Kulturológ Tomáš Daněk: „Socializmus príde so zmenou hodnôt na duchovné.“

Číta Heideggera, Jaspersa, Sartra, Fromma a neznáša postmodernú relativizáciu. Podmienkou pre vznik socialistickej spoločnosti je podľa neho hodnotová zmena z materiálnej na duchovnú spoločnosť. Ďalším respondentom na rozhovor pre DAV DVA bude kritik západnej globalizácie a súčasnej hyperkonzumenj kultúry, kulturológ Mgr. Tomáš Daněk, ktorý napriek svojmu obrovskému rozhľadu pracuje v súčasnosti ako predavač v elektroobchode. Štúdium úspešne ukončil diplomovou prácou Analýza stavu západnej kultúry v kontexte tvorby Oswalda Spenglera u školiteľa, filozofa Mgr. Jozefa Palitefku, PhD. Daněka najviac podľa jeho slov ovplyvnil český fenomenológ Ján Patočka – ten tvrdil, že Európa vznikla ako starosť o dušu, z premýšľania, uvažovania a kontemplácie. Dnes, keď zabudla na svoje bytie a má na starosti len konzum a prepadla súcnu, tak upadá.  Ako vidí súčasný svet Tomáš Daněk, pýta sa jeho niekdajší kolega z nitrianskej katedry kulturológie FF UKF, Mgr. Lukáš Perný.

Tomáš, poznáme sa od čias vysokej školy a už vtedy som reflektoval tvoje kritické názory na dnešnú spoločnosť. Čím sa momentálne živíš a ako vnímaš dnešnú spoločnosť? Kam by si sa ideovo a politicky zaradil?

Áno a moje názory sa od vtedy nezmenili. Robím v elektroobchode. Som výrazne ovplyvnený ruským mysliteľom Berdajevom a českým filozofom Karlom Kosíkom. Zaroveň som ovplyvnený ľavicovými mysliteľmi, skôr humanistického zamerania ako napríklad Erich Fromom, Zygmunt Bauman a existenciálnymi filozofmi ako Heidegger, Sartre, Jaspers a Friedrich Nietzsche. Môj pohľad na dnešný svet je taký, že súčasný človek má dnes pomýlene hodnoty . Ako povedal dánsky mysliteľ Kierkegaard, ,,tragédiou dnešnej doby je, že človek absolutizuje relatívno a relativizuje absolútno.“  Čo ma najviac na dnešnej dobe udivuje je, že človek zabudol na svoje bytie.

Nepríde ti to nespravodlivé, že ako študovaný a vysoko sčítaný človek musíš pracovať v elektroobchode? Ako vnímaš zmysel dnešného vysokoškolského vzdelávania, keď sa riadiaci pracovník kultúry nemôže uplatniť? Smejem sa z toho, keď sa hovorí, že za socializmu inteligencia bola disidentská, lebo pracovala v kotolniach. Čo môže teda povedať doktor filozofie, ktorý pre nesprávny názor musí predávať bambusové ponožky?

Áno, ale neboj. V tom nie sme sami, čo máme taký osud. Ja vidím v tom troška takú paralelu s dnešnou dobou. Veď aj vtedy ľudia nemohli niekedy robiť robotu, ktorú chceli a boli priradení k takej, ktorú nechceli. Dnes nie sme ťahaní silou, ale ,,voľným trhom.“ Je to nespravodlivé. Vieš, nikdy nie je všetko podľa našich predstáv. Všetko ako chceme. Ale ja nevnímam vzdelanie len ako prípravu na prácu, ale ako niečo, čo by človeka predovšetkým malo kultivovať ako kultúrnu bytosť, ktorou má byť 24 hodín denne.

(Lukáš Perný dodáva) Rád by som ešte dodal, že Tomáša Daněka poznám osobne a viem, aké množstvo kníh prečítal. Myslím, že tento človek by si zaslúžil vo fungujúcej spoločnosti pozíciu, ktorou by mohol ovplyvniť v dobrom verejný záujem a riadenie spoločnosti k spravodlivosti.

Takže si, povedzme, anti-postmodernista? Postmoderné relativizácie vyšších ideí ti asi „nevoňajú“, alebo sa mýlim?

