu predovšetkým dve generácie – štúrovci a davisti. Obdive – aj keď každá v inom čase – „boli pri tom“, keď sa rozhodovalo o bytí a nebytí národa, o jeho existencii, o jeho duchovnom a mravnom profile. Ak štúrovci uzákonili spisovný jazyk, prebudili národ a revolučným činom ho predstavili Európe a svetu – davisti sa pričinili o dovŕšenie vývinu Slovákov na moderný národ. Táto kniha, ktorá vyšla až v roku 1990 (???), je zrejme posledná kniha, ktorá ešte ušla ideologickej cenzúre po roku 1989. Drugov zborník textov s úvodom od Vladimíra Mináča je rozdelený na dve časti: na časť opisujúca tvorbu DAVu v medzivojnovom období a časť mapujúca pôsobenie členov DAVu po roku 1945.
Poverník pre školstvo a osvetu Laco Novomeský a minister Zdeněk Nejedlý pri odhaľovaní pomníku Ľudovíta Štúra v More
POZRI AJ: Štúrovci a davisti
V druhej polovici 20. rokov davisti ešte „nepotrebovali“ prihlasovať sa k nejakej tradícii, prípadne hľadať takú, ktorá by bola vhodná na to, aby na ňu mohli nadväzovať. Prvý kto, aspoň pripustil oprávnenosť štúrovského hnutia bol Daniel Okáli… V marcovom čísle DAvu vychádza Novomeského stať Karol Marx reeviduje históriu Slovákov. …o marxistický prístup sa pokúsil sám a na základe knihy M. Dohnányho o slovenskom povstaní, ale najmä na základe Marxových výrokov o účasti Slovanov v revolúcii….
Štefan Drug
Prvá časť knihy mapuje rané, radikálne leninské obdobie DAV-u. Davisti v tomto období bojovali najmä zneužívaniu Štúra v prospech ludáckej a anti-komunistickej propagandy. Súčasťou prvej časti je historicky významná esej Laca Novomeského: Marx a Slovenský národ, kde sa snažil ospravedlniť na jednej strane Marxove neuvážené výroky proti Slovanom a na strane druhej štúrovskú obhajobu Viedne. Novomeský vníma celú historickú situáciu okolo roku 1848 v dobových súvislostiach a tak triezvo ponúka novú interpretáciu odkazu Marxa, i štúrovcov. Súčasťou prvej časti sú texty J. Šefráneka o Štúrovi a komunizme, Clementisov článok Spor o tradíciu, Považanov článok o Jankovi kráľovi a ďalšie texty.
POZRI AJ: E-kniha: Vladimír Clementis: Slovanstvo kedysi a teraz
Československá republika sa roku 1945 obnovila na nových politických a hospodárskych základoch zásluhou postupu Červenej armády, domáceho protifašistického odboja a národnooslobodzovacieho hnutia i činnosti odbojových síl v zahraničnej emigrácii. … Významné štátne i stranícke funkcie zastávali aj niektorí členovia bývalej skupiny DAV, starší, i mladší.: G. Husák bol podpredsedom KSS, spolu s Novomeským členom predsedníctva KSS i KSČ, V. Clementisa vymenovali za štátneho tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí, Husák zastával funkciu povereníka vn´útra, neskôr dopravy… M. Chorváth najprv povereníka informácii, neskôr prednostu osvetovej sekcie Povereníctva školstva a osvety, J. Púll povereníka priemyslu a obchodu atď. …slovanské národy vydali najväčšie obete a v najvyššej miere sa pričinili o porážku fašizmu. Pravdaže, neožila tým slovanská myšlienka v starom chápaní, najmä nie v poňatí panslavistickom. L. Novomeský viackrát pripomínal vo svojich článok nové ponímanie slovanskej myšlienky… Novomeského nová náplň slovanskej myšlienky a jej aktualizácia mimoriadne zaujala.
Štefan Drug
Druhá časť knihy mapuje davistický pohľad na štúrovský odkaz po roku 1945 a ich snahu implmentovať štúrovské dedičstvo do povojnového Československa. Ide napríklad o články Novomeského ako Ľudovít Štúr v roku 1945, Dnešok nám vracia dejinne objektívneho Ľ. Štúra, Duch tatrínsky – záruka našej záchovy a rozvoja, Štúrov program na našich zástavách, Živý Janko Kráľ, Dve povstania; článok A. Matušku – Štúrovci, a najmä článok Gustáva Husáka s názvom Revolučná generácia. Druhá kapitola končí triumfálne Novomeského článkom Zmysel federácie. Uskutočnenie federácie bolo nielen plodom Pražskej jari, ale aj dlhoročnej snahy davistov o národnú svojbytnosť v rámci povojnového Československa. Kniha Štefana Druga dokazuje, že davisti neboli bezohľadní k našej histórii, ako niektorí iní marxistickí dogmatici. Davisti sa snažili budovať socializmus so slovanskými a slovenskými špecifikami, rešpektujúc tradíciu národnej kultúry a historických osobností.
PhDr. Lukáš Perný