Ako sme sľúbili v prvej časti, prinášame vám prehľad súčasných úspešných výrobných družstiev na Slovensku.
Výrobné družstvo OKRASA bolo založené v roku 1954 a špecializuje sa výhradne na tradičnú výrobu sklenených vianočných ozdôb. (zdroj informácii ponúka stránky družstva). Výroba je zameraná na ručnú prácu bez využitia strojov čo zaručuje originalitu každého kusa výrobku. Dizajnérky každoročne vytvárajú módne kolekcie vianočných ozdôb pre nasledujúcu sezónu. Jednotlivé kolekcie vychádzajú z aktuálnych módnych trendov a vzorov. Každý rok prezentujú svojim zákazníkom ucelený sortiment noviniek.
V ponuke je široký sortiment sklenených ozdôb, ktorý po dobu existencie výrobného družstva prekročil viac ako 12 000 rôznych vzorov. Niekoľko tisíc vzorov je prezentovaných celoročne vo vzorkovej sieni v hlavnej budove firmy, ktorá je sprístupnená všetkým zákazníkom.
Technológia výroby sklenených ozdôb je neustále inovovaná s ohľadom nielen na produktivitu a zisk, ale aj na ochranu životného prostredia. Na všetky komponenty použite na výrobu produktov, sú zodpovedajúce certifikáty v zmysle platných noriem v EÚ. 60 – ročná tradícia výroby sklenených ozdôb v Okrase je zárukou, nielen kvality výrobkov, ale aj flexibility a serióznosti obchodných vzťahov. Doplnkovou činnosťou firmy je výroba obalov z papierovej lepenky a kartónu podľa požiadaviek zákazníka.
Anna Ostružiarová (3 15:30) predsedníčka výrobného družstva Okrasa Čadca zreferovala na konferencii o družstevníctve praktickú činnosť kysuckého družstva venujúceho sa výrobe ozdôb, založeného v 50. rokoch a fungujúceho dodnes. Zamestnávajú 120 zamestnancov, z toho 15 zdravotne postihnutých, všetko je ručnou prácou a tým sa odlišuje od automatizačnej výroby. Zamestnávajú aj dizajnérov, ktorí vyrábajú nové vzory Vianočných ozdôb.
Fotografie: Okrasa Čadca za socializmu (zdroj Socikstyle, foto vložené z externej sránky), a dnes (zdroj)
Vznik TATRACHEMY je daný dátumom 30. októbra 1945, kedy skupina 19 jednotlivcov podala na Krajský súd v Bratislave oznam o založení nového podniku tzv. „PROSPEKTOM ZAKLADAČNÝM“. Ustanovujúce valné zhromaždenie dňa 9.11.1945 prijalo prvé stanovy, podľa ktorých názov podniku bude UNIOSA – združenie na výrobu a obchod s mydlom, s kozmetickými článkami a chemicko-technickými výrobkami, družstvo s ručením obmedzeným Bratislava. Devätnásť osôb vstúpilo do družstva UNIOSA, vložili 175 členských podielov po 5 000.- Kčs. Tieto prostriedky tvorili základ pre rozvoj obchodnej činnosti.Živnozväz prijal družstvo UNIOSA za svojho člena v septembri 1946, ako prvé chemické družstvo. Družstvo UNIOSA chcelo v tomto období získať domáci a zahraničný obchod s mydlom a všetkými surovinami k výrobe mydla. Nebol záujem zo strany členov vykonávať výrobnú činnosť, ale obchod, zameraný hlavne na zahraničie mal prinášať vysoké príjmy družstvu. Obchodovalo sa so všetkým čo mohlo priniesť zisky : kozmetické výrobky, suroviny pre výrobu mydla. Obchodní partneri boli z Anglicka, Argentíny, Belgicka, Dánska, Egypta, Fínska, Francúzka, Maďarska, Palestíny, Portugalska, Rakúska, Švajčiarska, atď. Rok 1948 však priniesol znárodnenie zahraničného i vnútorného obchodu a družstvu UNIOSA boli ministerstvom zahraničného obchodu zamietnuté všetky dovozné a vývozné povolenia a družstvo sa zákonite muselo preorientovať na výrobnú činnosť.Roky 1949 – 1953 prežívalo družstvo UNIOSA najrušnejšie obdobie svojho jestvovania. Bolo to obdobie očisty vedúcich orgánov družstva s postupným obsadzovaním funkcií prevažne robotníckymi kádrami. Družstvo sa ďalej špecializovalo na získavanie a zušľachťovanie rôznych surovín pre tukový priemysel. 3. septembra 1950 v hoteli CARLTON v Bratislave za účasti 72 členov družstva okrem zvolenia novej správy družstva i dozorného orgánu , bola prijatá i zmena názvu na: TATRACHEMA, družstvo pre výrobu chemicko-technických článkov s r.o. Bratislava. Okresný súd v Bratislave však neuznal a nebral do úvahy všetky uznesenia, ktoré vyhlásil za neplatné s tým, že družstvo si má usporiadať svoje právne pomery.