Áno, v podobnom zmysle slova. Som asi ešte „stará škola.“ Dnes človek nemá pevné hodnoty. Ako povedal nadčasovo český filozof a neskôr prezident Masaryk: ,,Moderní člověk stratil  rovnováhu, protože stratil duchovný stred. Duše tohoto moderního člověka se strácí na vsechny strany, do všech uhlu světa. … Nemá žádného pevného jádra, žádného stredu, žádnej jednoty.. Nedopracoval se  jednotného názoru na svět. Odtud všechna bída, nerovnost, pomatenost, túžba po smrti.” Dnešná nerovnosť je teda len odrazom vnútra človeka, keď si robí fetiš z matérie a chce čoraz viac konzumu.

Ako vnímaš nekapitalistickú cestu ľudských dejín, otvorene cestu socialistickú?

Aby bolo hneď jasné, neverím v nejakú naprojektovanú spoločnosť, narysovanú na papieri. Inými slovami – nejaký šťastný eschatologický koniec s happyendom. Ako povedal Nietzsche –  musia sa radikálne prehodnotiť hodnoty človeka, lebo ak k tomu nedôjde, buď príde nejaká katastrofa v podobe totalitárneho systému (20. storočie je toho príkladom), alebo v podobe ekologickej, finančnej alebo morálnej krízy. V podstate sme dnes v krize až po uši a žijeme stále na dlh. Socialistická spoločnosť teda príde, keď sa hodnoty zmenia z materialistických na duchovné. Je to teda problém človeka ako takého.

To je skôr frommovské videnie sveta, troška naivné, ale idealistické. Sčasti s ním súhlasím, ale osobne si myslím, že okrem duchovných procesov rozhodujú aj ekonomicko-materiálne, tak ako to popísali Marx, Engels, Lenin. Mám problém s tou filozofickou zahmlenosťou a Nietzschem. Veď predsa Nietzsche je jeden z tých, vďaka ktorým sme sa dostali do slepej vetvy postmoderny a nihilizmu, nemyslíš? Napokon aj Antonio Gramsci ho označil za slepú vetvu filozofie.

Áno, ja súhlasím, že rozhodujú ekonomické procesy. Tvrdím ale, že človek by mal byť realista, no zároveň idealista.  Nietzsche nič nespôsobil. To nie je pravda. On len nadčasovo popísal dobu, ktorú žijeme po smrti Boha. Engels a Marx geniálne popísali kapitalizmus 19. storočia. Dodnes majú v niečom pravdu, ale treba ich troška prehodnotiť v kapitalizme 21. storočia.

Kedysi sme sa bavili aj o Spenglerovi a konzervatívcoch. Si dosť inšpirovaný aj ich kritikou, ktorú som kedysi z radikálnych pozícii  zatracoval, no dnes som pod vplyvom imigrantskej krízy prehodnotil svoje stanoviská. Má sa podľa teba ľavica inšpirovať aj Spenglerom a Huntingtonom? Dodám ešte, písal si prácu na tému „Analýza stavu západnej kultúry v kontexte tvorby Oswalda Spenglera“. K akým záverom si dospel?

Áno, pamätám si na to. Huntigton je inšpiratívny, ale nemyslím, si že, po studenej vojne je kultúra tým hlavným zdrojom konfliktov. Skôr sú to ekonomické záujmy a nerastné suroviny – tie sú zdrojom konfliktov. Spengler je aktuálny, ale zaroveň zastaralý. Nesúhlasim s koncepciou, že v dejinách existuje akýsi fatalistický zákon, keď civilizácie nevyhuhnutne zanikajú. Skôr súhlasím s anglickým historikom Arnoldom Toynbeem, ktorý sa Spenglerom inšpiroval – že civilizácie a kultúry zanikajú dôsledkom pomylených ľudských hodnôt, keď sú ľudia v civilizácii čoraz viac pohodlnejší a apatickejší. Áno, Spengler toto aj písal, že keď je civilizácia v úpadku, vtedy prichádzajú migračné toky a nahrádzajú pôvodné obyvateľstvo. Inými slovami, keď sa ľudia nesnažia veci okolo seba zlepšiť. Čo môže byť v kontexte ľavice inšpiratívne – aby sa venovala aktivitám smerujúcim k zlepšovaniu podmienok vo svojom okolí.

