Vízia Marinaleda – zhmotnená socialistická utópia, dedina bojujúca proti neoliberálnej globalizácii

Zdieľaj článok:

„Utópia je potrebná pre život, tak ako vzduch, chlieb a voda.“
Juan Manuel Sánchez Gordillo, starosta komunistickej obce Marinaleda v Andalúzii

„Ostrovčeky komunizmu existujú už dnes, v „štrbinách“ našej spoločnosti, tam kde nevládnu obchodné vzťahy … absencia triedneho vykorisťovania a dominancie štátu.“
Louis Althusser, 2001 s. 216

Marinaleda – ostrovček komunizmu ako zhmotnenej utópie
__Francúzsky filozof Louis Althusser nazýva „chyby v matrixe,“ teda miesta, kde neexistuje vykorisťovanie, skutočne existujú ostrovčekmi komunizmu. Nedávno som písal v rámci ľavicovej praxe o projekte energeticky sebestačnej obce Kněžice, predtým o družstevníctve ako kooperatívnej forme svojpomoci, dnes to bude projekt Marinaleda – obec v Andalúzii, ktorá dokázala na 25 km², že iný svet je možný a zaviedla lokálnu kolektivistickú ekonomiku, lokálny komunizmus. Ako píšu autori článku na stránke A2larm, Marinaleda je „zhmotnená utópia, ostrov pozitívnej deviácie.“ (pozri bližšie 1a) Je to návod na prežitie v čase krízy globálneho kapitalizmu. V Marinalede nemajú žiadnu políciu a ani žiadnu kriminalitu, nepoznajú hypotéky, nepoznajú nezamestnanosť, funguje tu priama/ľudová demokracia, ekologické princípy, ekonomická rovnosť, možnosť uplatnenia práva na bývanie pre chudobných, kolektívne vlastníctvo a súkromné vlastníctvo iba v minimálnej miere. Za domy platia nájom 15€ mesačne a to všetko vďaka družstvu Cooperativa Humar – Marinaleda, ktorého zisk je investovaný do obce. Obec pomáha finančne dôchodcom aj matkám s deťmi. Obec má vlastnú školu, ktorá ignoruje oficiálny vzdelávací systém (ktorý považuje za škodlivý), vlastné kúpalisko a vlastné divadlo, kultúrny dom, v ktorom sa organizujú koncerty, divadelné inscenácie či premietanie filmov. (pozri bližšie 1b) Za verejné služby nikto neberie peniaze. Družstvo pestuje artičoky, fazuľu, bôb, brokolicu, paradajky, papriku a ďalšie plodiny, ktoré nahradili pšenicu. Podobnosť k Utópii Thomasa Mora ukazuje aj dominancia poľnohospodárstva a rurálneho spôsobu života. Obec vedie revolucionár a starosta obce, Juan Manuel Sánchez Gordillo.

__ Marinaleda leží na Juhu Španielska, v údolí Campina; okolí olivových plantáží a zelených kopcov. Na múroch v obci nájdete symboly myšlienok, ktoré internacionalisti a komunisti vyznávajú: mier, solidarita, antifašizmus, práca, sociálna revolúcia, komunita, bratstvo, antikapitalizmus, vízia beztriednej spoločnosti a víziu utópie ako regulatívnej idey, ktorú sa obyvatelia pokúšajú „zhmotniť.“ Na radnici mesta je znázornený portrét kubánskeho revolucionára Ernesta Che Guevaru. 

__Komunistická obec Marinaleda dokazuje, že iný svet je možný už dnes, a to na úrovni mikrokomunít a pri obrovskej kolektívnej sile a vôli. Bude to asi naozaj tak, že kým v 18. storočí bol jazyk revolúcie Francúzština, v 19. Nemčina, v 20. Ruština… v 21. Španielčina (ako mi pri jednom z rozhovorov pripomenul kolega Branislav Fábry). Všetko tomu totiž skutočne nasvedčuje. Nie je to len bolivaristické hnutie, participatívne rozpočty v juhoamerických mestách, aktivity prezidenta José Mujicu, projekt Mondragon, ale aj mnohé ďalšie, nepoznané projekty nového socializmu pre 21. storočie. Mikro-komunizmus v Marinalede je tak atraktívnym, že sa dostal aj cez chápadlá ideologickej cenzúry takého manipulatívneho pravicového denníka ako SME či bulvárne Topky V roku 2013 o nej písala dokonca Česká televízia, ktorá v poslednom čase chŕli masovú antikomunistickú propagandu. Na druhej strane, akonáhle sa o podobný raj na Zemi začína zaujímať mainstream, automaticky hrozí riziko zneužitia ušľachtilej myšlienky na to, aby z podobnej obce urobili iba konzumné eldorádo, výstavnú skriňu pre turistov, niečo exotické, čím návštevníkom unikne posolstvo celého zmyslu projektu. (pozri pozn. A)