V tomto období k štyrom začleneným súkromným výrobcom (MOHÁR, FRICHÉMIA, FRICHEMOTEXTIL a CHEMOBOHÉMIA) pribudli do družstva UNIOSA ďalší výrobcovia : ISTAKO, NOVOCHEMA, CENTROCOLOR, CHERRYLAK, BYLEPO, ALBONA, WALDOR, AGIEX, DIAVA, WALMATA. Jednotliví bývalí majitelia firiem boli poväčšine i vedúci závodov. Hospodárilo sa samostatne a viac menej nekontrolovane. Až na mimoriadnom valnom zhromaždení 29. októbra 1951 v Bratislave bola schválená zmena v názve UNIOSA na TATRACHEMA, výrobné družstvo s r.o. v Bratislave. Novovytvorené stanovy dávali predpoklad na utvorenie socialistického družstva prestavbou na výrobné družstvo. Ľudovým družstvom sa stala TATRACHEMA v roku 1953 a tu sa vlastne začína obdobie skutočného rozvoja družstva. V roku 1953 prišlo k zlúčeniu funkcií riaditeľa a predseda družstva, čím prišlo k odstráneniu dvojkoľajnosti v politicko-hodpodárskom vedení. Postupne boli ustálené výrobné závody – prevádzkarne v západoslovenskom kraji.
Trnava zriadená ku dňu 10.8.1950
Bratislava zriadená ku dňu 15.9.1950
Brezová pod Bradlom zriadená v roku 1956
Senica nad Myjavou zriadená ku dňu 1.1.1955
Šaštín Stráže zriadená ku dňu 1.5.1949
Kuklov zriadená ku dňu 1.1.1960
Začal sa rozširovať výrobný sortiment a okrem výroby mydiel, aromatických a kozmetických výrobkov začala výroba pleťovej neskôr vlasovej kozmetiky, výroba prostriedkov na úpravu – zmäkčovanie vody, široký sortiment čistiacich a dezinfekčných prostriedkov v oblasti bytovej chémie. V roku 1958 boli zriadené v rámci služieb pre obyvateľstvo brúsenie a leštenie parkiet a následne pribudlo kladenie podlahovín PVC v bytoch zákazníkov. V predmete činnosti družstva bola i plastikárska, kožiarska výroba a výroba hračiek. Do roku 1966 si družstvo hľadalo svoju cestu na trhoch. Až po tomto roku začala produkcia družstva narastať a do roku 1989 sme už vyrábali okolo 150 druhov výrobkov, z ktorých autokozmetika išla na export. V období rastu družstva bola zrušená prevádzka Bratislava, z dôvodu asanančných prác, Brezová pod Bradlom ako neperspektívna a v roku 1991 sa osamostatnila prevádzka Kuklov, špecializovaná na plastikársku výrobu. V roku 2004 bola presunutá výroba zo závodu Senica do závodov Trnava a Šaštín Stráže. Po rozdelení federácie nastali problémy s exportom do ČR a preto sme v roku 1994 zriadili v Čechách pobočku Tatrachema CZ Hodonín, ktorej úlohou je umiestniť našu produkciu na trhoch Českej republiky.Výroba pre export je zabezpečovaná v dvoch závodoch. V rámci zákazkových služieb zabezpečujeme bazénovú chémiu pre zahraničného partnera a taktiež čistiacu chémiu pre zahraničných partnerov. V súčasnom období je Trnava sídlom hospodárskeho vedenia a závodu Trnava. V tomto závode sa vyrábajú výrobky bytovej chémie ako WC čističe, prostriedky na úpravu textílií, saponáty, prostriedky na čistenie a leštenie nábytku, podláh, autokozmetika, telová kozmetika. Značky ako FIXINELA, DIAVA, BONY, ZUZKA, SIFO, TORO,GRILPUR, slúžia verne svojim zákazníkom už dlhé obdobie. Druhý závod má sídlo v Šaštín Strážoch. Produktmi tohto závodu sú práškové čističe ako CITRA,TENY,FIXINELA, prostriedky na zmäkčovanie vody – LUXON-kryštálová a kalcinovaná sóda, prostriedok na čistenie sifónov – SIFO, pracie prostriedky a odstraňovače škvŕn pod značkou JASO, odstraňovač vodného kameňa LUXON a pod.
Pozrite viac tu: http://socikstyle.blogspot.sk/2014/11/ceskoslovenske-podniky-tatrachema.html
„Na hospodárskom dvore je vybudovaná lupienkáreň, kde sa spracovávajú vlastné a tiež nakúpené zemiaky na zemiakové lupienky – solené a ochutené – cesnakové, paprikové, cibuľové a pod.“ Kiežby každá slovenská dedina mala podobný podnik, ktorý by živil miestnych obyvateľov.http://www.trstenik.sk/new/hdts/chips/index.php
Družstvo vzniklo podpisom zakladajúcich členov. Prvé predstavenstvo zasadalo dňa 25. februára 1958. Družstvo svojim založením sa stalo priamym nástupcom Spolku bývalých urbarialistov obce Trstená a na základe Zákona SNR č. 81/49 Zb. na družstvo prešiel všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok, pohľadávky a záväzky v celkovej hodnote 140 686,72 Kčs. Podľa slov ešte žijúcich zakladajúcich členov prvé roky po založení boli veľmi ťažké a náročné. Poľnohospodárstvo prechádzalo obdobiami tzv. modernizácie a spriemyselňovania výroby. Výsledky práce členov družstva za 50 rokov sú spomenuté v kapitolách história a súčasnosť. V tomto príhovore by som sa chcel dotknúť posledného obdobia a to obdobia začleňovania sa do Európy. Už pár rokov hovoríme, že sme súčasťou Európskej únie, že sa rušia hranice medzi štátmi, ale vidíme, že vo vzťahoch medzi ľuďmi hranice rastú a neustále sa zväčšujú a to napriek tomu, že myslenie ľudí, moderná technika a technológie dokážu ľudom zjednodušiť prácu.
Dnes môžeme povedať, že aj po 50-tich rokoch sa v poľnohospodárstve žije ťažko, že chlieb a potraviny vyrábame podobne ako pred pol storočím. Máme demokraciu, voľný pohyb tovaru a osôb, ale čo to znamená pre poľnohospodárstvo? Od roku 2004 sme členmi EÚ a záväzky prijaté na podporu hospodárenia v našom družstve predstavujú množstvo opatrení v rastlinnej a živočíšnej výrobe, ktoré musíme plniť, aby sme mohli existovať a vyrábať potraviny pre náš trh.
Každá doba mala svoje zákony a zákonitosti, ktoré sa museli rešpektovať. Dnes však nevieme rešpektovať najpodstatnejšiu zákonitosť: nevieme si vážiť pôdu ako najväčší výrobný prostriedok, zvieratá a hlavne prostredie v ktorom produkujeme. Mnohým ľuďom pôda a hlavne družstvo smrdí a prekáža. Zabudli sme si vážiť chlieb, obilie. Potraviny radšej dovezieme. Toto je však krátkozraká politika, ktorej, žiaľ podľahla aj verejná mienka.
Vráťme sa však k činnosti družstva. Treba poďakovať všetkým, ktorí na družstve v Trstenej pracovali a pracujú. Vytvorili a vytvárajú hodnoty, ktoré si zaslúžia verejnú úctu. Veľmi si vážime každý odpracovaný deň, každý liter mlieka, či kg obilia, zemiakov, ktoré boli vyprodukované a predané na spoločný trh. Družstvo sa vždy zaoberalo pestovaním plodín a krmovín na poľnohospodárskej pôde na jednej strane a chovu zvierat na strane druhej. V každej dobe zohrávalo dôležitú úlohu v odvetví poľnohospodárstva v regióne Oravy a tiež v rámci kraja. Vždy zavádzalo do praxe nové technológie, ktoré umožňovali:
a/ zlepšiť prácu ľudí a ich pracovné podmienky
b/ šetriť náklady a tým zvyšovať reálne mzdy
c/ investovať do podniku, či už do RV, ŽV alebo mechanizácie
d/ čiastočne alebo úplne riešiť problém speňažovania produktov /zemiaky na lupienky, mäso na bitúnku alebo priamo v obchode, ovčie produkty a pod /.
Dnešná doba vyžaduje od nás každý deň podať maximálny výkon – v dojárni, za traktorom, či kombajnom, pri počítači – aby investície umožnili znižovať priame náklady a vytvárať zisk, ktorý by mal slúžiť:
a/ na zvýšenie celkových príjmov ľudí
b/ regeneráciu pracovnej sily /zabezpečenie jej obnovy/
c/ stabilitu podniku
d/ pre udržiavanie súčasného stavu podniku, teda výroby.
Poľnohospodárska politika EÚ nám umožňuje na základe Plánu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 čerpať finančnú pomoc zo zdrojov Európskej únie na zvýšenie konkurencieschopnosti predaja poľnohospodárskych produktov a tiež na udržiavanie rázu krajiny a zachovanie úrodnosti pôdy. Na jednej strane je to pomoc, na strane druhej záväzky a nariadenia, ktoré odčerpávajú značnú časť finančných prostriedkov z dôvodu prevádzkovania programov v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Na plnenie programov sú pridelené prostriedky, ktoré sú nárokovateľné a kontrolovateľné. Finančné prostriedky môžeme čerpať na základe vypracovaných a schválených programov. Pri nesplnení kritérií pre jednotlivé projekty finančná pomoc nemusí byť vyplatená vplnej výške a môže byť krátená alebo celkom odobratá. Všetky prostriedky musia byť účelovo využité. Bez nich by sme len ťažko uspeli napr. na trhu s výrobkami, veď najmä náklady na energie, služby, na nákup krmív, hnojív a ostatných vstupov stále rastú. Poľnohospodárske plodiny ako repka, kukurica začínajú slúžiť ako doplnky do palív alebo sa používajú inde mimo potravinový reťazec a to spôsobuje nárast cien potravín.
Poľnohospodárska politika EÚ je v súčasnosti iná ako bola v období nášho vstupu do Európskej únie v r. 2004, kedy sa preferovali útlmové programy v poľnohospodárstve s cieľom všetko si lacnejšie doviesť zo zahraničia. Dnes to už nie je aktuálne. Každý z nás to denne pociťuje pri nákupoch základných potravín. Práca poľnohospodárov začína získavať na význame a dôležitosti. Potravinová bezpečnosť sa dostáva do programu každej vlády na svete. Štát sa musí znova postarať o výživu obyvateľstva, aby sme mohli a dokázali na Slovensku produkovať a platiť dane. Aby sme nehľadali krajiny, kde sa žije ľahšie a hlavne lacnejšie.
Na záver chcem v mene predstavenstva a vedenia družstva poďakovať všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k tomu, že družstvo v Trstenej hospodári už 50 rokov a zároveň vysloviť prianie, aby poľnohospodársky podnik v Trstenej aj naďalej plnil dôležitú úlohu v tomto regióne, kde je potrebne udržiavať ráz krajiny a tiež poľnohospodársku produkciu potravín. Prajem všetkým priaznivcom družstva, ale hlavne jeho súčasným a tiež budúcim pracovníkom veľa dobrých a úrodných rokov. Taktiež kvalitných manažérov a hlavne priaznivé podnikateľské prostredie, aby sa mohli využívať dary zeme, aby sa zlepšovala kvalita vyrobených produktov, aby nám vyrastali zdravé generácie ľudí, ktoré si budú vedieť oceniť a vážiť každý ha pôdy. V neposlednom rade prajem tiež všetkým veľa zdravia a dobrých priateľských vzťahov. Mali by sme si v tomto tisícročí viacej všímať suseda, spolupracovníka a nie vyhľadávať atrakcie, ktoré zhoršujú vzájomné vzťahy a narušujú súdržnosť. Aby sme nehľadali smietku v susedovom oku, ale vytiahli si brvno zo svojho. Nech život je deň čo deň krajší. Nech stretávame spokojných, dobrých a šťastných ľudí.“
Družstvá?! Dobrá cesta!!!
Pingback: Prehľad súčasného slovenského družstevníctva (časť 4): Vyrábajú lode, oblečenie, ozdobnú keramiku, víno aj záhradkárske potreby - DAV DVA - kultúrno-politický magazín
Pingback: Vízia Marinaleda - zhmotnená socialistická utópia, dedina bojujúca proti neoliberálnej globalizácii - DAV DVA - kultúrno-politický magazín
Pingback: Samuel Jurkovič, slovenský národný buditeľ a zakladateľ družstevníctva - DAV DVA - kultúrno-politický magazín