Čo si myslíš o Utópii podľa Thomasa Mora ako o istom druhu teistického komunizmu? Mohol by byť pre dnešok inšpiratívny?

Do určitej miery áno. Človek potrebuje veriť a mať nejakú nádej, aby svet okolo bol lepší. Nemecký filozof Ernst Bloch tvrdil, za nádej je hlavnou prirodzenosťou človeka. Bez nej sa nedá žiť. Preto aj tieto utópie môžu byť inšpiratívne – svet môže byť aj iný, ako okolo seba ľudia vidia. Len musia byť predovšetkým aktívni. Len ma desí, ako to napísal Hebert Marcuse,  že v dnešnej civilizácii prevažuje skôr jednorozmerný človek, ktorý sa o tieto veci nezaujíma.

Ako vnímaš súčasné zbrojenie vo svete, militarizáciu Západu a prehlbujúcu sa nerovnosť?
Ja vidím militarizáciu sveta v tom, že ľudské potreby sa čoraz viac rozširujú a preto systém hľadá čoraz väčšie zdroje v podobe nerastných surovín.

Angažoval si sa niekedy v politike?

Ešte som sa neangažoval v politike, ale myslím si, že človek sa má angažovat v živote celkovo. Byť autentickým, byť príkladom pre okolie a zapôsobiť na okolie.

Čo by si odkázal čitateľom DAV DVA?

Odkazujem im, aby žili život taký, aký chcú žiť a nie taký, aký chce z neho mať tento systém. Aby na konci života videli, že tu niečo po sebe lepšie zanechali.

Foto: archív Tomáša Daněka

Zdieľaj tento článok:

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

3 thoughts on “Kulturológ Tomáš Daněk: „Socializmus príde so zmenou hodnôt na duchovné.“

  • 12. októbra 2016 at 8:30
    Permalink

    Skvely rozhovor. Vznikol tak, ze jeden histrionicky pacient trpiaci fixnou ideou, ze je novinar sa na psychiatrii cez hodinku spolocenskych hier rozhodol presvedcit druheho pacienta, ze spravia rozhovor. Druhy pacient tiez nezije v realite, tak prisvedcil. Obohacujuce.

    Reply
  • 12. októbra 2016 at 9:50
    Permalink

    V rozhovore je veľa podnetných otázok. Na začiatok by som iba trochu polemizoval s vetou:
    „Čo môže teda povedať doktor filozofie, ktorý pre nesprávny názor musí predávať bambusové ponožky?“

    Dovolil by som si tvrdiť, že takáto voľba slov nie je úplne šťastne zvolená. I keď verím, že ide iba o isté zveličenie. No príde mi dosť sugestívne, preto naň reagujem.

    Po prvé: čo je podradné (to naznačuje tá veta) na dobrovoľne zvolenom predaji ponožiek? Nepáči sa mi takéto znevažovanie práce ľudí. Je predaj toaletného papiera viac alebo menej podradný? Je predaj áut viac alebo menej podradný? Práca je práca a mali by sme si ju vážiť, nech je akákoľvek, mysliac pri tom na ľudí v hladových dolinách SR, ktorí by dali čokoľvek (aspoň dočasne) za akúkoľvek robotu.

    Po druhé: taktiež neviem, prečo sa v dnešnej dobe akosi glorifikuje titul PhD.
    Titul PhD („doktor filozofie“) získavajú napr. i študenti technických, poľnohospodárskych, vojenských a iných VŠ, ktoré nemajú v osnovách absolútne žiadny predmet, ktorý by aspoň okrajovo súvisel s filozofiou. To aby sme odbúrali ten mýtus, že doktor filozofie je akási éterická, filozoficky vzdelaná bytosť. Napr. ukončených doktorandov v oblasti „vedy a náuky o kultúre a umení“ (kam asi patrí i autor rozhovoru a hosť) bolo v roku 2011 len cca 3% z celkového počtu PhD študentov (https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/o_fakulte/odborova_organizacia/priloha_2.pdf, s. 40, obr. 5, graf vpravo). Drvivá väčšina „doktorov filozofie“ teda o filozofiu ani len nezakopla a nevedeli by vám napr. vymenovať ani jedného súčasného filozofa.