  __Príbeh mesta sa začína zvolením dnešného starostu Juan Manuel Sánchez Gordillo, ako poslanca andalúzskeho parlamentu v roku 1979 a následnou tvrdou rebéliou proti Frankovej diktatúre – nastali okupačné štrajky, obsadzovanie palácov, železničných staníc, blokády diaľnic a protesty.

V roku 1980 zorganizovali hladovku proti hladu (zapojilo sa do nej 700 dedinčanov). Výsledok prišiel v roku 1991, kedy andalúzska vláda pridelila obci Marinaleda 12 hektárov poľnohospdárskej pôdy, ktorá bola pôvodne vo feudálnom vlastníctve kráľovskej rodiny. Tu začína príbeh družstva Cooperativa Humar – Marinaleda, ktoré zabezpečilo väčšinu zamestnanosti v obci aj dôstojný život pre obyvateľov obce.

Gordillu nazývajú aj ako španielskeho Robino Hooda – keď v roku 2008 prepukla finančná kríza v Španielsku prišlo tisíce ľudí o prácu a tým pádom aj základné životné potreby. Gordillo organizoval nájazdy na preplnené supermarkety, kde protestujúci brali základné potraviny a zhromažďovali ich do miestnej potravinovej banky pre chudobných. Isteže, nie je to zrovna najideálnejší scenár, ale v čase krízy to bola nutnosť.  Gordiloo sa bránil nasledujúcimi slovami: „V našej krajine existuje veľa rodín, pre ktoré je obyčajné jedlo luxus. V 21. storočí je to hanba. Jesť sa musí, o tom nemožno špekulovať.“

__Počet obyvateľov Marinalede je 2700 a takmer každý tu pracuje, predovšetkým v uvedenom poľnohospodárskom družstve za rovnakú mzdu – 47€ za 6 a pol hodinový pracovný deň (dvojnásobok minimálnej mzdy v Španielsku). Od populárnej Utópie filozofa Thomasa Mora, kde bol stanovený 6 hodinový pracovný deň, tak Marinaledu delí len pol hodina. Pracovný týždeň má 35 hodín a všetko čo sa v družstve vypestuje skonzumujú obyvatelia alebo sa predáva ďalej. Peniaze sú reinvestované do rozvoja obce.  Marinaleda je rajom nielen pre socialistov, ale aj pre ekologicky zmýšľajúcich, nakoľko družstvo aplikuje aj environmentálnu šetrnosť. Bankové exekúcie, ktoré hrdúsia aj ľudí na Slovensku pripravili mnohých Španielov o domovy.
Gordillo ponúkol miestnym obyvateľom možnosť postaviť si vlastné domy z prostriedkov radnice – jedinou podmienkou je, že dom nepredajú za účelom zisku. (1) V Marinalede je teda zabezpečená ekonomická sebestačnosť, samospráva, priama demokracia, komunistické výrobné vzťahy a environmentálne zameranie. Samospráve podlieha v obci aj školstvo, zdravotníctvo, bytová politika. V obci nemajú priestor žiadne nadnárodné korporácie, v rámci súkromného vlastníctva sú tolerované sú len malé rodinné podniky.  Wi-fi pripojenie v obci je zdarma. O obec sa zaujíma a komunikuje s ňou aj hnutie Occupy a španielske Indignados.

__Politicky je obec ovládaná ľavičiarmi (Zjednotená ľavica a sociálni demokrati), 2-3 krát do roka sa koná ľudové zhromaždenie, ktorého sa zúčastňujú obyvatelia obce. Ide teda o naplnenie Rousseuaovho sna priamej demokracie.
Pozitívna zmena sa šíri ďalej. Neďaleko od obce vznikol družstevný statok Somonte a v nedávnych voľbách ovládli Madrid a Barcelonu ľavicoví poslanci. Uvidíme, aké vízie nám hispánska kultúra ešte v budúcnosti ponúkne napríklad aj pre urbánny svet.

__„Musíme prehodnotiť hodnoty spotrebnej spoločnosti, ktoré záležia len na peniazoch, sebectve a individualizmu.  … Marinaleda je malý príklad, ale naše skúsenosti sa budú šíriť po celom svete. Privatizácia je slogan, pri ktorého počutí musíme všetci vyjadrovať odpor.“ (2)
Juan Manuel Sánchez Gordillo, predák radikálnych odborárov, poslanec andalúzskeho parlamentu, človek, ktorého cesta dokazuje všetkým kritikom, že utópia sa môže stať realitou už v dnešnom svete.

Dodatočné zamyslenie: Čo robiť? Myslieť alebo konať? 
__Marx sa nemýlil, keď kritizoval utopistov Owena, Cabeta, Fouriera či Weitlinga z dôvodu, že ich riešenia nemohli byť realizované globálne a nemali vedecký-ekonomický základ, na druhej strane aj v globálnom kapitalizme ľudia jednoducho musia žiť a myslím, že úlohou ľavičiarov by malo byť pomáhať im.  Isteže, iný postoj je konceptuálne riešenie v prípade svetovej revolúcie, iný postoj v dobe temna a konzervovania starého režimu, ktorý sa stáva každým dňom reakčnejší. Preto chápem principiálnosť Marxa, ale aj Owena v hľadaní praktických riešení. Owen pomáhal ľuďom v New Lanarku pri zavádzaní socialistických výdobytkov do svojej továrne a pokúsil sa vybudovať komunistickú utópiu Nová Harmónia v Amerike. Žiaľ, svetová revolúcia sa v blízkej dobe nechystá a preto treba hľadať realizovateľné vízie v súdobej spoločnosti.
__Postoj slovinského filozofa Slavoja Žižeka je odlišný – ten tvrdí, že treba obrátiť Marxov citát o úlohe filozofov zmeniť svet.  Dosť bolo činov, treba začať myslieť. Každý nesprávny krok môže myšlienke ublížiť a oddialiť jej realizovateľnosť. Lenže kým akademickí filozofi majú dostatok času na uvažovanie, davy ľudí musia prežívať, trápia ich dlhy, prekarizovaná práca a denno-denné riziká.
Vrátim sa k otázke položenej na začiatku. Chcel by som v živote stáť pri zrode projektu ako je Marinaleda.
__Francúzsky filozof Alain Badiou pripomína, že komunistická myšlienka je globálne prítomná už od Babeufovho Sprisahania rovných a „existuje len na hranici medzi jednotlivcom a politickým postupom, ktorý je prvkom subjektivizácie, založenom na historickej projekcii politiky.“(Badiou,  2010, s. 237) Badiou pripomína, že úlohou ľudstva bude dať myšlienke komunizmu nový život na základe kombinovania „intelektuálnych konštruktov, ktoré sú vždy , globálne a univerzálne, s pokusmi o fragmenty pravdy, ktorú lokálne a jedinečné, no univerzálne prenosné,“ (Badiou, 2010, s. 260) čo je cestou k uvedeniu komunitárnych myšlienok komunizmu do individuálneho vedomia.

Pozn. A: Akési zapracovanie odlišných modelov na ospravedlnenie statusu quo v štýle: veď žijeme v dokonalej pluralitnej, otvorenej spoločnosti, veď aj takéto veci my liberálni demokrati tolerujeme. V skutočnosti však kolektívne vlastníctvo bolo vybudované tvrdými akciami odporu proti Frankovmu establišmentu zo strany obyvateľov, preto sa pokojná pohodička tolerancie systémom javí len ako iluzórna. O téme zneužívania turizmu na ideologické účely (teda na diskreditáciu alebo bagatelizovanie) písal Tomáš Klimek, i keď v odlišnom kontexte: „Na celom svete môžeme totiž vypozorovať určitú spoločnú črtu, či marketingovú stratégiu turistických destinácií spočívajúcu v snahe prispôsobovať svoju kultúru, resp. na prvý pohľad viditeľnú kultúru vzorcom a očakávaniam turistov.“

Odporúčané a použité zdroje:

Marinaleda official website.
Cooperativa Humar – Marinaleda. In: Facebook. Retrieved May 27, 2018
Juan Manuel Sánchez Gordillo. In: Facebok. Retrieved May 27, 2018
Marinaleda. In Wikipedia. Retrieved May 27, 2018, from https://en.wikipedia.org/wiki/Marinaleda
Vesnice proti světu. In A2larm.cz, 2014. Retrieved May 27, 2018
Marinaleda. In: KSM.cz , 2014. Retrieved May 27, 2018
Ve španělské vesnici má práci každý, kapitalismus je jim cizí. In: ČT, 2013. Retrieved May 27, 2018
27% of Spaniards are out of work. Yet in one town everyone has a job. In: independent.co.uk, 2013. Retrieved May 27, 2018
Španielsky zázrak: V tejto dedine funguje komunizmus, všetci majú prácu! In: Topky, 2013. Retrieved May 27, 2018
Vitajte v socialistickom raji. V meste Marinaleda nie je nezamestnanosť a všetci zarábajú rovnako. In: Panobcan.sk, 2015. Retrieved May 27, 2018
Vítejte v socialistickém ráji. Ve městě Marinaleda není nezaměstnanost a všichni vydělávají stejně. In: http://m.living.iprima.cz. Retrieved May 27, 2018

ALTHUSSER, L.: Budoucnost je dlouhá. Praha: Univerzita Karlova v Praze, 2001. Retrieved May 27, 2018
BADIOU, A.: The Communist Hypothesis. London: Verson, 2010. Retrieved May 27, 2018
IVANIČ, P., LUPPOVÁ, S.: Komunizmus uprostred kapitalizmu alebo španielska cesta do Utópie. In: SME, 2016. Retrieved May 27, 2018
PLESTENJAK, S.: „Je opět na čase myslet radikálně. Čas prostých řešení je pryč,“ říká filozof Slavoj Žižek. In: Wave.rozhlas.cz. Retrieved May 27, 2018
MARX, K.: Manifesto of the Communist Party (1848). In: Marxist.org
MORE, T.: Utópia. Bratislava: Vydavateľstvo SSS. 2017
PERNÝ, L.: Utópia, ktorá existuje – energeticky sebestačná obec Kněžice. In: DAV DVA, 2018
PERNÝ, L.: Prehľad súčasného slovenského družstevníctva (časť 4): Vyrábajú lode, oblečenie, ozdobnú keramiku, víno aj záhradkárske potreby. In: DAV DVA, 2018
PERNÝ, L.: Prehľad súčasného slovenského družstevníctva (časť 3.): Fungujúce družstvá Okrasa Čadca, Tatrachema Trnava, Družstvo Trstená. In: DAV DVA, 2018
DICZHAZY, D.: Stav súčasného slovenského družstevníctva (časť 2.): Aj na Slovensku už máme moderné družstvo. In: DAV DVA, 2018
PERNÝ, L.: Stav súčasného slovenského družstevníctva (časť 1.: Družstevné organizácie) In: DAV DVA, 2018
PERNÝ, L.: „Musíme sa pripraviť na kolaps“ alebo prečo je lokálna ekonomika nutnou alternatívou. Rozhovor s aktivistkou Aničkou Mikulenkovou (Ceres z.s.). In: DAV DVA, 2018
PERNÝ, L.:  Rozhovor s Tomášom Vokounom – Centrum regionálnej synergie podporuje lokálnu ekonomiku v ČR In: DAV DVA, 2018
KLIMEK, T.: Inscenovať totalitu (turizmus v KĽDR). In: DAV DVA, 2018

PhDr. Lukáš Perný, člen DAV DVA, autor sa profesionálne venuje utopizmu

PhDr. Lukáš Perný je slovenský kulturológ, hudobník.  Je absolventom bakalárskeho štúdia kulturológie na Katedre kulturológie Filozofickej Fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (2011-2014) a magisterského štúdia kulturológie na Katedre kulturológie Filozofickej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (2014-2016). Momentálne pôsobí na Inštitúte filozofie Filozofickej fakulty Prešovskej Univerzity v Prešove. Výskumne sa orientuje na tému sociálnej spravodlivosti, dejiny sociálnej filozofie, dejiny utópií a filozofiu kultúry.