Pavol Janík

Ambiciózna publikácia Artúra Soldána Odsúdení na špionáž (Perfekt, Bratislava 2011) kladie viac hmlistých otázok, ako poskytuje zreteľných odpovedí. Autor (*1976) vyštudoval právo na Masarykovej univerzite v Brne. Popri svojej profesii sa systematicky venuje problematike tajných služieb a skúma ich… Čítať viac

Jeden z najrenomovanejších slovenských investigatívnych novinárov po tom, čo mu polícia ukázala, ako bol sledovaný, na televíznej obrazovke vyhlásil, že už nebude taký naivný ako doteraz. Tým azda nechtiac priznal, že investigatívni žurnalisti naozaj vôbec neexistujú, len sa rozliční naivní pracovníci médií nechávajú využívať na inscenovanie takzvaných únikov informácií.

V načrtnutej situácii sme dostali do poštovej schránky oznam a zoznam v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu, ktorý – napriek názvu – nie je zákonodarným orgánom celého kontinentu, ale iba jeho časti – konkrétne Európskej únie. Nepochybujem však, že (na rozdiel odo mňa) je väčšine voličov – nielen na Slovensku – všetko, čo sa týka Európskej únie, úplne jasné. Mimochodom – v spomínanom predvolebnom súpise po dvojjazyčnom názve (v slovenčine a v angličtine) nasledujú kandidátne listiny už len po slovensky, vrátane profesií osôb a názvov politických strán, takže sú pre ľudí, ktorí síce žijú na Slovensku, ale komunikujú iba po anglicky, úplne nezrozumiteľné.

Bývalý šéf jednej z izraelských spravodajských služieb Yakov Kedmi v televíznej diskusii zdôraznil, že Nemecko nevynašlo zločiny proti ľudskosti, ale ani Norimberský proces za nimi nedal bodku. Spomínaný súd neriešil vojnové zločiny víťazov – napríklad anglo-americké kobercové nálety na Drážďany. Prvé koncentračné tábory vytvorila Veľká Británia počas búrskych vojen a zhromaždila v nich civilných obyvateľov (starých ľudí, ženy a deti), pričom ich väznili v takých podmienkach, že zahynulo viac ako 90 % internovaných osôb. Keď Turci systematicky vyvraždili 1,5 milióna etnických Arménov, pričom dodnes túto genocídu popierajú, tiež dali Hitlerovi návod, ako možno pristupovať k likvidácii politických oponentov, židov a príslušníkov rozličných národov, najmä slovanských.

Niekdajší šéf jednej z izraelských spravodajských služieb Yakov Kedmi neprestáva šokovať účastníkov televíznych diskusií chúlostivými informáciami, ktoré dôverne pozná z vlastnej profesionálnej skúsenosti. Podľa jeho vyjadrenia výzvedné organizácie postsocialistických štátov a osobitne pobaltských republík po prechode do záujmovej sféry USA odovzdali svoje operatívne dokumenty americkej Ústrednej spravodajskej agentúre (Central Intelligence Agency – CIA), ktorá ich podrobne študuje a využíva vo svoj prospech.

Na knižnom trhu sa objavila publikácia s názvom Český krtek v CIA a s podtitulom Cesta Karla Köchera z StB přes americké tajné služby do Prognostického ústavu (Praha 2015), ktorej autorom je novinár Vladimír Ševela. Treba hneď úvodom konštatovať, že väčšina podstatných informácií, týkajúcich sa zvolenej témy, je súčasťou diela amerického žurnalistu Ronalda Kesslera Spy Vs. Spy: The Shocking True Story of the FBI’s Secret War against Soviet Agents in America (New York 1988), teda Špión proti špiónovi: Šokujúci pravdivý príbeh tajnej vojny FBI proti sovietskym agentom v Amerike.

Jedným z pozoruhodných spravodajských prípadov v nie tak dávnych dejinách je dramatický príbeh Erwina van Haarlema. Jeho skutočná totožnosť ostávala zahalená tajomstvom aj na londýnskom súde Old Bailey, kde ho v marci 1989 odsúdili na 10 rokov za špionáž v prospech Československa bez toho, aby vedeli, koho vlastne súdia, čo predstavuje zrejme absolútny unikát v histórii justície.

Kľúčový predstaviteľ ruských konceptuálnych technológií v najnovšej relácii označil za najväčší problém bývalého Sovietskeho zväzu a niekdajšej Juhoslávie ich federatívne usporiadanie, ktoré umožnilo neskorší rozpad uvedených krajín. Nič na tom nemení fakt, že namiesto spojenia federatívne usporiadanie použil formuláciu administratívne usporiadanie podľa národností. Keďže jeho rétorika vždy v záverečnej časti jednotlivých vystúpení má charakter modlitebne sa opakujúcich zaklínadiel, ktoré niekto začína preberať aj na Slovensku, zrejme treba vecne a obsahovo korigovať mechanicky preberanú frazeológiu.

Komentáre Pavla Janíka: Päťdesiate roky 21. storočia a Buchar na čarodejnice

Aj druhé kolo volieb hlavy Slovenskej republiky VYHRAL NIKTO, lebo 58,21 % voličov si z možnej personálnej ponuky VYBRALO NIKOHO. V prvom kole to bolo 51,26 %, teda počet nehlasujúcich občanov viditeľne narástol, čo primerane znižuje reálny mandát novej prezidentky. Pri volebnej účasti 41,79 % Zuzana Čaputová získala 58,40 % a Maroš Šefčovič 41,59 %, čiže aj rozdiel medzi kandidátmi sa výrazne zmenil v neprospech právoplatne zvolenej prezidentky. V prvom kole Maroš Šefčovič nedosiahol ani polovicu jej hlasov, v druhom kole sa k nej výrazne priblížil.

Nevdojak som si spomenul na článok z mája 1992, ktorý o mne pod pseudonymom OTO RADAR publikoval denník blízky Kresťanskodemokratickému hnutiu (KDH) a ktorý zo mňa – zrejme neúmyselne – robí doslova zázračné dieťa, presnejšie prisudzuje mi nadprirodzené schopnosti vstúpiť do verejného života už pred narodením. Veď posúďte sami.

Nechcem bagatelizovať význam sviečkovej manifestácie z 25. 3. 1988, hoci sa na nej zúčastnila iba nepočetná hŕstka ľudí – prevažne starších žien so sviečkami a s dáždnikmi. Medzičasom rozličné médiá a rôzni ľudia, ktorí síce neboli priamo na mieste podujatia, ale niekde v neďalekom okolí, hovoria o tisíckach demonštrantov, vodných delách, hasičoch, použití psov, plynu a vôbec o surovom zásahu polície.

Renomovaný ruský analytik globálnej politiky nedávno označil Maďarsko za štát, ktorý sa vytvoril historickým vývojom – na rozdiel od Poľska a Československa (dnes Česka a Slovenska), ktoré podľa jeho názoru vznikli len ako politické konštrukcie. Zároveň vyslovil predpoklad, že sa obnoví Habsburské impérium, čo by predstavovalo retrográdny vývoj do stavu pred prvou svetovou vojnou.