    Po tretie: opäť na vyvrátenie mýtu ohľadom „nadľudí“ PhD, ktoré sa nám daná veta snaží vnútiť. Nakoľko som bol istú dobu v tesnej blízkosti PhD študentov, musím povedať, že časť z nich je ťažko použiteľných pre bežný život. Našli si teplé miestečko na škole, predĺžili VŠ štúdium, prakticky nič nerobili a keďže sa im nechcelo robiť publikačnú a vedeckú činnosť, odchádzajú zo školy (či už úspešne ukončení alebo nie). Problémom týchto študentov/absolventov potom v praxi nie je neschopnosť sa uplatniť, ale nevôľa učiť sa nové veci. Myslím, že budete so mnou súhlasiť, keď poviem, že väčšina čerstvých absolventov vysokoškolského štúdia (je jedno akého stupňa) je predsa len akýsi polotovar pre skutočný život. A to sa, žiaľ, týka i 3. stupňa, pokiaľ čovek nebol v kontakte s reálnym životom.
    Lenivý človek (áno, použijem tento výraz) nemusí byť hlúpy. Práve naopak. Nezvaľujme teda vždy neuplatnenie sa v praxi na chybu systému. Takže áno, sú aj PhD absolventi, ktorí trebárs robia v McDonalde. Ale je to ich osobná voľba (osobné zlyhanie?) a nie zlyhanie systému.

    Po štvrté: pán redaktor, museli ste použiť slovné spojenie „musí predávať“? Vyznieva to veľmi sugestívne, akoby daného človeka napriek jeho vyššiemu teoretickému vzdelaniu niekto nútil robiť podradnú (?), horšie platenú prácu. Nie je to tak! Sami tvrdíte, že v minulom režime sa, žiaľ, mohlo stať, že študovaného človeka donútili ísť robiť napr. do spomínanej kotolne. Tam sloveso „musel“ patrí. Ale nevravte mi, pán redaktor, že dnes niekto človeka nútí ísť robiť niečo proti jeho vôli. To, že niekto robí prácu, ktorá ho nebaví alebo je pod jeho intelektuálnu úroveň, nie je (opäť) chyba systému. A nerobme si ilúzie o tom, že v minulom režime každý robil, čo ho bavilo a každý mal prácu na svojej intelektuálnej úrovni. To, že niekto musel (opakujem: MUSEL) ísť robiť do kotolne, aj keď napr. úspešne vyučoval na VŠ, JE chyba systému. Neobhajujem dnešný systém, má kopec chýb, ale pre objektívnosť by sme nemali ani privierať oči nad nedokonalosťami toho minulého. A neobháňajme sa tu „voľnou rukou trhu“, či inými nehmotnými pojmami. Dnes nikto NEMUSÍ predávať ponožky, i keď je trebárs profesor. Ide ich predávať preto, lebo si to SÁM zvolil z ponuky práce resp. mu to vyšlo ako najlepší pomer výplata/výkon. Z môjho VŠ štúdia som postrehol, že časť študentov si volila odbory bez akejkoľvek budúcnosti a oni to vedeli. No ich argument bol, že „chcú mať papier s minimom námahy“. A síce potom získali ing. či mgr., no v praxi im to bolo na nič a išli predávať do večierky rožky. Nikdy som im nerozumel. A my máme teraz plakať, že títo ľudia majú prácu podradnejšiu než ich intelekt? Bola to ich voľba. Ich, nikoho iného. A určite nie systému. Tu sa dá polemizovať: to, že si tí študenti DOBROVOĽNE volili štúdium, kde VEDOME VEDELI, že nebudú mať uplatnenie, je chyba systému, či jednotlivca? Áno, dobre fungujúce školstvo by nemalo pripustiť vznik takýchto odborov. No nezamieňajme pohodlnosť ľudí za chybu systému. (len pre pochopenie sa: tento príspevok nenaráža na aktuálnu prácu hosťa a dúfam, že tak nebol chápaný).

    Reply
  • Pingback:Tomáš Daněk: 100 rokov Československej republiky – jej posolstvo pre súčasnú dobu - DAV DVA - kultúrno-politický magazín

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *